Epos o Gilgamešovi

Kráľ Gilgameš z dvoch tretín človek a z jednej boh, tvrdo vládne obyvateľom mesta Uruk a núti ich k ťažkým prácam na mestských hradbách. Obyvatelia požiadajú o pomoc bohov a tí vytvoria polodivého človeka Enkidua. Enkidu prichádza do Uruku, zápasí víťazne s Gilgamešom a spriatelí sa s ním. Spoločne sa vypravia do hôr aby zničili krutého obra. Za pomoci boha slnka ho premôžu. Po návrate do Uruku, sa bohyňa Ištar zaľúbi do Gilgameša. Ten ju však odmietne a za trest prichádza na zem nebeský býk. Enkidu ho zabije a pre urážku bohyne privolá na seba kliatbu a zomiera. Po jeho smrti Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Nesmrteľnosť nezíska, pretože nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí. Keď vyloví zo dna oceánu rastlinu nesmrteľnosti, zožerie mu ju had. V rozhovore s dušou Enkidua sa Gilgameš dozvedá o živote po smrti.

Epos o Gilgamešovi je monumentálny hrdinský epos z najstaršej doby mezopotámskej kultúry. Delí sa na krátky prológ a 4 časti, zapísané na 12 tabuľkách. Toto dielo sa tvorilo dlhé obdobie a predstavuje celok zložený z viacerých príbehov, z ktorých niektoré sú mladšie a iné staršie. Hlavná postava, Sumerský kráľ Gilgameš, je pravdepodobne historickou postavou. Predstava obra Enkidua poukazuje na staré mytologické prvky, keď bohovia boli zobrazovaný ako zvieratá. Dokonca aj téma boja Enkidua s bohyňou Ištar má historické pozadie: je zobrazením- spomienkou na konflikt kráľa s vrstvou kňažiek, ktoré boli v Mezopotámií veľmi vplyvné. Na konci 11. tabuľky, ktorá predstavovala záver cyklu, sa vracia pohľad na Gilgamešove diela- mohutné hradby Uruku - ako by len činom, ktorý pretrvá, sa mohol človek stať nesmrteľným.
Pri vzniku eposu sa rozlišuje 5 vývojových štádií:
1. ústne podanie z konca 3.tis. pred. n.l. Vznikli a ústne sa tradovali spevy o kráľovi mesta Uruk. 2. obdobie sumerské - došlo k zápisu hrdinských spevov v sumerčine.
3. obdobie starobabylonské- vznikal pevne prepojený celok z jednotlivých častí- epizód.
4. obdobie staroasýrske- vznikli verzie známe aj mimo mezopotámie.
5. obdobie novoasýrske- epos dostal takú podobu ako ho poznáme dnes. „Redaktorom“ (ak by sa dalo tak povedať) poslednej, čiže novoasýrskej verzie bol kňaz žijúci v 12.st.p.n.l. známi ako Sin-ege-unnini , asi prvé reálne meno v celej histórií písania eposu. Jedna z verzií eposu bola nájdená v ruinách knižnice asýrskeho kráľa Ashurbanipala ktorý vládol v 7. stor. p. n.