v roku2008 a2009 som bola hospitalizovana na psychiatrickej klinike.v roku 2008 aj v roku 2009ma donutili podpisat aby som suhlasila s elektrickymi sokmi teraz mam problemy s pametou uzivam serokvel xr 400mg alucetam rano1600 a na obed 800mg stale mam problemy s pametou traviace problemy zacpu tykyna ustach a nechut na sex chcela by som vediet ci existuje nejaky liek na moje problemy

• Je ním priebežné informovanie pacienta. Preto pri prepustení pacienta by bolo vhodné v závere chorobopisu uviesť formuláciu. Svojím podpisom potvrdzujem, že počas liečby som bola priebežne informovaná o diagnostických a liečebných postupoch a informácie o ktoré som priebehu hospitalizácie požiadala mi boli poskytnuté.
• V závere práv na informácie je uvedený odsek o právach každého jednotlivca o priamom prístupe k informáciám o vedeckom vývoji farmakologickej starostlivosti a technickej inovácii. Táto formulácia je dosť zmätočná, Farmakologickú starostlivosť si pacient vysvetľuje ako liečbu na oddelení, zatiaľ čo vývoj a inovácia v medicíne sú úplné inou kategóriou. Som presvedčený, že pacienta nezaujíma vývoj liekov ani nové technológie zobrazovacích metód. Musím však poznamenať, že som dostal sťažnosť v ktorej sa pacientka odvolávala na to, že nebola informovaná postate farmakologickej liečby. Rovnako si neviem predstaviť ako spontánne bez pacientovej špecifikácie začať tak rozsiahlu tému.
• Zásadným problémom celého dokumentu je, že mu chýba aproximácia na podmienky fungovania nášho zdravotníctva, Bolo by preto vhodné aby MZ tento dokument preštudovalo a za účasti pracovníkov legislatívy takéto úpravy vykonalo. Vyhneme sa tak sťažnostiam, ktoré berú čas a keďže dokument má len všeobecné hranice ostáva na subjektívnom dojme pacienta či bolo alebo nebolo jeho právo na informácie porušené.

MUDr. Milan praslička primár gyn. pôr. oddelenia NsP Rožňava

Právo na informácie je zhrnuté v uvedenom dokumente v piatich odsekoch

Problematická je časť hovoriaca o tom, že poskytovateľa služieb a odborný pracovníci musia poskytovať informácie s prispôsobením pre potreby pacienta a s ohľadom na etnické, náboženské alebo jazykové špecifiká.
K tomuto bodu by bolo treba vydať vykonávacie predpisy, nakoľko z článku nevyplýva
• Kto má tieto informácie poskytovať ( lekár, vedúci lekár oddelenia, primár )
V štvrtom odseku časti o právach na informácie sa síce píše, že to má zaisťovať
„ inštruktor“, Znova však nie je definované kto je touto osobou ( medicínsky
pracovník- sestra, lekár alebo právnik ústavu). Článok hovorí o poskytovateľoch
z čoho by vyplývalo, že to má robiť štatutárnym zástupcom poverená osoba. Takéto
poverenie však medicínsky pracovníci nemajú a ten istý dokument hovorí, že
sťažnosti majú byť adresované širokej škále riešiteľov od riaditeľstva nemocnice až
po stavovské organizácie. Nie je preto jasné či sa jedná o etický alebo medicínsky
problém.
• Nie je definovaný ani rozsah informácií ( čo je dostatočný rozsah informácie ?- potreby pacientov tomto bode sú rozličné a absencia legálnych hraníc vedie k početným sťažnostiam.) Tento bod by bolo vhodné doplniť nasledovne: ....poskytnúť taký rozsah informácií o aký pacient požiada. Určite nie je možné dodržať formuláciu....všetkého čo je dostupné ma základe vedeckého výskumu a technickej inovácie . Táto formulácia z hľadiska praktických možností nášho zdravotníctva nie je možná.
• Vhodné by bolo aby súčasťou informovaného súhlasu bol článok nasledovného znenia. Svojím podpisom potvrdzujem, že som bol/bola dôkladne informovaná o povahe môjho ochorenia, že som mala možnosť klásť otázky na ktoré som dostala vyčerpávajúcu odpoveď .
Rozsah toho čo pacient považuje za dostatočnú informáciu je značne variabilný, ak to necháme len na lekára, ten potreby a požiadavky pacienta ani charakter jeho osobnosti nepozná. Je potom pre pacienta jednoduché napísať sťažnosť. U väčšej časti pacientok to stačí, u časti vzniknú pochybnosti či to je adekvátna doba. Tento príklad však naznačuje aj ďalší problém .

MUDr. Milan praslička primár gyn. pôr. oddelenia NsP Rožňava