Mais à la fin, le colonel se révolte et fuit (utečie) abattu (znechutený) sans signer les papiers, mais aussi sans obtenir de l’argent de sa propriété de sa femme. Puis il a disparu. Derville, qui n’a plus entendu rien de lui a pensé, que le colonel est tombé d’accord (dohodol sa) avec sa femme chez un autre avocat.
Un peu de temps plus tard, Derville lui rencontre à la prison, condamné comme une vagabonde (tulák). Et vingt années après, pendant que Chabert était à l’Hôpital de Bicêtre ou étaient logés les criminels fous dans les conditions cruelles, Derville encore rencontre Chabert, malade et fou.
« Bonjour, colonel Chabert ! »
« Aucun Chabert, non Chabert, je m’appelle Hyacinthe. Je ne suis pas un homme, je suis nombre 164, chambre n° 7.
« Quel destin ! » dit Derville « Il est né a l’hospice (sirotinec), il est rentré a l’hospice (starobinec) à la mort, après qu’il avait aidé au Napoléon avec conquérir tout l’Europe et l’Egypte. »

Morceaux du livre :
La dernière page de la livre :
- Aký údel! - zvolal Derville. - Vyrástol v sirotinci, zomrie v chudobinci a medzitým pomáhal Napoleonovi dobyť celú Európu a Egypt. - A po pomlke Derville pokračoval: - Viete, môj milý, že v našej spoločnosti sú traja muži, ktorí si nemôžu vážiť svet? Kňaz, lekár a advokát. Majú čierne odevy, azda preto, že nosia smútok za všetkými cnosťami, za všetkými ilúziami. Najnešťastnejší z tých troch je advokát. Ak človek príde za kňazom, privádza ho kajúcnosť, výčitky svedomia, viera, čo ho robí zaujímavým, čo mu pozdvihuje a čo ukája dušu prostrední¬ka: on očisťuje, napravuje, zmieruje. Ale pred nami advokátmi sa znova a znova vynárajú rovnako zlé city; nič ich nenapraví; naše kancelárie sú stokami, ktoré nemožno vyčistiť.

Čo všetko som sa ja naučil pri výkone svojej funkcie! Videl som zomrieť otca v smradľavej diere bez groša, opusteného dvoma dcérami, ktorým dal štyridsaťtisíc libier renty! Videl som horieť závete! Videl som matky, ožobračujúce vlastné deti, manželov, okrádajúcich manželky, ženy, zabíjajúce svojich mužov za pomoci lásky, čo v nich vzbudili, aby z nich urobili bláznov alebo hlupákov. Videl som ženy, ktoré v dieťati z prvého manželstva pestovali náklonnosti, ktoré mali spôsobiť jeho smrť, aby obohatili deti z druhého manželstva. Nemôžem vám prezradiť všetko, čo som videl, lebo som videl zločiny, proti ktorým je spravodlivosť bezmocná. Napokon, všetky hrôzy, ktoré románopisci vraj vymýšľajú, ďaleko zaostávajú za skutočnosťou. Vy poznáte tieto krásne prípady, vy áno; pokiaľ ide o mňa, budem žiť na vidieku aj s manželkou. Paríž ma desí.
J’ai choisi ce morceau, où Derville parle de destin du Chabert et de difficile profession d’avocat, parce qu’il me plait, et je pense, que c’est très bon fin de la livre.

Partie quand Derville a rencontré le colonel, après qu’il a disparu :
- A či ste si, - opýtal sa Derville, - nevymienili pre seba nejakú rentu?
- Ani mi o tom nehovorte, - odpovedal starý vojak. - Ani si predstaviť neviete, ako ďaleko siaha moje pohŕdanie k tomu povrchnému životu, na ktorom lipne väčšina ľudí. Zrazu ma zachvátil chorobný odpor k ľudstvu. Keď si pomyslím, že Napoleon je na ostrove Svätá Helena, všetko tu dolu mi je ľahostajné. Už nemôžem byť vojakom: v tom je celé moje nešťastie. Napokon, - dodal s naivným posunkom, -lepšie je byť bohatý na city ako na šaty. Neobávam sa pohŕdania zo strany nikoho.
J’ai choisi ce morceau, où Derville rencontre Chabert, après qu’il a disparu, parce que, il est très intéressent, comment le colonel a changé son opinion au argent, et comment lui a changé son amour à sa femme.

Mon point de vue : Le livre m’intéressait. Même, que c’était un peu difficile à lire au début, après, c’était une action très intéressante. L’histoire de colonel est émotive, même, je pense, que sa décision finale est un peu bizarre. Sa vie pourrait plus digne, s’il n’était pas aveugle de l’amour.