Ale Ježiš nezostáva len pri týchto slovách. On dodáva: "Vezmite a jedzte!" Nehovorí: "Vezmite a obdivujte, alebo vezmite a uskladnite", ale hovorí: "Vezmite a jedzte!" Teda nie odporúčanie, ale príkaz. Ak chceš mať dosť síl na moje nasledovanie, vezmi a jedz, vezmi a pi! Jediné, či Ťa môže od toho oddeliť, je ťažký hriech!
Už toľko krát sme počuli z kňazových úst tieto slová. Ale ruku na srdce, nezovšedneli nám? Nestane sa niekedy aj nám, že nám Eucharistia akosi zovšednieva?

Kto túži po Ježišovi v Eucharistii tomu túžba po svätom prijímani nikdy nezovšednie ani sa nestane rutinnou.

k bodu 2

Zelený štvrtok. Aspoň tak ho u nás na Slovensku voláme. Inde vo svete ho zvyknú označovať ako Svätý. Deň, v ktorom sa vo večeradle odohrala známa scéna poslednej večere. Poslednej a pritom prvej. Ustanovenie Eucharistie a Kňazstva. Prvá svätá omša, prvá kňazská vysviacka s poverením „toto robte na moju pamiatku“! Ježiš teda zhromaždil svojich najbližších. A je zaujímavé, že hoci by si to z ľudskej logiky zaslúžila najviac Panna Mária, nebola to ona, ktorá by z Ježišových rúk prijala kňazstvo. Nebola to ona, ktorej by bolo dopriate byť medzi prvými na svätej omši.
"Toto je moje Telo. Toto je moja krv." Slová, ktoré počúvame, drahí poslucháči pri každej svätej omši. Niektorí každú nedeľu. Iní dokonca i cez týždeň. Deň čo deň, ba dovolím si tvrdiť, že minútu čo minútu, niekde vo svete znejú tieto slová z úst kňaza. Takmer neustále sa totiž niekde vo sväte slúži svätá omša. A tak kňaz vyslovuje tie tajomné Kristove slová: "toto je moje Telo, toto je moja Krv."

k bodu 1 :

Vezmite a jedzte- toto je moje telo... Vezmite a pite- toto je moja krv..." Žijeme v dobe, v ktorej človek pachtí za senzáciami, škandálmi , zázrakmi.... "Počuli ste? Také niečo!" Žijeme v dobe, kde "zažiť, cítiť, mať" je povyšované nad "byť".
Možno seriózne pochybovať o skutočnosti a hodnote takýchto zážitkov.

A Predsa.

Predsa po návšteve talianskeho mestečka Lanciano zostaneme v tichom úžase s otázkou na perách- "Čo všetko budeš musieť, Ježišu urobiť, aby sme Ti už konečne uverili?".

Lanciano je malým mestečkom neďaleko Chieti na Jadranskom pobreží asi 200 kilometrov od Ríma. V barokovom kostolíku tu bratia františkáni uchovávajú najstaršie zdokumentovaný a zároveň "najväčší"

Eucharistický zázrak. Svätá omša, ktorá začala pred viac ako 12 storočiami a trvá dodnes. Eucharistický zázrak z Lanciana. Tento zázrak, ako je dobre zdokumentované, sa udial vo ôsmom storočí ako dôsledok pochybností baziliánskeho mnícha o reálnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii. Počas svätej omše po ukončení premenenia sa Hostia premenila na živé Telo a víno na živú Krv, zrazenú v piatich hrudkách rôzneho tvaru a veľkosti. Hostia- Telo, ako možno i dnes veľmi dobre pozorovať, má veľkosť veľkej Hostie, ktorá sa používa v Latinskom obrade. Je hnedkastá a ak ju pozorujeme oproti svetlu stane sa sýtočervenou. Krv má farbu zeme so zafarbením do okrovej žltej. Telo sa od roku 1713 uchováva v umeleckej monštrancii zo striebra a krv sa uchováva v starobylej ampulke z kryštálu. Zázrak prešiel rôznymi skúmaniami. Tie posledné prebehli v roku 1981 pod vedením uznávaných odborníkov z chemických a patologických laboratórií. Aké boli výsledky? Ide o skutočné telo a o skutočnú krv. Telo a krv patria človekovi. Telo je "srdcom"- kompletným vo svojej základnej štruktúre. Telo zodpovedá svojim zložením ľavej komore ľudského srdca. Telo a krv majú tú istú krvnú skupinu: AB. V krvi sa nachádzajú všetky proteíny a minerály v takom zastúpení ako v každej inej živej krvi. Krv je na povrchu zaschnutá, avšak vo vnútri hrudiek stále čerstvá. Uchovávanie Tela a Krvi za prirodzených podmienok, vystavené fyzickým, atmosferickým a biologickým zmenám počas 12 storočí je nevysvetliteľným fenoménom!

V Lanciane sú možné len dva postoje. Zavrieť si oči, zapchať uši a vybehnúť s krikom- aj tak tomu neverím, alebo pokorne so svätým Tomášom vyznať „Pán môj a Boh môj...“ Ten strašný Boh Starého zákona, ktorého stačilo uzrieť, či dotknúť sa jeho archy, aby človek zomrel, sa v Betleheme stal dieťaťom, ktoré ľudia berú do rúk a neumierajú. Ale ani to mu nestačilo.

On sa stal vecou, kusom chleba a troškou vína, aby sme ho mohli na náš prospech zničiť. To je láska Boha, ktorý nám denne hovorí- "Toto je moje Telo, toto je moja Krv. Vezmite a jedzte, vezmite a pite!"

Raz sa stalo toto:
V rodine mali 90 ročnú babičku, ktorá už len ležala. Duchovný jej občas priniesol Telo Pánovo.

Prítomná bola 5 ročná vnučka Ema, ktorá sa vždy vypytovala: "Babička, a čo ti to priniesol pán farár?" -

"Pána Ježiša, moja milá" - Tak mi daj, babi, kúsok Pána Ježiša." - "Emka, až budeš väčšia, príde Pán Ježiš aj k tebe!"

Na budúcu nedeľu išla Ema s mamou do kostola. Matka išla k svätému prijímaniu, Ema musela zostať v lavici.

Sotva sa matka vrátila, už sa maličká pýtala: "Mami, čože si to dostala?" -
"Tichučko, Emka, až vyrastieš, tiež dostaneš Spasiteľa."

O týždeň znovu išla matka na sv. prijímanie.
Emka potichu vstala, išla za matkou, postavila sa do rady a zbožne prijala Telo Pána.

Keď to matka spozorovala, bolo už po sv. prijímaní. "Ach, čo si to vykonala, dieťa, moje?" -

"Ale, mami, išla som si len po Ježiška."
Po sv. omši hovorí rozochvetá matka udalosť prekvapenému kňazovi.
Pán farár sa opýtal: "Emka, prečo si to urobila?"
Dievčatko odpovedalo pevným hlasom:

"Chcela som prijať Spasiteľa, skôr, ako zomriem..."

Kňaz nevychádzal z údivu.
Prišlo nedeľne popoludnie.
Emka sa hrala na ceste, náhle sa prirútilo z druhej strany ulice auto, zvalilo a prešlo Emu.
Chúďa Ema! Hrudník rozdrvený, na tvári tržné rany a z úst jej chŕlila krv. Priniesli ju domov v bezvedomí.

Matka zalomila rukami nad postieľkou svojho miláčika.
Náhle Emka prišla k vedomiu. Zdrvená matka sa jej prihovára:

"Miláčik, veľmi ťa to bolí, že!?" Emka ukázala svojou ranenou rúčkou na svoje polámané rebrá a namáhavo zašepkala:
"Mamička, umieram rada, mám Ježiška v srdci!"

Toto boli jej posledné slová, o niekoľko minút ležala na postielke len Emkina mŕtvola...

Pozrite, ako Emu posilnilo sväté prijímanie! A určite jej otvorilo cestu do nebeskej vlasti.

Kto by tušil, že Emka zomrie? My tiež nevieme, kedy umrieme.
Možno to bude náhle a nebude pri nás môcť byť kňaz so Sviatosťou.

Preto často prijímajme! Vždy si povedzme: "Neviem, kedy zomriem, ale bez sviatostného Spasiteľa nechcem zomrieť.
Preto budem chodiť k svätému prijímaniu čo najčastejšie."

A pri každom sv. prijímaní si, možno myslime: "Kto vie, či neprijímam Telo Pána naposledy v živote..."

Uvidíte, ako vás táto myšlienka povzbudí k tomu, aby sme prijímali s ozajstnou zbožnosťou.

A ešte jeden príbeh, z obdobia Prvej svetovej vojny:

Bolo to na francúzskej fronte po hroznej delovej paľbe. Mladý vojak z Kanady bol ťažko ranený a slabnúcim hlasom
volal po kňazovi.

Tu sa medzi ranenými ktosi ťažko zdvíha - je to vojenský kňaz, ktorému strela odtrhla obidve ruky, takže zostali len roztrieštené, krvácajúce pahýle.

Dovliekol sa k mladému vojakovi, sám, ťažkým hlasom, dal mu rozhrešenie a potom povedal:

"Mám na prsiach v schránke najsvätejšiu Sviatosť oltárnu. Sám ti ju nemôžem podať - vezmi si a prijmi!"

S napätím posledných síl si Kanaďan otvára buzolu a sám sebe podáva Chlieb anjelský ako posilu na večnosť.

Potom obaja vysilení stratou krvi klesli vedľa seba a netrvalo dlho a temer v rovnakom okamihu spoločne vydýchli dušu...

Ježišu Tebe žijem, Ježišu Tebe umieram, Ježišu, Tvoj som v živote aj v smrti.

Eucharistia - záruka nebies

Svätým prijímaním sa naša duša stáva podobnejšia samému Spasiteľovi.
Lebo sväté prijímanie dáva a rozmnožuje milosť a Pán Ježiš je zdrojom všetkých milostí; sväté prijímanie nám dáva pomoc k cnostnému životu a Pán Ježiš je vzor všetkých čností.

Každé sv. prijímanie akoby zanechávalo v našej duši odtlačok Kristovej podoby.

Čím častejšie a vrúcnejšie je sväté prijímanie, tým zreteľnejší je aj tento obraz na našej duši.

Snažme sa, aby sme sa Kristu Pánovi, ktorého prijímame, podobali čo najviac. Potom sa nám určite otvoria brány raja a
Nebeský Otec milostivo prijme našu dušu, lebo v nej spozná svojho milovaného Syna.

Umierala starenka, ktorá keď bola ešte zdravá, chodievala často ku sv. prijímaniu. Navštívil ju kňaz a pýtal sa jej:

"Babička a nebojíte sa smrti?"
"Ó velebný otče, prečo by som sa mala báť? Pán Ježiš, môj večný sudca, predsa vie, že tak často som mu poskytovala
útulok vo svojom srdci.

Bolo by možné, aby ma teraz Pán Ježiš vyhnal a neprijal ma k sebe do neba?"

Zvlášť v hodine smrti, keď dušu delí od večnosti len niekoľko okamihov, je nám treba posily svätého prijimania.

Videli ste niekedy ísť pána farára ako ide k chorému? Inokedy, možno, by sa na nás usmial, zastavil by sa, prihovoril.

Ale keď ide zaopatrovať, ide rýchlo, s vážnou tvárou, odkrytou hlavou, lebo nesie najsvätejšiu Sviatosť oltárnu.

Nehanbime sa aj na ulici pokloniť Pánovi Ježišovi, ktorého kňaz nesie, aj keby sa iní smiali.
Mnohí ľudia, aj keď sú ťažko chorí, odkladajú stále so zaopatrením svätými sviatosťami a myslia si, že každý,
kto je zaopatrený, musí už zomrieť.

Aké je to bláznivé! A častokrát volajú kňaza, až keď už je neskoro...

Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.
Už od prvotných dôb kresťanstva je prostredníctvom 4 evanjelií
(poznáme podľa: Mareka, Matúša, Lukáša a Jána) známa "Posledná večera". „Posledná večera“... výjav, ako si Ježiš sadol so svojimi učeníkmi k stolu a oznámil, že jeden z nich ho zradí.

Posedenie bolo pôvodne oslavou „PASCHI“ - židovského sviatku veľkej noci, kedy Izraeliti odišli z Egypta, čiže sviatok vyslobodenia. „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“ Apoštoli sa navzájom k sebe otáčajú s údivom, ohromením či s odmietavým výrazom. Pýtajú sa:
„Pane, kto to je?“ Ježiš odpovie: „Je to ten, pre koho omočím tento kúsok chleba a podám mu ho.“ Ježiš Kristus pri „poslednej večeri“ poukázal na smrť na kríži a zdôraznil apoštolom naliehavú nutnosť svojho učenia, ktoré prišiel zvestovať.

Jeho slová pri požehnávaní chleba a vína chápeme ako „ustanovenia cirkevných sviatostí“.

Hlavnými zložkami večere je oznámenie o zrade a prvé sväté prijímanie apoštolov. Cirkev v dobe renesancie kládla dôraz na 7 sviatostí, hlavne na eucharistiu – sviatosť oltára.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi.

V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv.

Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami „Toto robte na moju pamiatku“.

V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej.

Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie.
Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista.
Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený.
Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.

účinky Eucharistie :

1, ochrana pred ťažkým hriechom
2, posktuje ochranu proti útoku pokušenia
3, ochrana pred ľahkým hriechom
4, bezpečnosť pred zlým duchom

Božia krv zaháňa diablov, a privoláva dobrých anielov.
Keď v nás vidia krv Pána, diabli utekajú, anieli prichádzajú.
Keď odchádzame od Pánovho stola, je to akoby z nás ľlahali plamene, ktoré obracajú diablov na útek.

5, oslobodenie od zlých náklonností
6, pokrm duše
7, zdroj horlivosti / je potrebné zvlášť v dobách životných skúšok napr.
a, pri prenasledovaní
b, v silných pokušeniach
c, v nebezpečenstvách ( strata viery )

8, útecha a radosť
9, účinky na telo

Eucharistia je pokrm duše ale aj telo má z nej úžitok.

4 výhody, ktoré prinášajú osoh pre telo
1, naše telo sa stáva svätostánkom, pripodobňuje sa k Panne Márii pri tajomstve vtelenia
2, Eucharistia pôsobí upokojujúcim spôsobom na zmyslové hnutia
3, Eucharistia je nielen ochrana duše, ale i tela, teda i ochranou pri vonkajších nehodách a nebezpečenstvách
4, Eucharistia zaručuje vzkriesenie a nesmrteľnosť tela

Nikto nech nepochybuje o tom, že Eucharistia prepáči a odpúšťa ľahké hriechy, ktorým sa všeobecne hovorí všedné

Pokračujeme pri vypočígtavaní účinkov sv. prijímania pre človeka :
po odpustení hriechov sv. prijímanie spôsobuje prepáčenie časných trestov

reagujem v tomto diskusnom príspevku na nasledovné :

1, základnou podstatou pri Pánovom stole nemôže byť doslovne fyzická prítomnosť Pána.

2, Kristus je večný kňaz a jeho kňazstvo je neprenosné

3, prosím ža odiaľ máš, že RKC propaguje falošné evanielium

4, Tým že, používa ako stredobod svojho uctievania obrad omše, ktorú sú pod hrozbou smrteľného hriechu povinní navštevovať atď....

k bodu 1

ustanovenie Eucharistie :

Matúš 26 26-29
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac : Vezmite a jedzte : toto je moje telo. Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac : Pite z neho všetci : toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

ustanovenie Eucharistie :
Marek 14 22-25

Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho, a dával im, hovoriac Vezmite toto je moje telo ! Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im : Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.

Ustanovenie Eucharistie :

Lukáš 22 14-20
Keď prišla hodina, zasadol za stô a apoštoli s ním. Tu im povedal : Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám : už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve. Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal : Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám : Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.

Potom vzal chlieb a vudával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac : Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.

Podobne po večeri vzal kalich a hovoril : Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

Ježiš o Euchaistickom chlebe :
Ján 6 27
Nezháňajte sa za pominuteľných pokrkom. ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.

Ján 6 31
Naši otcovia na púšťi jedli mannu, ako je napísané : Dal im jesť chlieb z neba. Ježiš im odvetil : Veru, veru hovorím vám : Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život. Povedali mu Pane, vždy nám dávaj taký chlieb. Ježiš im povedal : Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, níkdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

Vo svätom písme ako uvádzam až na 3 miestach sa popisuje ustanovenie Eucharistie.
Ty o tom stále pochybuješ ?

prečo spochybňuješ pravosť svätení kňazov a pravosť Eucharistie.

postpne sa budem k tomu vyjadrovať.

Kazateľ

Keby si vedel akú hodnota má svätá omša tu na zemi a akú raz bude mať vo večnosti, tak všetci by sme na ňu určite utekali.

Toľko veľkých milostí môže človek vďaka svätej omši obsiahnuť. Boh nám z nich stále štedro rozdáva. Stačí len, aby sme si po ne prišli. Boh nás len pozýva - nenúti.
Chce, aby sa každý sám za seba rozhodol. V hodine smrti budú tvojou veľkou útechou všetky tie sväté omše, na ktorých si sa v tomto živote zbožne zúčastnil.
Každá svätá omša ťa bude doprevádzať pri Božom súde a bude Ti obhajobou.

Vďaka každej svätej omši si schopný do takej mieri odčiniť tvoje tresty za hriechy, ako mierou zbožnosti sa na nej zúčastníš.
Ak sa zúčastňuješ na svätej omši zbožne, tým preukazuješ tú najväčšiu poctu svätému človečenstvu nášho Spasiteľa.

Kristus tu vykonáva náhradu za všetku tvoju nedbanlivosť a priestupky.

postrehy k referátu :

1, Kazateľ mám jednu otázku akého si vierovyznania.

2, V tomto referát o večeri Pánovej som postrehla útok na Rimskokatolícku cirkev
( napr. na Eucharistiu, sv. omšu, a pravosť sviatosti hlavne Eucharistie )

-daľší postreh tento referát má črty protestantizmu
( vyjadrovanie, terminológia )

3, a ešte mi prezraď na akej Teologickej fakulte si študoval výklad písma, pravosť sviatostí, a obetu svätej omše.

4, v referáte sú nepresné citácie

hneď ti to presne aj napíšem.
Oficiálny obrad omše ukazuje, že pri každej omši kňaz robí a hovorí nasledovné :

Kňaz pokľakne. Držiac hostiu mierne zdvihnutú nad paténou hovorí : citujem

Toto je baránok Boží, ktorý berie hriechy sveta. Blažení sú tí, ktorú sú povolaní k jeho večeri

správny citát je doslovne inak :

Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.

čo je vlastne modloslužba :

Modloslužba - spočíva v zbožšťovaní toho, čo nie je Boh. Modloslužbou je, keď si človek uctieva stvorenia namiesto Boha, či už ide o bôžikov, zlých duchov, rasu ...

Modloslužba je ťažkým hriechom, lebo ide o vonkajšie zapretie viery.

V tomto texte mi akosi chýba vysvetlenie nadpisu. Aký je pravý význam Večere Pánovej? To, čo som čítal je iba prvá strana úvodu.