Najstaršiu civilizáciu predstavuje ríša Elám, ktorá vznikla v oblasti dnešného Chúzistánu v 3 stor.p.n.l. V druhom storočí osídlili oblasť iránske kmene. Existovali tu ríša Medská, Prerská, Grécka a Parthská. V roku 224 n. l. Ardašir I. syn Papákov, vládca vazalského královstvá Pársa, porazil Parthy a založil sasánovskú dynastiu perzských vládcov. Za Sasánovcov došlo k rozkvetu perzské kultúry, ale v polovici 7 stor. bola zem dobytá arabmi a bola islamizovaná. V 11-12 stor. ovládli oblasť Seldžukovia, po nich ju napadli Mongolovia. V roku 1502 sa zmocnili vlády iránsky Safíjovci, ktorý prijali šítsku formu islámu. Pri svojej expanzii boli v roku 1722 porazený vládcom Afghánistánu. Aj tak sa za vlády turkmenského bojovníka Nádira Šáha ríša rozšírila až do Indie. Za dynastie Kadžárovcov ohrožovali perziu zo severu Rusko, zo západu osmanský turci a z Indie na východe britovia. V roku 1906 ukončila prvá perzská ústava absolutnú vládu kadžarovcov. V roku 1908 objavilo britské konzorcium na juhu ropu a záujem o zem sa podstatne zvýšil. Od tej doby mal Irán polokoloniálny štatút a o moc sa delili Veľká Británia a Rusko. Po 1. svetovej vojne zvrhol armádny dôstojník Rezá Chán vládnucu kadžárovskú dynastiu a v roku 1925 si prisvojil tytul šáha. Prijal meno Rezá Šáh Pahlavý, zmenil meno zeme z Perzie na Irán a pokúsil sa vybudovať moderný štát bez cudzej nadvlády. V roku 1941 ho britské a sovietské okupačné vojsko prinútilo abdikovat v prospech svojho syna Mohammada Rezá Šáha Pahlavýho. Po ukončení vojny bola obnovená nezávislosť a vytvorená Mahábhatská republika. Za ministerského predsedu Mohámmada Mossadeka bola znárodnená ťažba ropy a britská ropná spoločnosť bola nútená zem opustit. Snaha zvrhnúť Šáha viedla k Mossadekovmu pádu. V roku 1961 vyhlásil Šáh tzv. ,,Bielu revolúciu “, program radikálnych a sociálnych zmien, ktoré vyvolal rast opozičného hnutia. V roku 1978 došlo k protivládnym demonštráciám, ktoré ovládli islámsky fundamentalisti, stúpenci exilového náboženského vodcu Ajatolláha Ruholláha Chomejného (1900-1989). V januári 1979 bol Šáh prinútený odýsť do exilu, Chomejn sa vratil do zeme a na základe referenda vznikla Iránska islámska rep. Toho istého roku obsadili Islámsky radikálovia velvyslanectvo Spojených štátov a zmocnili sa 66 amerických rukojemníkov ktorých niekoľko rokov veznily. Západ, podporovaný arabskými štátmi obávajúcimi sa rozšírenia islámskej revolúcie, odpovedal diplomatickými a ekonomickými sankciami Medzi tým v roku 1980 napadol zem Irák útokom v provincii Chúzistán. Krvavá vojna, ktorá stála Irán takmer 1 mil.