Dobrý deň,poprosím o informaciu.Chcem sa naučiť posunkovu reč,no neviem kde sa koná vyučba. Chcela by som pomáhať na úradoch ľudom čo to potrebujú.
Za odpoved Ďakujem
Pochádzam z Trnavy.

Poraďte, prosím, kde zohnať znak pre sluchovopostihnutých na auto, hocikde ho nemajú tak ako pre vozíčkárov. Som z Kysuckého Nového Mesta - kraj Žilinský Vďaka Čečková

"V súčasnosti je posunkový jazyk považovaný za samostatný, plnohodnotný jazyk, ktorý spĺňa všetky jazykové funkcie. Jeho lexikálna a gramatická štruktúra je špecifická, ale nie je identická s lexikálnou a gramatickou štruktúrou hovorenej reči."
- uryvok z referatu Pedagogika sluchovo postihnutych na tomto webe, link: http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/pedagogika/16966/
Takze, na zaklade roznych zdrojov vznikaju rozne nazory na rovnaku temu - zavisi, z ktorych pri vypracovani referatu cerpate. Tento citat o znakovom jazyku je pravdivy a vyjadruje skutocny stav.

Tu si precitate dalsie argumenty, preco znakovy jazyk je rovnocenny hovorenej reci a dokonca, v com je dokonca aj dalej nez hovorena rec:
http://ds.fox1.cz/?module=ad&arid=12

Fonetika a fonologie znakového jazyka
Autor: Petra Bímová
Datum publikování: 16.2.2004
Bibliografie: Bádání o jazycích a literaturách, ÚČJTK FF UK, Praha 2002, s. 193 - 195.
Kategorie: Znakový jazyk
Abstrakt
Článek předkládá důkaz existence fonologické roviny ve znakovém jazyce, který byl poprvé podán na počátku 60. let 20. století americkým lingvistou W. Stokoem. Dále je zde stručně představen americký a český systém notace znaků, resp. jejich manuálních komponentů.

Abstrakt v cizím jazyce

Petra Bímová: FONETIKA A FONOLOGIE ZNAKOVÉHO JAZYKA

Až do počátku 60. let 20. století byl znakový jazyk považován za soustavu ikonických gest bez jakéhokoliv systému. Otázky kolem něj byly převážně didaktického charakteru - vedly se spory o tom, zda znakovat, či neznakovat při výchově a vzdělávání sluchově postižených dětí. Průlom nastal v roce 1960. Tehdy publikoval Američan William C. Stokoe studii s názvem Sign Language Structure. Jednalo se o vůbec první skutečně lingvistickou analýzu znakového jazyka, v tomto případě amerického (ASL - American Sign Language).

,mozete si pokracovat v nom
---http://ds.fox1.cz/?module=ad&arid=13

Po precitani tohto clanku, sorry, uprimne hovorim ze ten nema vobec ponatia ako je naozaj s posunkovou recou, preto mam otazku pre toho ktory to napisal ci on dobre ovlada posunkovu rec a ako dlho a ci okrem slovenskej posunkovej reci ovlada aj specialnu posunkovu rec??????
- A toboz vobec nie je chudobna rec!!!!!!!!!!!
- Oh, pos. rec podava menej informacii, si na velkom omyle...
- Pos. rec je agramaticka, bluf, tak odporucam ti aby si precital odborne clanky o ASL, ktori napisali doktorati v anglictine a ak ovladas anglictinu tak ti prajem ze tam najdes celkom jasnu predstavu o posunkovej reci.
www.deaflinx.com/read.html (Lou Ann Warker, Carol Padden (deaf), Harlan Lane, Wiliam C. Stokae,Jr.
www. gupress,gallaudet.edu/stokoe,html
Vela stastia pri precitani tych literaturii

- "posunková reč má chudobnú a nepresnú skladbu" - chudobna a nepresna oproti comu? oproti hovorenemu jazyku? znova opakujem, nema rovnaky zaklad ako hovoreny jazyk, preto sa nemoze porovnavat s nim. Je to osobity a specificky dorozumievaci prostriedok - vizualno pohybovy.
V slovencine poviete napr. tuto vetu: Strasne som sa nahneval. Potrebujete na to az 4 slova aby ste opisali intenzitu vasho hnevu. V znakovom jazyku toto vsetko ukazete jednym znakom pre hnev, ktoreho intenzitu vyjadrite mimikou a vsetkym je jasne ako strasne ste boli nahnevani, lebo ste to ukazali. Takze syntax je naopak bohaty a presny - velmi presny.

- "posunková reč je agramatická" - nie je to pravda, ma svoju vlastnu gramatiku, ktora nie je odvodena zo ziadneho hovoreneho jazyka. Uvediem len jeden priklad: v znakovom jazyku vzdy musite na zaciatku povedat o kom alebo o com idete hovorit, teda podmet je vzdy na zaciatku.

- "posunková reč je vlastne izolujúcim faktorom, pretože jej väčšina bežnej populácie nerozumie" - posunkova rec pomaha nepocujucemu cloveku chapat, ucit sa a intelektualne rast. Pomocou nej sa jednoducho, elegantne a bez prekazok dorozumie s ostatnymi nepocujucimi (tymi, ktori ju ovladaju). Kedze nepocujuci clovek nemoze pocut, musi vidiet! Nemoze mat sluchovu kontrolu, musi mat zrakovu! U prelingvalne nepocujucich je to materinsky jazyk. To, ze pocujuci nevedia znakovy jazyk, je preto, lebo im nechyba jeden zo senzorov - sluch, ktory chyba nepocujucemu a preto je vlastne donuteny pouzivat jemu prirodzeny jazyk - znakovy. Zrak je v tomto pripade kompenzaciou sluchu.
Na minimalizovanie izolacie co je dosledkom komunikacnej bariery medzi pocujucimi a nepocujucimi sa preto pouzivaju tlmocnici znakoveho jazyka.
Predstavte si priklad: pride na Slovensko cudzinec (co ja viem napr. z Bengalska) a my slovaci si povieme - chudak, aky je izolovany lebo mu my slovaci - takmer vsetci - vobec nerozumieme. A jeho bengalstine dame nalepku - ilozacny faktor. Smiesne ze?
Tak ten isty pripad je aj so znakovym jazykom. Tomu bengalcovi dame co? Tlmocnika predsa. Respektujeme jeho rec a komunikujeme s nim prostrednictvom tlmocnika bengalstiny. A nepocujucemu dame tiez tlmocnika predsa. Nedame znakovemu jazyku nalepku izolacny faktor len preto, lebo mu my pocujuci nerozumieme.
Takze aj tento bod z referatu je irelevantny.

"Ďalšou formou komunikácie je znaková reč, ktorá je doslovným prekladom orálneho informovania."
- Tu nejde o znakovy jazyk ale o ZNAKOVANY JAZYK. Napr. slovencina prevadzana do znakoveho kodu - znakovana slovencina

dalej sa pise:
- "posunková reč minimálne diferencuje úroveň abstrakcie, nerozlišuje podstatne konkrétne a všeobecné pojmy" - ano, znakovy jazyk nezovseobecnuje, ale naopak velmi konkretizuje. To je preto lebo je ako som uz pisala vizualno pohybovy.
Poznate to urcite: niekto recni o abstraktnych veciach a o vselicom moznom, zovseobecnuje, a ked skonci, tak sa ho spytame, co tym chcel vlastne povedat (napr. politici :))) )
To je preto, lebo slova to nam pocujucim umoznuju. Poskladat ich do formy a pritom to moze byt forma bezobsazna alebo obsah vyjadreny neurcito (diplomaticke vyjadrenie). Znakovy jazyk toto neumoznuje. Znaky sa vytvaraju tak (najma pri slovesach a pridavnych menach), aby vizualne znazornili alebo napodobnili stav opisovanej veci, situacie. Tu patria aj gesta ruk, tela a mimika tvare - to je tiez velmi konkretne, pretoze ked hovorite v znakovom jazyku ze ste smutny, tak sa nemozete pri tom nahodit usmev, lebo by ste si odporovali. Pri zamenach ukazujete na seba, ked hovorite o sebe, ked hovorite o druhom ukazete na neho atd. .......
To vsetko je nutne preto, aby nebolo vyjadrovanie metuce ale jasne. Nepocujuci clovek totiz spracovava informacie zrakom a to je ovela tazsie, nez spracuvat informacie (ktore nam zdeluje druhy clovek osobne) bez sluchu. Priklad: Nepocujuca dvojica ktora znakuje a pritom aj kraca - musi okrem vzajomneho sledovania seba este pri tom aj sledovat okolie, aby ich nezrazilo auto ci nenarazili do stlpa :)
Takze ked to uzavriem - abstrakcia nie je v znakovom jazyku a ani nie je potrebna. Ale v znakovom jazyku sa viete rozpravat o vselicom - o vesmire, o Bohu, o buducnosti, o prirode, o ekologii, o pocitacovej technologii, o sporte, o svojich pocitoch ... proste o vsetkom a rovnocenne ako v hovorenej reci ale vyjadrujete sa konkretne - konkretnymi znakmi, konkretnou mimikou, konkretnymi gestami, konkretnym pohybom celeho tela, ba aj zvukmi s ktorymi su spojene niektore znaky.
Konkretny pojem mozete vo vzajomnej komunikacii upresnit tak, ze ho ukazete prstvovou abecedou alebo artikulujete a vas partner v komunikacii ho odzera z pier.

V referate sa pise:
"Najdôležitejšie rozdiely a obmedzenia môžeme zhrnúť do niekoľkých bodov:
- posunky nie sú tak výrazovo presné ako slovné označenia, sú mnohoznačnejšie a menej diferencované" - som presvedcena ze to nie je chyba ani zavada, pretoze je zalozena na uplne inej baze ako akakolvek zvukova rec - je to vizualne pohybovy dorozumievaci prostriedok. V slovencine sa nachadzaju synonyma - rozne slova ale s tym istym vyznamom. Vyjadrite to roznymi slovami ale vzdy to znamena to iste. V znakovom jazyku mate jeden znak ktorym mozete vyjadrit tie slovenske synonyma. Alebo je to kombinacia znakov. Existuju aj znaky, na ktore v slovencine neexistuje slovo - frazeologizmy.
Hodnotit jazyk podla tohot kriteria je mozne len v pripade ak by islo o jazyk postaveny na rovnakom principe ako ostatne. Kedze u znakoveho jazyka to tak nie je - toto kriterium hodnotenia povazujem za irelevantne.

- "posunková reč podáva menej informácií "- nie je to pravda, naopak, da sa nou komunikovat o vsetkom za predpokladu, ze na kazdy slovny neologizmus vyvorite aj znak, resp. kazdy slovny neologizmus priradite uz k jestvujucemu znaku a oboznamite aj ostatnych s tymto neologizmom atd. Ved aj v slovencine pribudaju neologizmy, ktore sa prijimaju preto, aby sa vedeli aj o akejkolvek novej veci podat informacie. Teda viete znakovym jazykom povedat vsetko a preto nepodava menej informacii.