V tomto momente, ako čitateľ, začínam byť mierne skeptický. Ale vrah nás ubezpečuje, že si mýlime šialenosť s ostrými zmyslami. Stále stojí v miestnosti pokojne. Ale tlkot starcovho srdca je stále hlasnejší a vrah sa bojí, že by ho mohol počuť sused. Môj (čitateľov) skepticizmus s týmto narastá. Vtedy už ďalej nerozmýšľa a starého muža udusí. Tlkot prestáva. Muž potom skryje mŕtvolu pod podlahu a dokonale zahladí všetky stopy. To je jeho daľší argument, že je normálny. Keď príde polícia, je absolútne pokojný. Nemá sa čoho báť, pretože je nemožné aby mu na to prišli. Policajtov nechá prehľadať celý byt a potom ich dokonca pozve sadnúť si do izby, kde vraždu spáchal. Policajti sa už bavia o iných veciach. Muž má zdanlivo vyhraté. Čitateľ, ktorý bol presvedčený o jeho nevine je spokojný. V tom príde na scénu nový prvok – svedomie. Ako sa muž pokojne rozpráva s policajtami zrazu ho začne bolieť hlava a zvoniť mu v ušiach. Neskôr zistí, že to je tlkot starcovho srdca. Svedomie ho trápilo týmto veľmi zvláštnym spôsobom, aký môže vyprodukovať len narušená myseľ. Keď intenzita tlkotu dosiahla neznesiteľnú hranicu muž stratil nad sebou kontrolu, vytrhal dosky z podlahy a priznal sa. V tomto momente si absolútne mením názor o psychickom zdraví tohto muža. Táto poviedka je rozborom psychických pochodov narušeného človeka na príklade tohoto mladého muža. Ukazuje nám, akým zvláštnym spôsobom sa môže prejaviť svedomie v narušenej mysli. Hovorí, že aj keď človek dokáže rozmýšlať logicky a úplne normálne a navonok sa tiež javí normálne, okrem toho sa môžu v jeho mysli skrývať aj veci o ktorých nemal nikdy ani potuchy. Hovorí, že ľudská myseľ je obrovská a neprebádateľná oblasť, nad ktorou nemá úplnu moc ani sám človek. Ani zdravý človek si nemôže byť istý ako sa zachová v určitých situáciách. First scene of story takes us into a prison cell, where a prisoner speak to us. From his speech we can learn, that he is in prison because they think, that he is mad. He is trying to convice us in opposite. He says, that only unusual thing on him are his extremly sharpened senses and his nervosity. As he is only information resource in the beginning, reader can easily take up his quarell, and think that this man didn’t get to prison by his own infliction. Prisoner starts to tell us story, which moves us to lodging house, where he lived before getting to prison. Except him, there lived another man, who had a very strange eye, which reassembled eye of vulture. It was dull, pale blue and with film over.