Jerguš Lapin býva na samote, ktorá sa volá Zbojnícky tanec, pár kilometrov za dedinou. Autor nám opisuje detstvo so všetkými šibalstvami, lapajstvami, figliarstvami a huncútstvami, ktoré tento chlapec zažije, ako napríklad chytanie sýkoriek, korčuľovanie.

Na jar Jerguš stretáva dedinské deti, ktoré sa mu vysmejú . Rozhodol sa preto ísť do dediny prvýkrát v živote. Tu hneď zachráni topiaceho sa chlapca v rieke. V dedine spozná pastierika Paľka Stieranku, ktorý sa stane jeho najlepším priateľom a svoju krstnú mať, ktorej začne chodiť pomáhať. Jerguš raz zaskočí aj do mesta, tam sa mu ale nepáči .
Neskôr sa Jerguš zahľadí do kamarátky jeho sestry – Zuzky Košaľkuľky, na ktorú skúša jeden zo svojich obľúbených trikov – chytá vtáka sediaceho na strome .. V auguste celá dedina odchádza kosiť trávu, Jerguš sa tu dozvedá, že jeho otec bol zbojník , ktorého zabili jeho vlastní priatelia. Časom prišla zima, Štedrý deň... Jerguš už nemyslí na Zuzku. Koncom zimy Jerguš a niekoľko jeho kamarátov ide pracovať do továrne . Tu Jerguš stretáva meštianske dievča, ktoré mu je znovu sympatické a tak jej zas ukazuje ten svoj trik s vtákom. Malej sa to síce zapáči, ale jej mama ju odvedie, aby sa nezahadzovala so zamestnancom. Ale hneď v ten prvý deň Jerguša a jeho priateľov, majster pretiahne, gumenou palicou, pretože sa hrali na pracovisku. To sa Jergušovi príliš nepáči a s myšlienkou, že biť sa nedá odchádza a prichýli ho až bača. Spolu s jeho odchodom dospieva a symbolicky nastáva nová jar.
Povesť v poslednej kapitole naznačuje, že sa z mladého Lapina, rovnako ako z jeho otca, stáva zbojník.
Citáty:

Jergušove dospetie v závere knihy – vyvrcholenie príbehu:

Jerguš zhlboka vydýchol, pobral sa hore kopcom. Skalnatým chodníčkom. hore -hore. Smerom na Studenú jamu a bokom od nej -na salaš. A ako kráčal z nohy na nohu, ako sa vzďaľoval mestu, za každým krokom väčšmi zatínal zuby, väčšmi stískal vyk1benú ruku. Z tvári zmizli všetky znaky radostného detstva. Ono umieralo -náhle a nenávratne. A ku kolibe miesto dieťaťa blížil sa zatrpknutý tvor s bičom tvrdosti na tvári.

Autorov veľmi morbídny zmysel pre humor – Jergušova reakcia v Deň všech svätých, keď sa dozvedá, že jeho kamarát nemá pochovaného nikoho na cintoríne:

-Ja už nepasiem, -nadhodil Paľo. -Včera som bol ostatný raz. A na cintoríne nemám nikoho, lebo sme tu len nedávno. Našich, čo pomreli, pochovali sme v Sielnici, keď sme tam bývali. A to je veľmi ďaleko...
Jerguš ľutoval Paľa. Neborák, nemá na cintoríne nikoho...
CAWES Zdeno
 

je to dobre ale dufam ze na to nepride ucka

celkom ok ak na to nepride ucitel ale asi nie.dikiiiiiiiiiiii pozdravujem vsetkych!

dufam ze mi ucka na to nepride lebo inka som mrtvy...=ä

skoli to ucku ,,,,dufam!!!!!

pouzijem... ...preco nie

asi pouzijem do skoly

je to strasne bla na grc

boze je to kratke to je super ale troska pometene nechapem tomu trocha kurňik

je to ble a bleeeeeeee

je to O.K. :):):):)

je to fakt bomba diki

podla mna je tento clanok genialne jednoducho napisany....mne to maximalne vyhovuje...

Stakou nadsadzou sa tiez da pristupiť ku klasike...Ale vdaka, aspon som si obcerstvila pamat , aj naladu...:)

je to super

chcelo by to šmrnc

Neverim, ze niekto moze mat tak chatrnu slovnu zasobu a vyjadrovanie...trosku kulturnosti by nezaskodilo, ved je to klasiky citania pre deti a mladez...

bbbbbbbbllllllllllllllllllbbbbbbbbbbbbbbbbvvvccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccciiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii

je to super

Jedno z mala povinnych citani, ktore (ne)vyslo nazamar :-)

Velmi mi to pomohlo.Keby tu toto nebolo,musela by som citat 212stranovu knihu a to by sa mi teda nechcelo.kniha bola o nicccom.