svätý martin, nie svetý....inak okik

no dasa to celkom zhodnotit na dobre cerpala som s toho ale aj tak to bolo malo

Anonym je super vec!!!

Na tisíce výročie príchodu Konštantína a Metoda 4. augusta 1863 bola založená Matica slovenská v Turčianskom svätom Martine. Matica slovenská bola najvyššou kultúrnou ustanovizňou Slovákov. Súčasne boli otvorené tri prvé gymnázia na Slovensku a to evanjelické v Turčianskom sv. Martine, evanjelické Revúcej a katolícke v Kláštore pod Znievom. Ako prvé vzniklo v roku 1862 v Revúcej slovenské reálne gymnázium, ktoré sa postupne zmenilo na osemročné gymnázium. Aby mohla vzniknúť Matica slovenská, bolo treba zozbierať peniaze na jej stavbu a činnosť, keďže Maticu nepodporovala uhorská vláda. Bola vyhlásená celonárodná zbierka do ktorej sa zapojili roľníci a mešťania.

Vrchnosť sa do zbierky zapájala iba sporadicky. Tieto zbierky robili zväčša učitelia a kňazi. Po dvoch rokoch sa vyzbieralo 50 000 zlatých. Návrh stanov pripravil a dopracoval J. Francisci. Keď boli stanovy schválené, nestálo už nič v ceste, aby bola zahájená činnosť MS. Stalo sa tak 4. augusta 1863 v Martine, kde sa konalo 1. valné zhromaždenie. Do funkcie predsedu bol zvolený Štefan Moyzes. Karol Kuzmány sa stal prvým podpredsedom. Podľa svojich stanov bola MS založená ako "jednota milovníkov národa a života slovenského". Jej funkciou bolo pozdvihnúť národné povedomie Slovákov, zjednotiť katolíckych a evanjelických národoslovcov, vedecká a kultúrna činnosť. MS bola pre Slovákov národno-vedeckou akadémiou, knižnicou, múzeom, galériou.

V roku 1864 začala výstavba budovy MS. Tým že sa do čela postavil katolík aj evanjelik ľudia si začali uvedomovať jednotu. Popri prijatí štúrovskej slovenčiny je vznik Matice slovenskej významným prejavom zjednocovania slovenského národného hnutia v boji za národné požiadavky. Matičné obdobie trvalo krátko, iba 12 rokov. V roku 1875 násilne zastavila jej činnosť uhorská vláda. Napriek tomu je toto obdobie v slovenskej kultúre jedno z najúspešnejších.

Okrem Matice slovenskej uhorská vláda zrušila činnosť gymnázií. Počas činnosti Matice slovenskej pôsobili pod jej vedením spisovatelia ako Sládkovič, Botto, Kalinčiak , Záborský. Jazykovedci Ctibor Zoch a Martin Hattala. Divadelníci ako Ján Palárik, maliar Peter Bohúň a sochár Ladislav Dunajský. Počas pôsobenia Matice slovenskej vychádzalo pravidelne okolo 47 časopisov. Obvinenia proti MS boli rôzne. Objavovali sa aj vo vládnych novinách, že svoju činnosť zameriava aj v rozpore zo stanovami na politickú a náboženskú činnosť. Do Martina bola vyslaná vyšetrovacia komisia, ktorá však o činnosti MS nič závadného a protivlasteneckého nezistila. Napriek tomu, však v roku 1875 sa Matica ocitla v ostrom konflikte s odnárodňovacou politikou uhorskej vlády, v dôsledku čoho bola jej činnosť zakázaná tri gymnázia boli zrušené a majetok odovzdaný Hornouhorskému maďarskému vzdelávaciemu spolku, založenému v Budapešti. Budova bola prestavaná a činnosť MS prevzali iné spolky. Pokusy o obnovenie činnosti Matice slovenskej boli neúspešné , ale obnovená bola až po vzniku ČSR v roku 1919.

Frantisek Jozef II prispel jednorazovou dotaciou vo vyske 1000 zlatych.