obetí, trvala až do roku 1988. Islámsky fundamentalizmus ovláda iránsku spoločnosť i po smrti Chomejního v roku 1989.
Podľa ústavy z roku 1989 má najväčšiu moc v zemi islámsky duchovný vodca Valije Fakíh. O výkonnú moc sa delí s prezidentom ktorý menuje vládu. Zákonodárnu moc má parlament s 270 poslancami volenými na 4 roky. Dozorčia rada duchovných dohliada na to aby návrhy zákonov boli v súlade s Islámom a ústavou.

Obyvateľstvo:
Oficiálnym jazykom je perština, ktorou hovorí asi polovica obyvateľstva. Veľké menšiny predstavujú Azerbajdžanci a Kurdovia. Väčšina obyvateľov sú muslimovia; Kurdovia, Turkmeni a časť Arabov v Chúzizastáne sa hlási k Sunnitom. Existujú i malé komunity arménskych kresťanov, baháíovcov, zoroastrovcov a židov. Krajina vykazuje veľmi rýchly prírastok obyvateľstva pri čom takmer 60% ich už žije v mestách. Rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi rovnomerné. Asi 15% populácie žije v aglomerácii hlavného mesta – Teheránu. Husto zaľudnený je ešte iránsky Azerbajdžán a pobrežie Kaspického mora. Polovica územia vykazuje nižšiu hustotu zaľudnenia než 10 obyvateľov na km2.

Hospodárstvo:
Ekonomika Iránu je závislá od ťažby ropy, ktorej export tvorí asi 85% príjmov. Po viaceré roky prispievala k rýchlemu hospodárskemu rozvoju, ktorý však bol prerušený islámskou revolúciou a vojnou medzi Iránom a Irákom. Poľnohospodárstvo, ktoré zamestnáva asi ¼, pracujúcich má k dispozícií necelých 10% plochy krajiny a nestačí zásobovať rýchle rastúcu populáciu. Pestuje sa najmä pšenica, jačmeň, ryža, cukrová repa i cukrová trstina, ovocie, zelenina a bavlna. Svetovo významná je produkcia pistáciových orieškov. V horách dominuje chov oviec a kôz, významný je rybolov. Ťažba ropy a zemného plynu je sústredená na juhozápade v provincii Chúzistán. Významná je tiež produkcia železnej a medenej rudy; existujú bohaté zásoby ďalších rúd farebných kovov a nerastov (olova, zinku, chrómu, mangánu, uhlia, magnezitu, mramoru a kaolínu). Dostatok energie poskytujú najmä tepelné elektrárne. Vedľa tradičnej textilnej a kožnej výroby sa po roku 1954 rozvinula petrochémia, výroba cementu, hnojív, zbraní a elektrických spotrebičov i montáž automobilov. Železnica nieje v horskom teréne nieje príliš rozvinutá. Väčšinu prepravy osôb i nákladov zaisťuje automobilová doprava, ktorej slúžia nekvalitné cesty. Hlavné prístavy sú: Búšehr, Bandar Chomejní a ropný terminál Chárag v Perskom zálive, Bandar Abbás v Hormuzskom prielive a Bandar Beheš v Ománskom zálive.
Rozhlas a televízia sú prísne kontrolované.