Zaujímavosti o referátoch
Softvérové právo
12.05.2006
Stanley_B707
Reagovať
Úskalia
Súhlasím s tým, že každý kto vynaloží nejakú námahu na vytvorenie čohokoľvek (samozrejme u nehmotných vecí to je najmenej zrejmé) má právo požadovať odmenu za svoju prácu (či už plat za zamestnanecké dielo, alebo licenčné poplatky a pod.)
Problém nastáva v definícii počítačového programu (a iného diela) kde by mal byť chránený aj spotrebiťeľ, inovátor a užívateľ.
Je predsa nemysliteľné aby sa vzájomne viazali produkty medzi sebou typu obraz Mony Lízy môže byť len v ráme od fy. D-drevo s.r.o a CD Metallica môžte prehrať len na zariadeniach fy. A-audio a.s.
Nech to znie akokoľvek pritahnuto za vlasy sú tu takéto prípady hlavne v napojení programov na iné licencované diela typu MS Office, alebo potreba IE pri funkčnosti web-prezentácii a nakoniec aj viazanosť licencie na konkrétny hardvér (konkétne nálepka na počítači). Ďalej sú tu inovátori, ktorí dokážu vylepšiť predchádzajúce dielo v prospech užívateľa, ale keďže nieje možné takéto dielo upravovať dochádza k poškodeniu užívateľov, pretože sú nútení (vzhľadom na rozsah znalostí a zručností) pristúpiť na licenčné podmienky, ktoré sú pre nich zjavne nevýhodné. Konkrétne mám na mysli klauzulu "as is", kde napríklad fy. MS nezodpovedá za žiadne straty spôsobené ich "dielom" a keby aj náhodou za to mohli tak len do výšky ceny licencie, čím paradoxne dochádza k poškododzovaniu autorov. Veď na OS od nich beží kancelársky balík, ktorý je primárne určený na tvorbu diel, či už literárnych (písaných v MS Word), audiovizuálnych (MS Frontpage, Powerpoint) alebo programov a databáz (Excel, Access). /Excel súbor príkazov a závislostí nad údajmi, ktoré spracováva/.
Ďalej je nemysliteľné aby boli chránené všeobecne známe veci, ktoré sú notoricky známe. Ale to už zachádzam do problematiky SW patentov. Hlavne ide o ochranu spotrebiteľa, kde sú "technológie", ktoré ma nútia využívať produkty konkrétneho výrobcu bez riadnej záruky. Keď architektovi padne dom, tak je za to trestne zodpovedný, keĎ vinou softvéru unikne databáza osobných údajov môže za to výlučne užívateľ.
/Hacking je len využitie funkcií softvéru-systému, ktoré sú voľne dostupné/
Problém nastáva v definícii počítačového programu (a iného diela) kde by mal byť chránený aj spotrebiťeľ, inovátor a užívateľ.
Je predsa nemysliteľné aby sa vzájomne viazali produkty medzi sebou typu obraz Mony Lízy môže byť len v ráme od fy. D-drevo s.r.o a CD Metallica môžte prehrať len na zariadeniach fy. A-audio a.s.
Nech to znie akokoľvek pritahnuto za vlasy sú tu takéto prípady hlavne v napojení programov na iné licencované diela typu MS Office, alebo potreba IE pri funkčnosti web-prezentácii a nakoniec aj viazanosť licencie na konkrétny hardvér (konkétne nálepka na počítači). Ďalej sú tu inovátori, ktorí dokážu vylepšiť predchádzajúce dielo v prospech užívateľa, ale keďže nieje možné takéto dielo upravovať dochádza k poškodeniu užívateľov, pretože sú nútení (vzhľadom na rozsah znalostí a zručností) pristúpiť na licenčné podmienky, ktoré sú pre nich zjavne nevýhodné. Konkrétne mám na mysli klauzulu "as is", kde napríklad fy. MS nezodpovedá za žiadne straty spôsobené ich "dielom" a keby aj náhodou za to mohli tak len do výšky ceny licencie, čím paradoxne dochádza k poškododzovaniu autorov. Veď na OS od nich beží kancelársky balík, ktorý je primárne určený na tvorbu diel, či už literárnych (písaných v MS Word), audiovizuálnych (MS Frontpage, Powerpoint) alebo programov a databáz (Excel, Access). /Excel súbor príkazov a závislostí nad údajmi, ktoré spracováva/.
Ďalej je nemysliteľné aby boli chránené všeobecne známe veci, ktoré sú notoricky známe. Ale to už zachádzam do problematiky SW patentov. Hlavne ide o ochranu spotrebiteľa, kde sú "technológie", ktoré ma nútia využívať produkty konkrétneho výrobcu bez riadnej záruky. Keď architektovi padne dom, tak je za to trestne zodpovedný, keĎ vinou softvéru unikne databáza osobných údajov môže za to výlučne užívateľ.
/Hacking je len využitie funkcií softvéru-systému, ktoré sú voľne dostupné/
12.05.2006
Stanley_B707
Reagovať
Úskalia
Súhlasím s tým, že každý kto vynaloží nejakú námahu na vytvorenie čohokoľvek (samozrejme u nehmotných vecí to je najmenej zrejmé) má právo požadovať odmenu za svoju prácu (či už plat za zamestnanecké dielo, alebo licenčné poplatky a pod.)
Problém nastáva v definícii počítačového programu (a iného diela) kde by mal byť chránený aj spotrebiťeľ, inovátor a užívateľ.
Je predsa nemysliteľné aby sa vzájomne viazali produkty medzi sebou typu obraz Mony Lízy môže byť len v ráme od fy. D-drevo s.r.o a CD Metallica môžte prehrať len na zariadeniach fy. A-audio a.s.
Nech to znie akokoľvek pritahnuto za vlasy sú tu takéto prípady hlavne v napojení programov na iné licencované diela typu MS Office, alebo potreba IE pri funkčnosti web-prezentácii a nakoniec aj viazanosť licencie na konkrétny hardvér (konkétne nálepka na počítači). Ďalej sú tu inovátori, ktorí dokážu vylepšiť predchádzajúce dielo v prospech užívateľa, ale keďže nieje možné takéto dielo upravovať dochádza k poškodeniu užívateľov, pretože sú nútení (vzhľadom na rozsah znalostí a zručností) pristúpiť na licenčné podmienky, ktoré sú pre nich zjavne nevýhodné. Konkrétne mám na mysli klauzulu "as is", kde napríklad fy. MS nezodpovedá za žiadne straty spôsobené ich "dielom" a keby aj náhodou za to mohli tak len do výšky ceny licencie, čím paradoxne dochádza k poškododzovaniu autorov. Veď na OS od nich beží kancelársky balík, ktorý je primárne určený na tvorbu diel, či už literárnych (písaných v MS Word), audiovizuálnych (MS Frontpage, Powerpoint) alebo programov a databáz (Excel, Access). /Excel súbor príkazov a závislostí nad údajmi, ktoré spracováva/.
Ďalej je nemysliteľné aby boli chránené všeobecne známe veci, ktoré sú notoricky známe. Ale to už zachádzam do problematiky SW patentov. Hlavne ide o ochranu spotrebiteľa, kde sú "technológie", ktoré ma nútia využívať produkty konkrétneho výrobcu bez riadnej záruky. Keď architektovi padne dom, tak je za to trestne zodpovedný, keĎ vinou softvéru unikne databáza osobných údajov môže za to výlučne užívateľ.
/Hacking je len využitie funkcií softvéru-systému, ktoré sú voľne dostupné/
Problém nastáva v definícii počítačového programu (a iného diela) kde by mal byť chránený aj spotrebiťeľ, inovátor a užívateľ.
Je predsa nemysliteľné aby sa vzájomne viazali produkty medzi sebou typu obraz Mony Lízy môže byť len v ráme od fy. D-drevo s.r.o a CD Metallica môžte prehrať len na zariadeniach fy. A-audio a.s.
Nech to znie akokoľvek pritahnuto za vlasy sú tu takéto prípady hlavne v napojení programov na iné licencované diela typu MS Office, alebo potreba IE pri funkčnosti web-prezentácii a nakoniec aj viazanosť licencie na konkrétny hardvér (konkétne nálepka na počítači). Ďalej sú tu inovátori, ktorí dokážu vylepšiť predchádzajúce dielo v prospech užívateľa, ale keďže nieje možné takéto dielo upravovať dochádza k poškodeniu užívateľov, pretože sú nútení (vzhľadom na rozsah znalostí a zručností) pristúpiť na licenčné podmienky, ktoré sú pre nich zjavne nevýhodné. Konkrétne mám na mysli klauzulu "as is", kde napríklad fy. MS nezodpovedá za žiadne straty spôsobené ich "dielom" a keby aj náhodou za to mohli tak len do výšky ceny licencie, čím paradoxne dochádza k poškododzovaniu autorov. Veď na OS od nich beží kancelársky balík, ktorý je primárne určený na tvorbu diel, či už literárnych (písaných v MS Word), audiovizuálnych (MS Frontpage, Powerpoint) alebo programov a databáz (Excel, Access). /Excel súbor príkazov a závislostí nad údajmi, ktoré spracováva/.
Ďalej je nemysliteľné aby boli chránené všeobecne známe veci, ktoré sú notoricky známe. Ale to už zachádzam do problematiky SW patentov. Hlavne ide o ochranu spotrebiteľa, kde sú "technológie", ktoré ma nútia využívať produkty konkrétneho výrobcu bez riadnej záruky. Keď architektovi padne dom, tak je za to trestne zodpovedný, keĎ vinou softvéru unikne databáza osobných údajov môže za to výlučne užívateľ.
/Hacking je len využitie funkcií softvéru-systému, ktoré sú voľne dostupné/