Zaujímavosti o referátoch
Cirkev za čias cisára Konštantína
17.12.2011
milan
Reagovať
odpadnutie
Cirkev v spojení so svetom prestala byť kresťanskou cirkvou, Splnilo sa tak predpovedané odpadnutie.A to čo nasledovalo,bolo len dôkazom toho,ýe Kristové rady nemožno podceňovať.Dejiny KC ,sú dejinami intolerancie,bigotnosti,neznášanlivosti,fanatizmu a tých najhorších vecí aké možno spojiť s ludskou skazenosťou,zhýralosťou.A preto prívlastok-svätá cirkev KC,je odporné rúhanie sa Bohu.
26.12.2011
Mgr.
Reagovať
Re: odpadnutie
Milan Milan ty sa asi nikdy nepoučíš.
Prosím ťa už si to konečne naštuduj.
Tajomstvo Cirkvi
Cirkev sa vyznačuje tým, že je zároveň božská i ľudská.
To, že je božská, znamená, že ju založil a jej hlavou je Ježiš Kristus; že je ľudská, znamená, že ju tvoria ľudia so svojimi chybami a pokleskami.
2. vatikánsky koncil hovorí o Cirkvi ako o sviatosti.
Prvým cieľom Cirkvi je byť sviatosťou dôverného zjednotenia ľudí s Bohom.
Druhým cieľom je byť sviatosťou jednoty ľudského pokolenia.
Čím viac je človek zjednotený s Bohom, tým väčšia jednota je medzi ľuďmi navzájom. Táto jednota sa v Cirkvi už začala, lebo zhromažďuje ľudí "zo všetkých národov, kmeňov, jazykov..." Zjv 7,9
Sv. Pavol v 1Kor 12, 12-29 hovorí o Cirkvi : ako o tajomnom tele Kristovom, kde má každý svoje miesto a každý je dôležitý. Hlavou tohto tela je Ježiš Kristus.
Údy Cirkvi tvoria všetci, ktorí sa do nej začlenia sviatosťou krstu.
Základným zákonom je prikázanie lásky. Poslaním Cirkvi je byť soľou zeme a svetlom sveta.
Cieľom Cirkvi je Božie kráľovstvo, ktoré začal na zemi Boh, ale ktoré sa má šíriť až do konca sveta.
Cirkev je svätá:
Je predmetom viery, že Cirkev je nezrušiteľne svätá." (Lumen gentium)
Jej svätosť má pôvod vo svätosti zakladateľa Ježiša Krista.
Cirkev je teda "svätý Boží ľud" a jej členovia sa volajú "svätí". Je pravda, že jej členovia dosahujú len nedokonalú svätosť, ale s využitím prostriedkov spásy
(sviatosti, Sväté písmo, viera, modlitba...) majú získať dokonalú svätosť, ako je dokonalý sám Otec.
Dušou svätosti je láska. Veľmi pekne to vyjadrila sv. Terézia z Liesieux:
"Pochopila som, že ak má Cirkev zložené telo z rozličných údov, nemôže jej chýbať úd, ktorý je zo všetkých najpotrebnejší a najvznešenejší, pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou.
Pochopila som, že jedine láska pobáda údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už neohlasovali evanjelium, mučeníci by odmietali vyliať svoju krv...
Pochopila som, že láska zahŕňa v sebe všetky povolania, že láska je všetko, že objíma všetky časy a všetky miesta..., slovom, že je večná!"
Keď Cirkev svätorečí (kanonizuje) niektorých veriacich, robí to preto, aby sme mali pred sebou vzory, ale aj orodovníkov v nebi.
Výraz "spoločenstvo svätých" má dva významy:
1. spoločenstvo, čiže spoločná účasť na svätých veciach
Vo východnej liturgii celebrant hovorí: "sväté veci svätým".
Vyslovuje to pri pozdvihovaní svätých darov pred prijímaním.
Čo sú to "sväté veci", na ktorých majú všetci veriaci účasť?
Sv. Pavol v Sk 2, 42 píše, že veriaci "sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a modlitbách."
Veriaci teda majú účasť na spoločenstve viery, lásky, sviatostí ...
Prosím ťa už si to konečne naštuduj.
Tajomstvo Cirkvi
Cirkev sa vyznačuje tým, že je zároveň božská i ľudská.
To, že je božská, znamená, že ju založil a jej hlavou je Ježiš Kristus; že je ľudská, znamená, že ju tvoria ľudia so svojimi chybami a pokleskami.
2. vatikánsky koncil hovorí o Cirkvi ako o sviatosti.
Prvým cieľom Cirkvi je byť sviatosťou dôverného zjednotenia ľudí s Bohom.
Druhým cieľom je byť sviatosťou jednoty ľudského pokolenia.
Čím viac je človek zjednotený s Bohom, tým väčšia jednota je medzi ľuďmi navzájom. Táto jednota sa v Cirkvi už začala, lebo zhromažďuje ľudí "zo všetkých národov, kmeňov, jazykov..." Zjv 7,9
Sv. Pavol v 1Kor 12, 12-29 hovorí o Cirkvi : ako o tajomnom tele Kristovom, kde má každý svoje miesto a každý je dôležitý. Hlavou tohto tela je Ježiš Kristus.
Údy Cirkvi tvoria všetci, ktorí sa do nej začlenia sviatosťou krstu.
Základným zákonom je prikázanie lásky. Poslaním Cirkvi je byť soľou zeme a svetlom sveta.
Cieľom Cirkvi je Božie kráľovstvo, ktoré začal na zemi Boh, ale ktoré sa má šíriť až do konca sveta.
Cirkev je svätá:
Je predmetom viery, že Cirkev je nezrušiteľne svätá." (Lumen gentium)
Jej svätosť má pôvod vo svätosti zakladateľa Ježiša Krista.
Cirkev je teda "svätý Boží ľud" a jej členovia sa volajú "svätí". Je pravda, že jej členovia dosahujú len nedokonalú svätosť, ale s využitím prostriedkov spásy
(sviatosti, Sväté písmo, viera, modlitba...) majú získať dokonalú svätosť, ako je dokonalý sám Otec.
Dušou svätosti je láska. Veľmi pekne to vyjadrila sv. Terézia z Liesieux:
"Pochopila som, že ak má Cirkev zložené telo z rozličných údov, nemôže jej chýbať úd, ktorý je zo všetkých najpotrebnejší a najvznešenejší, pochopila som, že Cirkev má srdce a že toto srdce horí láskou.
Pochopila som, že jedine láska pobáda údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už neohlasovali evanjelium, mučeníci by odmietali vyliať svoju krv...
Pochopila som, že láska zahŕňa v sebe všetky povolania, že láska je všetko, že objíma všetky časy a všetky miesta..., slovom, že je večná!"
Keď Cirkev svätorečí (kanonizuje) niektorých veriacich, robí to preto, aby sme mali pred sebou vzory, ale aj orodovníkov v nebi.
Výraz "spoločenstvo svätých" má dva významy:
1. spoločenstvo, čiže spoločná účasť na svätých veciach
Vo východnej liturgii celebrant hovorí: "sväté veci svätým".
Vyslovuje to pri pozdvihovaní svätých darov pred prijímaním.
Čo sú to "sväté veci", na ktorých majú všetci veriaci účasť?
Sv. Pavol v Sk 2, 42 píše, že veriaci "sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a modlitbách."
Veriaci teda majú účasť na spoločenstve viery, lásky, sviatostí ...
11.10.2008
Jana Barteková
Reagovať
Konstantín
Konštantín nikdy nebol lpápežom, o tom nič historia nehovorí nebol vyhláslený za svätého, nič o tom neviem.
28.04.2006
hegellian
Reagovať
zabudla si na niečo
pri tom písaní o Konštantínovy ako počestnom, spravodlivom a bohumilom mužovi si zabudla napísať napríklad že krvavo zavraždil Maximiána, Licina, svojho syna Crispa, alebo aj manželku Faustu a mnohých ďalších.... Ach, svätý že to muž, však? skoro ako každý druhý pápež v histórii...
10.09.2005
maja
Reagovať
Konstantin
Konštatín síce dal slobodu kresťanom a vyhlásil krestanstvo za statne nabozenstvo, no dalo by sa polemizovat, co ho naozaj k tomu viedlo. V tom case krestania tvorili 10 percent populácie, takze uz netvorili len malú bezvýznamnú komunitu. Neustále sa rozsirovali a Konstantín ak zoberieme do uvahy, ze bol dobry strateg, tak si to uvedomoval. On sam sa krestanom asi nestal, ked dal vyvrazdit po tzv. ,, obrateni,, polku svojej rodiny, a nadalej udrzoval kult boha slnka. On sam sa dal pokrstit az na svojej smrtelnej posteli, pretoze v tom case verili, ze ak sa das pokrstit uz nemozes hresit. A takýto panovnik, ktorý mal k Bohu tak daleko mal zasahovat do zálezitosti cirkvi?