Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Nemecký školský systém
Dátum pridania: | 10.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sobotan | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 514 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.7 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 16m 10s |
Pomalé čítanie: | 24m 15s |
Hlavny rozdiel ale spočíva v tom, že žiaci sú povinní si na základe skúseností získaných v predošlom (prechodnom) ročníku zvolit tzv. Leistungskurse ( Leistung-výkon, dôraz, Kurs-kurz). Musia to byť vždy 2 predmety. V týchto „výkonových kurzoch“ sú náročnosť a úroveň oveľa vyššie ako v ostatných tzv. Grundkurs ( základný kurz). Oba tieto „výkonové predmety“ sa stávajú automaticky aj maturitnými a nedajú sa počas štúdia ďalej zmeniť. Kvoli diferenciácií zanikajú triedne kolektívy, triedy sa rozpúšťajú, každý ma iný rozvrh a ročník ( tvoria 2-5 tried) sa stretáva pomiešaný na kurzoch. Úlohu triednych profesorov vykonávaju Beratungslehrer ( učiteľská poradnňa, poradcovia). Takáto obsiahla možnosť voľby tvorí najväčší rozdiel v porovnani s naším školským systémom, v ktorom je školou pevne stanovený rozvrh. Nemecký systém je pomerne komplikovaný v dôsledku čoho dochádza často k nezhodám medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi. Hlavný problém ale spočíva v nerovnomernosti všeobecného vzdelania, pretože niekto ma „výkonový“ a niekto základný kurz. Isteže umožňuje tento systém špecializáciu na neskorší pracovný oboru a dostatočnú pripravu na zamestnanie. Keďže sa ale niekto špecializuje prostredníctvom voľby jeho kurzov len na jeden okruh, chýbajú mu vedomosti z iných, čo znižuje možnosť uplatnenia sa v iných oboroch. Ďalším problémom je, že voľba kurzov by mala byť založená na záujme, zábave a nadanosti žiakov v určitom predmete, ktorý si neskôr zvolia. Väčšinou sa študenti ale rozhodujú na základe toho, akého učiteľa dostanú, kde dostanú najlepšie známky a priemer. Z tohoto dôvodu sa volia často predmety ako pedagogika či filozofia, ktoré maju malú uplatnenie, su ale nenáročné. Tieto aspekty spôsobujú neporovnateľnosť maturít jednotlivých žiakov. Nietko môže mať lepši priemer, na ktorý zamestnávatelia prihliadnu, z nenáročných predmetov(náboženstvo, pedagogika, filozofia), ako nietko iný, kto študoval náročnejšie predmety ( dejepis, chémia, matematika a i.)
Na školstvo ako také vplýva do značnej miery ekonomický faktor. Nemecké školstvo je finančne dobre zabezpečené. Učebné pomôcky a vybavenie sú na vyššej technickej úrovni ako u nás. Práca s počítačmi a výpočtovou technikou sa stala samozrejmosťou. Tendo trend zaznamenávame postupne aj v SR. Veľký rozdiel je aj v šeobecnej technickej vyspelosti. Na Slovensku je nepriaznivá sociálna situácia brzdiacim elementom napredovania. Personálne počítače (internet) vlastní iba určité percento žiakov tried, z čoho vyplývajú aj nerovnomerné skusenosti v práci s nimi.