Použitie jednoduchých časov

Prítomný čas
- plnovýznamové slovesá priberajú v 3. osobe jednotného čísla koncovku –e/s
- vyjadruje: výpoveď, ktorá má všeobecnú platnosť
- dej, ktorý sa pravidelne alebo stále opakuje
- dej, ktorým sa označuje charakteristická vlastnosť podnetu

Predprítomný čas
- tvorí sa pomocným „have“ + minulé príčastie
- vyjadruje dej, ktorý svojimi následkami zasahuje do prítomnosti. Čas deja nie je určený
- používa sa často s príslovkovými určeniami času napr. ever, never, just...

Minulý čas
- tvorí sa koncovkou –e/d pri pravidelných slovesách
- koncové –y sa po spoluhláske mení na -ied
- vyjadruje dej, skončený v minulosti, väčšinou jednorázový, ktorý sa uskutočnil v určitom čase v minulosti a nemá vzťah k prítomnosti

Predminulý čas
- tvorí ho minulý čas slovesa „have“ + minulé príčastie významového slovesa
- vyjadruje dej, ktorý sa skončil pred určitým časovým bodom v minulosti, alebo pred začiatkom iného deja v minulosti

Budúci čas
- tvorí ho pomocné sloveso „will“ + prítomný neurčitok významového slovesa
- vyjadruje budúci dej alebo stav, predpoklad, ponuku alebo zdvorilú žiadosť

Použitie priebehových časov

Priebehový prítomný čas
- vyjadruje dej, ktorý prebieha práve v tej chvíli, keď sa o ňom hovorí
- vyjadruje bezprostrednú budúcnosť, najmä pri slovesách pohybu

Priebehový predprítomný čas
- vyjadruje dej, ktorý sa práve skončil alebo pokračuje v prítomnosti a môže pokračovať aj v budúcnosti

Priebehový minulý čas
- vyjadruje dej, ktorý prebiehal súčasne s dejom v hlavnej vete
- I met him when he was crossing the street – Stretol som ho, keď prechádzal cez cestu.

Priebehový predminulý čas
- vyjadruje dej, ktorý sa začal a pokračoval určitý čas v minulosti
- čas trvania obyčajne vyjadruje príslovka
- „minulejší ako minulý“

Priebehový budúci čas
- vyjadruje budúci dej, ktorý bude prebiehať v určitom čase
- When I get back, we will be having a dinner – Keď sa vrátim, navečeriame sa