Školský systém zohráva vo funkcií štátu významnú úlohu. Odráža kultúrnu, morálnu ale aj hospodársku vyspelosť spoločnosti (národa). Malo by byť prispôsobené mentalite a osobitostiam toho-ktorého národa, štruktúre štátu. Školstvo nemá len vzdelávaciu, ale aj výchovnu funkciu, ktorej význam spočiva v jej masovom charaktere. Môže ovlpyvniť celé pokolenia a prípadné chyby zapríčinia problémy generačného rázu. Káždý školský systém má svoje špecifiká, kladie dôraz na iné oblasti a obory. Cieľ je ale spoločný.
Ja som mal možnosť spoznať okrem nášho aj nemecký školský systém, ktorý by som definoval ako komplikovanejší, zložitejší, no predovšetkým variabilnejší, prispôsobivý individuálnym nárokom jednotlivca a so širokým spektrom voľby. Nemecké školstvo nie je jednotné. Zodpovedá vnútornej federálnej štruktúre štátu, ktorý je rozdelený do menších celkov – spolkových štátov. Toto rozdelenie zaručuje konkurenčný boj medzi jednotlivými územiami a snahu získať prostredníctvom rôznych výhod, ponúk čo najväčší počet študentov. Rivalita je najbadatelnejšia medzi vysokými školami a univerzitami. Na druhej strane prináša táto rôznorodosť aj nevýhody, ktore sú spojené až s prehnanou variáciou úrovni škol v jednotlivých oblastiach. Krajiny bývalej SRN majú v dôsledku priaznivejšich hospodárskych podmienok lepšie zabezpečené školstvo, ako tomu je na územiach bývalej NDR. Po znovuzjednotení bolo treba vyrovnať najmä hospodársku a ekonomickú diferenciu medzi vyspelejšou SRN a zaostalou NDR, pričom prioritou bolo hospodárstvo a školstvo bolo odsunuté. Preto sú v súčastnosti v Nemecku až priveľké rozdiely úrovní školských systémov, čo zapríčiňuje nerovnomerné vzdelanie.
Nemecké školstvo ponúka viacero možností voľby. Začiatok školskej dochádzky je stanovený v celom štáte na 6 rokov. Deti chodia do Grundschule (základnej školy), v korej vyučovanie prebieha prakticky rovnako ako u nás.Celkovo prevláda v Nemecku tzv. trojškolský systém. Žiaci majú totiž od 7. do 10.ročníka možnosť výberu jedného z troch typov škôl, a to Realschule (reálna škola), Hauptschule (základná škola) a Gymnázium, ktoré je najnáročnejšie. Do 4. triedy prebieha všetko jednotne. Neskôr dochádza k prvým rozdielom. Niekde sa už musí prejsť do jednej z troch možných druhov škôl, inde sú ešte tzv. Orientierungsstufe (orientačné ročníky), ktoré slúžia na lepšie poznanie znalostí a inteligencie dietaťa, ktorého rodičia sa potom na základe odporúčaní učiteľov rozhodnú pre určitú školu.