referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivica
Nedeľa, 15. decembra 2019

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Zaujímavosti o referátoch
Esperanto nevymyslel jeden človek
Meno:
E-mail:
Nadpis:
Text príspevku:
22.04.2007
Slavo    Reagovať
NEDOSTATKY ESPERANTA.
Netvrdim, ze Esperanto je zly jazyk. Kiez by sa ucilo namiesto anglictiny a nemciny, ale ma niektore gramaticke "zbytocnosti". Napr. naco je tam clen, ked vzdy je zrejme o aky slovny druh sa jedna, t.j. ze ide o podstatne meno, ktore je vzdy zakoncene na -o, v mnoznom cisle na -oj. Dalej naco je tam "vokan" nad pismenom -u, ktory je uplne zbytocny, pretoze bezne nepostrehnete vyslovnost obycajneho -u a -u s vokanom (striezkou). Je hlupost "vyrabat" take slova ako je napr. MALSANULEJO, ked pol sveta pouziva slovo HOSPITAL, alebo SPITAL, co je nemocnica a je to ja jednoduchsie na vyslovnost.
19.09.2008
Katjo    Reagovať
Re: NEDOSTATKY ESPERANTA.
musis uznat, ze tych "zbytocnosti" v esperante si nenasiel zasa az tak vela. dokladnym studiom by si zistil, ze sa ani o "zbytocnosti" nejedna. urcity clen je len jeden a pouziva sa len vtedy, ak ide o veci uz zname z kontextu. a to ma svoje opodstatnenie, moze totiz rozlisovat vyznam!

vokan nad hlaskou "u" neexistuje, je tam obycajny mäkcen v nasom ponimani, tiez ma svoje opodstatnenie: upozornuje, ze fonema "u" v tomto pripade nie je slabikotvorna - toto ocenis najmä pri rozdelovani slov na slabiky a morfemy.

vyskrtnutim slova "malsanulejo" a jeho nahradenim slovom "hospital", "spital" by si porusil zakonitosti esperanta - skladanie slov na principe stavebnice a zemoznil by si ostatnym na prvy pohlad porozumiet slovu - co je u jazyka neocenitelna vlastnost a jedna z najväcsich vyhod esperanta.

tak, tolko k tzv. "zbytocnostiam".
18.06.2005
Drahomír Žiak    Reagovať
Zákonitosti, ktoré môžu uprednostniť alebo poškodiť esperanto
1. Niekto vedel v škole lepšie matematiku, iný cudzí jazyk. Ale iba vynikajúci matematici vedeli, že je to v podstate to isté, definície, logika. V prípade esperanta je tento princíp tak markantný, že človek, ktorý sa učil po esperantsky, očakáva v ďalšom cudzom jazyku logiku, aktívne ju hľadá a to je dôvod, prečo sa ho ľahšie naučí. To v blízkej budúcnosti povedie k vyučovaniu esperanta aj na tých jazykových školách, kde vedenie uznáva iba prirodzené jazyky.

2. Nech je esperanto akokoľvek umelým jazykom, pre niektorých ľudí budúcich generácií môže byť celkom prirodzeným.

3. Slovná zásoba esperanta prudko vzrastie. Vzniknú minimálne dva okruhy jazyka, v prvom bude slovná zásoba, povinná pre každého esperantistu a striktne vyžadovaná pri prvých medzinárodných kontaktoch, druhý bude omnoho voľnejší, aby mohla existovať literatúra a ďalšie formy umenia slova. Nikto nebude ovládať všetky slová druhého okruhu, ale to nebude na závadu.

4. Ak bude nové slovo prebrané z jazyka, v ktorom má bohatú tradíciu, bude vopred existovať národ, ktorý to slovo pozná a často aj niekoľko podobných národov, ktoré budú vedieť zmysel takého slova správne odhadnúť. Ak bude mať takéto slovo navyše jednoduchú výslovnosť, bude to pre ňho dobrá štartovacia pozícia.

5. Rôzne národy používajú rôzny prízvuk. To sa v esperante vykoreniť nepodarí.

6. Rôzne sa tiež vyslovujú niektoré hlásky, napríklad "r". To sa v rozumnom čase tiež nepodarí zmeniť. Preto napríklad v severnej Amerike neuspejú slová, ktoré majú priamo v koreni zoskupenie "rr", to sa totiž s americkým "r" vôbec nedá vysloviť.

7. NIektorí členovia veľkých národov si naďalej budú vynucovať v esperante také zmeny, ktoré sú podľa nich prirodzené a budú ignorovať, že pre zvyšok sveta to prirodzené nie je. Tí však neuspejú.

8. Tiež sa môže stať, že samotní esperantisti zadefinujú nejaké veľmi dôležité slovo tak zle, že výslovnosť bude neudržateľná a intuitívny odhad významu podľa príslušníkov rôznych národov povedie k zmätku. Tým vážne poškodia esperanto.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.