mor ta mor ho

lubo a čo ti to už hrabe na tu tvoju dutú hlavu
slovenský junáci napísať s y v slove slovenský, tak to si tým pádom riadny pakindelos
das ist alles

Tak toto je jebový referát fest dostal som za 1!

Samo Chalupka: Mor ho! /bez diakritiky/
Kompozícia:


jedna sa o hrdinsko epicku basen, ktorej namet autor cerpa zo Safarikovho diela "Dejiny slovanskej reci a literatury" / autor pouzil historicky namet z rimskych cias, o ktorom sa docital v Safarikovom diele "Dejiny slovanskej reci a literatury"

-hrdina je kolektivny-slovensky junaci, ktory predstavuju lud

-vyuziva prostriedky: kontrast; hyperboly-zvelicenia; prirovnania; synekdechy-znazornenie odvahy a hrdinstva; zvukomalba; metafory; epiteta

epická skratka: zleteli orli z Tatry
prirovnanie: rastom sú ako jedle, pevní ani skala
synekdocha: Slovan na svojom seje
epiteton: vysoké hory, rovné polia, pobehave kaderie
metafora: to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy
verš: 13 - slabičný verš
kontrast: cisár pyšný a zbabelý zotročiteľ, junáci hrdí, smelí, obetaví

-v roku 358 vtrhol do Panonie ( oblasti, ktora sa rozkladala na casti uzemi Rakuska, Madarska a juzneho Slovanska) Cisar Constantinus s umyslom podrobit si kmene Lemiakov, ktore autor poklada za Slovakov a dava im vsethy idealne ludske vlastnosti

-dej sa odohrava na brehu rieky Dunaj, kde si cisar a jeho vojsko rozlozili tabor

-Dej: K cisarovi prichadzuju slovensky poslovia, ktorych Chalupka opisuje ako junakov
vysokych, ani jedle pevnych sta skala. Praktiky podobne otrokarstvu ako napriklad hlboke uklony alebo hadzanie sa na zem pri pohlade na cisara su im nezname. Prinasaju mierove posolstvo od rady starsich ale zaroven cisara varaju. V ich krajine je hriechom ked, sa niekto nadraduje nad ostatnych, ked im chce vladnut. V ich krajine kazdy len na svojom seje a na svojom aj zne. Ich zvykom sice nie je napadat cudzie vlasti (mierumilovnost) ale uz mnoho krat sa cudzi agresori presvedcili o ich sile. Nepriatil si castokrat podrobil krajinu a nazdaval sa, ze z prace jej obyvatelov bude zit naveky ale Boh dal Slovaci sa vymanili spod utlaku, a zem slovenska stala nepriatelovym hrobom. Na zaver sa cisara pytaju ci prichadza ako nepriatel alobo ci prichadza v mieri. Na privitanie a na znak priatelstva podavaju mu chlieb a sol. On vsak tieto dary odmieta. Pysnym hlasom odpoveda poslom, ze rovnako ich vlast ako aj vsetky krajiny, ktore kedy vstanuli v boji proti Rimu, bude dobyta, lud zotroceny a mlady junaci odevedeni. A kto by sa tomuto postavil na odpor sam sebe pripravy zahubu. Posli sa vsak slov cisarovych nezalaknu. Prave naopak, hladia mu rovno do oci, bez strachu. Vytasia mece a akoby jednym hlasom zvolaju "Mor ho!".

Cisar sa zo strachu vrha medzi svoju druzinu (nedokazuje, ze ma tolko sily v meci ako pychy). Na poplach sa kazdy vojak chyta zbrane a zrazu je cela slovenska druzina obklucena rimskymi vojakmi. No posli nedbaju, nepriatelov nepocitaju a statocne bojuju (Mor ho! ...vol nebyt ako byt otrokom). Vedia ze presilu nepremozu ale ked uz maju padnut tak nech padnu ako vitazi. Junaci bojuju ako kedysi ich dedovia, co branili vlast pred najazdami a ktorych mena sa stali nesmrtelnymi v ludovych piesniach. Posli zomierauju raneny ale bez vydania hlasku, nikdy sa uz nevratia, padli v boji za narod-to neboli. Stavaju sa moralnymi vitazmi. Po skonceni boja stoji cisar na bojisku lez nema dvovod radovat sa z vitazstva. Vidi sice mrtvych Slovanov ale takisto aj hromady svojich vojakov leziacich tam bez zivota.