Techniques descriptions and explanations dominate in the scientific prose style:

Description:

“In an imaginary space-time that is a sphere, the imaginary time direction could represent the distance from the south Pole. As one moves north, the circles of latitude at constant distances from the South Pole become igger, corresponding to the universe expanding with imaginary time. The universe would reach maximum size at the equator and then contract again with increasing imaginary time to a single point at the North Pole. Even though the universe would have zero size at the poles, these points would not be singularities, just at the North and South Poles on the Earth`s surface are perfectly regular points. This suggest that the oeigin of the universe in imaginary time can be a regular point in space-time.” (p. 61)

„V imaginárnom priestoročase, ktorý má tvar povrchu gule, by vzdialenosť od južného pólu mohla predstavovať smerovanie imaginárneho času. Keď sa pohybujeme na sever, kružnice zemepisných šírok (rovnobežky) sa v konštantných odstupoch od južného pólu zväčšujú, čo zodpovedá vesmíru, ktorý sa rozpína v imaginárnom čase. Vesmír dosiahne maximálny rozmer na rovník a potom sa začne pri narastajúcom imaginárnom čase opäť zmršťovať až do jedného bodu na severnom póle. A hoci má vesmír na póloch nulový rozmer, nie sú tieto body singularitami, ale celkom obyčajnými bodmi priestoročasu, takými ako sú aj severný a južný pól na zemskom povrchu. To naznačuje, že okamih vzniku vesmíru v imaginárnom čase môže byť obyčajným bodom priestoročasu.“ (p. 61)

Explanation:

“To see some of the possibilities, consider an imaginary time spacetime that is a sphere, like the surface of the Earth. Suppose that the imaginary tie was digrees of latitude (Fig 2.20, see page 61). Then the history of the universe in imaginary time would begin at the South Pole. It would make no sense to ask, “What happened before the beginning?” Such times are simply not defined; any more than there are points south of the South Pole. The South Pole is a perfectly regular point on the Earth`s surface, and the same laws hold there as at other points. This suggests that the beginning of the universe in imaginary time can be a regular point spacetime, and that the same laws can hold at the beginning as in the rest of the universe.” (p. 63)
„Aby sme pochopili tieto možnosti, predstavme si priestoročas s imaginárym časom. Ktorý je sférou, podobne ako povrch Zeme. Predpokladajme, že imaginárny čas sú stupne zemepisnej šírky (obr. 2.20, pozri s. 61). História vesmíru v imaginárnom čase by potom začínala na južnom póle. Bolo by nezmyslom pýtať sa „Čo sa stalo pred počiatkom?“ Také časy jednoducho nie sú definované o nič viac, ako body južnejšie od južného pólu. Južný pól je celkom bežný bod zemského povrchu. To nasvedčuje, že počiatok vesmíru v imaginárnom čase môže byť obyčajným bodom priestoročasu a že na počiatku môžu platiť rovnaké zákony ako vo zvyšku vesmíru.“ (p. 63)