Nervová sústava

Náš nervový systém sa v každom okamihu podie2a na akejkoľvek činnosti, ktorú vykonávame. Vytvára najzložitejšiu a najdôkladnejšiu komunikačnú a kontrolnú sieť v ľudskom tele.

Bez činnosti nervového systému by sme nemohli vidieť ani počuť, nemohli by sme vnímať bolesť ani dobré pocity, nemohli by sme vôbec riadiť svoje pohyby. Boli by znemožnené najrôznejšie telesné funkcie, ako trávenie, dýchanie, a nemohlo by sa rozvinúť myslenie, pamäť, jazykové ani rozhodovacie schopnosti.

Stavba nervovej sústavy
Stavebnými jednotkami nervovej sústavy sú milióny vzájomne prepojených nervových buniek - neurónov. Činnosť neurónov je porovnateľná s činnosťou drôtov vedúcich elektrický prúd v zložitých elektronických prístrojoch. Neuróny zachytávajú nervové signály (vzruchy) v určitej časti ľudského tela, vedú ich do inej časti tela, kde sú spracovávané signály (iné vzruchy) prevedené do iných neurónov. Vzruchy môžu byť neurónmo dovedené do rôznych častí tela, kde môžu spôsobiť napríklad zastavenie svalového vlákna.

Neuróny sú špeciálne bunky, ktoré sa môžu ľahko poškodiť pri zranení, infekciách, tlakom, pôsobením chemických látok alebo nedostatkom kyslíku. Keď sú nervové bunky raz zničené, už nikdy nemôžu byť obnovené, a preto akékoľvek poškodenia nervovej sústavy majú veľmi vážne dôsledky. Nervovú sústavu delíme na dve navzájom úzko prepojené a spolupracujúce časti. Prvá časť, tzv.centrálny nervový systém, je tvorený mozgom a miechou. Druhá časť, tzv. periférny nervový systém, je tvorený z nervových tkanív ležiacich mimo centrálnej nervovej sústavy. Ako centrálny nervový systém, tak periférny nervový systém sa skladá z veľa častí. Periférne nervstvo rozdeľujeme do dvoch skupín: na somatické nervstvo (mozgomiešne nervstvo) a vegetatívne nervstvo.

Somatické nervstvo má dvojakú funkciu. Prvá je zber informácií v zmyslových orgánoch a ich prenos do centrálneho nervového systému. Druhou funkciou je prenos spracovaných odpovedí z celého nervového systému do kostrového svalstva. Táto informácia môže byť napr. privedená ku svalu, ktorý uvedie do pohybu.

Vedomé a nevedomé
Vegetatívny nervový systém riadi činnosť vnútorných orgánov a žliaz, napr. činnosť srdca, žalúdku, ladvín a slinivky brušnej. Somatický nervový systém môžeme rozdeliť na dve časti: na senzitívny a na motorický systém. Informácia o vnútornom svete je zachytávaná vo zmyslových orgánoch. Príkladom môže byť oko vybavené špeciálnymi bunkami - receptormi.
Obdobné receptory existujú v koži na vnímanie bolesti, dotyku a teploty. Informácie prijaté receptormi sú ako vzruchy odvádzané do centrálneho nervového systému vláknami senzitivného nervstva. Povaha vzruchov vedených vláknami nám podáva informácie nevyhnutné k tomu, aby sme vedeli, ako vyzerá svet okolo nás. Frekvencia signálov môže dosahovať až veľa miliónov impulzov za sekundu.

Rovnakým spôsobom, ako prenášajú senzitívne vlákna informácie do centrálneho nervového systému, prenášajú aj motorické vlákna signály z centrálneho nervového systému ku svalstvu. Ako senzitívne, tak aj motorické vlákna tvoria len časť z celého neuronu. Každý neurón sa skladá z tela bunky a mnoho vybiehajúcich vlákien. Motorické a senzitívne vlákna periférneho nervového systému sú len veľmi dlhými výbežkami im zodpovedajúcich neurónov. Senzitívne vlákna vedú k telám senzitívnych buniek (gliové bunky), ktoré sú uložené mimo mozgu a miechy, zatiaľ čo telá motorických neurónov sú uložené buď v mozgu, alebo v mieche. Motorické a senzitívne vlákna prenášajúce vzruchy vytvárajú zoskupovaním do zväzkov zvláštne vlákna nazývané nervy. Každý nerv inervuje (ovláda, privádza alebo odvádza vzruch) určitú oblasť, alebo určitý orgán ľudského tela. Spolu vybieha z centrálneho nervového systému 43 párov nervov. Z mozgu vychádza 12 párov hlavových nervov, zostávajúcich 31 párov miechových nervov vystupuje z miechy, na každú stranu miechy vždy jeden nerv z páru.

Hlavové nervy inervujú zmyslové orgány a svaly hlavy, aj keď jeden z nich - vagus - - inervuje tráviace orgány, srdce a dýchacie cesty. Niektoré hlavové nervy, ako napr. očný nerv, sa skladá len zo senzorických vlákien. Miešne nervy vystupujú z miechy v určitých vzdialenostich od seba a vždy sa skladajú ako z motorických, tak zo senzitívnych vlákien. Inervujú celé telo od krku dolu. Každý nerv je pripojený k mieche dvoma koreňmi. Jeden koreň tvorí senzitívne vlákna a druhý koreň motorické vlákna.

Periférny nervový systém obstaráva spojenie medzi ústrednou nervovou sústavou a obvodom, periférií (svaly, žľazy, zmyslové orgány). Nezúčastňuje sa spracovávania a vyhodnocovania senzitívnych signálov ani nevytvára nové motorické signály. Obidve tieto činnosti sa odohrávajú v centrálnej nervovej sústave.

Centrálny nervový systém
Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre zpracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou.
Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu. Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť v prípade určitých funkcií organizmov pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa prevádza v mozgu, je obvykle vysoko komplexná, zúčastňujú sa jej tisíce rôznych neurónov.

Miecha
Samotná miecha je približne oválny, asi 40 cm dlhý stĺpec nervového tkaniva. Miecha je uložená vo vnútri chrbtice a prechádza od mozgu až k prvému bedrovému stavcu. Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom. Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu. Jednotlivé vlákna prebiehajú chrbticou v rôznej dĺžke. Inými vláknami sú neuróny na opačných koncoch pripojených na vlákna alebo na telá buniek senzitívnych alebo motorických neurónov náležiacich periférnemu nervovému systému. Vzruchy sú prenášané cez medzery medzi periférnymi neurónmi a neurónmi miechy. Týmto medzerám hovoríme synapsie. Druhou funkciou miechy je riadenie jednoduchých reflexov. Túto činnosť vykonávajú neuróny, krorých vlákna sa tiahnu miechou len na kratšiu vzdialenosť hore a dolu, tzv. interneuróny (neurón v medzere). Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzoritických neurónov do motoritických neurónov.

Napríklad pokiaľ náhodou položíte ruku na rozžeravenú platňu, receptory bolesti, ktoré sú umiestnené v koži, okamžite vyšlú senzitívnymi vláknmi vzruch do miechy. Časť týchto vzruchov je vyslaná neurónmi ihneď do motorických neurónov riadiacich pohyby ruky a svalov ruky. Výsledkom je že ruka akoby automaticky odskočí. Iné vzruchy putujú miechou hore a sú interneurónmi privedené do motorických neurónov riadiacich pohyby krku. Hlava sa automaticky otočí smerom ku zdroju bolesti. Ďalšia časť vzruchov je vyvedená až do mozgu, kde vyvoláva pocity bolesti a pálenia.

Mozog
Mozog sa skladá z troch hlavných častí - mozgového kmeňa, koncového mozgu a mozočku. Mozgový kmeň je pokračovaním miechy. Koncový mozog je na mozgový kmeň nasadený podobným spôsobom, ako sedí veľká čiapka na hlave. V ňom sa uskutočňuje väčšina z vedomej duševnej činnosti. Vzadu pod koncovým mozgom je mozoček. Aj keď veľa senzitívnych neurónov v mozgu končí a veľa motorických neurónov v mozgu tiež začína, väčšinu hmoty mozgu tvoria interneuróny - neuróny, ktoré informácie triedia, analyzujú a uchovávajú.
Jednou z najdôležitejších funkcií mozgu je pamätanie si informácií pochádzajúcich zo zmyslových orgánov.
Neskôr môže byť uchovávaná informácia znovu vyvolaná a využitá na rozhodovanie. Napríklad skúsenosť bolesti pri kontakte s rozžeravenou platňou sa v mozgu uloží a ak to bude treba, naša pamäť určite ovplyvní ďalšie rozhodovanie o tom, či sa rozpálenej platne dotknúť alebo nedotknúť.

Reč a rozhodovanie
Väčšina z vedomej aktivity mozgu sa odohráva v povrchovej časti predného mozgu. Hovoríme jej mozgová kôra. Určité oblasti kôry slúžia na vnímanie informácií, získaných prostredníctvom zmyslov. Iné časti kôry sú zamerané na reč a jazyk. V kôre existujú tiež centrá, napojené na motorické nervstvo. Tieto centrá slúžia na ovládanie pohybov. Medzi motorickými, senzitívnymi a jazykovými oblasťami mozgu ležia ešte oblasti, ktoré s nimi súvisia a ktoré tvoria milióny vzájomne prepojených neurónov. Tieto oblasti sú spojené s myslením, emóciami a rozhodovaním. Mozoček leží pod koncovým mozgom a v jeho tesnej blízkosti je pripojený k mozgovému kmeňu. Mozoček je spojený s motorickou činnosťou. Vytvára signály, ktorými vyvoláva nevedomé pohyby svalov tak, aby telo udržovalo polohu a rovnováhu. Spolupracuje s motorickými oblasťami koncového mozgu pri koordinácii pohybov tela.

Mozgový kmeň obsahuje povahovo odlišné štruktúry s rozdielnymi úlohami. Najdôležitejšie z nich sú centrá riadiace činnosť pľúc, srdca a krvného obehu. Sú tu umiestnené tiež centrá vyvolávajúce žmurkanie a vracanie. Ďalšia časť funguje ako prenášač vzruchov vychádzajúcich z miechy alebo hlavových nervov.

Hypothalamus je síce jedna z najmenších častí mozgového kmeňa, ale napriek tomu je nesmierne významný. Udržuje totiž chemickú, hormonálnu a tepelnú rovnováhu organizmu.

Neuróny
Neurónové bunky - neuróny - sú základnými funkčnými jednotkami celej nervovej sústavy, a preto si zaslúžia väčšiu pozornosť, ako sme im doteraz venoveli. Tak isto je potrebné sa zmieniť o tom, že v nervovej sústave môžeme nájsť aj iné druhy buniek ako neuróny. Ďalším pomerne obvyklým druhom buniek sú neurogliá, čo znamená "bunkové lepidlo". Úlohou týchto buniek je držať neuróny pohromade, spevňovať ich a chrániť, ale tiež ich vyživovať. Neuróny sa nemôžu množiť, a preto aby mohli prežiť, musia byť podporované inými bunkami. Ak sa stane, že neurón - ak už v dôsledku choroby alebo zranenia - prestane pracovať, už nikdy nemôže obnoviť svoju činnosť.

Neuróny mávajú rôzny tvar a veľkosť, ale všetky majú rovnakú základnú štruktúru. Rovnako ako všetky ostatné bunky obsahujú bunkové jadro. Jadro sa nachádza v takmer kruhovej časti neurónu, v tzv. tele bunky.
Z tela bunky vybieha niekoľko jemných výbežkov pripomínajúcich korene. Týmto vláknitým výbežkom hovoríme dendrity. Z každej bunky tiež vybieha jedno dlhé vlákno, ktorému hovoríme axon. Axon sa na konci rozvetvuje, každý jeho koniec obsahuje zvláštne zakončenie, v tvare pahrbku (synapsia).

Chemické prenášače
Každé zakončenie axonu je síce umiestnené veľmi blízko iného neurónu, ale samotej bunky sa nedotýka.
Miestu dotyku dvoch neurónov hovoríme synapsia. Cez synapsiu sú vzruchy prenášané prostredníctvom chemických látok, ktoré nazývame prenášače (mediátory). Keď vzruch dosiahne zakončenie axonu, môže za určitých okolností preskočiť cez synapsiu a dostať sa do dendritu susedného neurónu a ním môže pokračovať v ceste ďalej. Aby mal celý centrálny nervový systém neustále dostatok živín a kyslíku, musí byť dostatočne zásobený krvou. Centrálny nervový systém je chránený dvoma druhmi ochranných obalov. Prvým z nich je kosť: mozog je uschovaný v lebke a miecha je uložená v chrbtici. Druhý obal sa skladá z troch membrán tvorených vláknitým tkanivom. Hovoríme im mozgové meningy. Tento obal obopína celý mozog a miechu. Mozgomiešny mok sa prelieva medzi rôznymi oblasťami mozgu a miechy. Jeho úlohou je pohlcovať otrasy.