The author of the text is trying to offer the reader the certain level of action and the authenticity. This is reached mainly by adding experiences and stories from his real life. These autobiographical elements are typical signs of the literary literature:
“Will this increase of biological and electronic complexity go on forever, or is there a natural limit? On the biological side, the limit on human intelligence up to now has been set by the size of the brain what will pass through the birth canal. Having watched my three children being born, I know how difficult it is for the head to get out. But within the next hundred years, I expect we will be able to grow babies out side the human body, so this limitation will be removed.” (p. 167)
„Bude tento nárast biologickej a technologickej zložitosti pokračovať neobmedzene, alebo existuje nejaká prirodzená hranica? Na biologickej úrovni je dnes obmedzenie ľudskej inteligencie stanovené veľkosťou mozgu, ktorý sa musí dostať cez pôrodné cesty. Zo sledovania pôrodu mojich troch detí som poznal, aké je ťažké, aby sa hlavička novorodenca dostala von. Ale očakávam, že počas nasledujúcich dvesto rokov budeme schopní zabezpečiť vývoj dieťaťa aj mimo ľudského tela, takže toto obmedzenie bude odstránené.“ (p. 167)

Originality of the author´s personality and his ideas at examined problems is considerably expressed by using reflection:
“Is the universe actually infinite or just very large? And is it everlasting or just long-lived? How could our finite minds comprehend an infinite universe? Isn`t it presumptuous of us even to make the attempt? Do we risk the fate of Prometheus, who in classical mythology stole fire from Zeus from human beings to use, and was punished for this temerity by being chained to a rock where an eagle picked at his liver?
Despite this cautionary tale, I believe we can and should try to understand the universe. We have already made remarkable progress in understanding the cosmos, particularly in the last few years. We don`t yet have a complete picture, but this may not be far off.” (p. 69)
„Je vesmír skutočne nekonečný, alebo iba veľmi veľký? A je večný, alebo iba dlho existuje? Ako môže naša konečná myseľ pochopiť nekonečný vesmír? Nie je to od nás trochu opovážlivé čo i len pokúsiť sa o to: Nekoledujeme si tým o osud Prometea, ktorý podľa klasickej mytológie ukradol Diovi oheň, aby ho dal ľuďom, a za svoju odvahu bol potrestaný pripútaním ku skale, kde mu orol kľuval do pečene?
Aj napriek tejto varovnej legende verím, že sa môžeme a máme pokúšať o pochopenie vesmíru. V tomto sme už urobili pozoruhodný pokrok, zvlášť za posledných pár rokov. Nemáme ešte o ňom úplný obraz, ale už nám k tomu veľa nechýba.“ (p. 69)

The author also uses some poetic elements:
“The long cold whimper in which everything runs down and the last stars flicker out, having exhausted their fuel.” (p. 96)
„Dlhé chladné kňučanie, v ktorom sa všetko zastavuje a posledné hviezdy s vyčerpaným palivom pohasínajú.“ (p. 96)
From the compositional methods the typical is a narrative:
“Star Trek shows a society that is far in advance of ours in science, in technology, and in political organization. (The last might not be difficult.) There must have been great changes, with their accompanying tensions and upsets, in the time between now and then, but in the period we are shown, science, technology, and the organization of society are suppused to have achieved a level of near perfection.” (p. 157)
„Star Trek predstavuje spoločnosť, ktorá je ďaleko pred nami vo svojom vedeckom výskume, v technológiách a v politickom usporiadaní. (To posledné možno nie je také ťažké.) V čase medzi „teraz“ a „vtedy“ sa museli udiať veľké zmeny, sprevádzané napätými situáciami a zmätkami, ale v období, v ktorom sme zobrazení, veda, technika a spoločenský poriadok pravdepodobne dosiahli takmer úroveň dokonalosti.“ (p. 65)