Pútnik životom s dušou romantika
Vo veku 86 rokov odišiel spomedzi nás potichu a navždy posledný bard slovenskej lyrizovanej prózy, básnik a spisovateľ Andrej Chudoba. Od prvých ľúbostných a prírodných básní v Letokruhu srdca po poslednú knihu poviedok, esejí a lyrických miniatúr Kým slnko nezapadne uplynulo vyše pol storočia. Prešiel teda dlhou ľudskou a spisovateľskou cestou a tá jeho cesta bola obdivuhodne priama – nech sa. dialo čokoľvek. Neuhol a nevybočil z nej pod nátlakom doby, ani údermi osudu. Od začiatku do konca ostal verný sebe, svojmu tvorivému naturelu, svojej chudobovsky bohatej senzibilite, estetike, poetike a morálke. V každom verši a v každej vete, čo napísal, je to vždy on – jedinečný a nezameniteľný „nežný básnik srdca“. V rozhlasovej relácii Očarený pútnik životom, povedal: „Vždy som sa usiloval počúvať svoj vnútorný hlas, nepodliehať módam a kampaniam. Môžem povedať – a to s rukou na srdci – naozaj som taký, ako píšem. Nemám v zálohe nijaké iné tváre, iba tú, ktorá sa zrkadlí v mojej literárnej tvorbe. Zdá sa, že som nepolepšiteľný romantik, až natoľko, že tomu sám verím.“
Nielen básne, aj poviedky, novely a romány nesú pečať jeho lyrického naturelu a citlivej vnímavosti dvoch živlov, živlu prírody a zeme – a živlu magického vyžarovania ženstva. Vzťah k domovu a k žene je v Chudobovej tvorbe vzťahom dvojjediným – domov je žena a žena je domov. Všetky jeho literárne postavy žien sú akoby ponorené do slnečného roztoku jeho literárnej krajiny, či už je to Hedviga z prózy Kde pijú dúhy, Marika z Miesta pre dvoch, Lika z Leta s pehavou pannou, Zina z Hlinených huslí, Eva z Nákazy, Gabriela zo Stopárky, Babika zo Zázraku na konci sveta či Júlia z románu Krásne poškodená slečna. Napísal: „Pre mňa je žena zosobnená príroda. Verím, že sa v nej zachovali akési archetypy našej pôvodnej ľudskosti, naše prvotné, neznetvorené city, inštinkty a intuície, ktoré nás zachraňujú vtedy, keď zlyhávajú civilizačné mechanizmy.“
Nevyhýbal sa však ani dramatickým vojnovým témam - Obkľúčenie, Konečne bude mier, Nákaza, Hlinené husle. Je tiež autorom námetov a scenárov ôsmich filmov a televíznych inscenácií.
V románe Zázrak na konci sveta má aj takúto myšlienku: „Keď opúšťame svet, mali by sme ho zanechať čo i len o kúsok lepší, ako sme ho našli, keď sme naň prišli. O to viac sa to týka, tých, ktorí svojou tvorbou a činnosťou ovplyvňujú myslenie a cítenie iných ľudí.“ Jemu sa podarilo zanechať po sebe o „kúsok“ lepší aspoň ten literárny svet. ktorý vytvoril..
Už vyše šesťdesiat rokov je literárna tvorba Andreja Chudobu súčasťou nášho literárneho imania. Napriek tomu, že žil potichu a skromne v ústraní svojho rodného podsitnianskeho kraja, jeho diela si našli cestu k srdciam tých čitateľov, ktorí chcú, tak ako on, snívať o ľudskejšom svete pre život človeka.


Emil Benčík