V tomto okamihu mi padol pohlad na prave docitanu knihu "Rain Man", titul nesuci Charlieho imaginarneho priatela, dazdiveho muzicka s ktorym zostaval vzdy ked sa chcel o niekoho opriet, nemal vela priatelov. Ked sa Charlie citil osamely, zabalil sa do vysuchanej deky a pocit strachu sa stracal.
Az urcite okolnosti po smrti jeho otca Sanforda Babitta, obchodnika Charlieho doviedli k skutocnemu "dazdivemu muzickovi", ktory mu lezal niekde hlboko v podvedomi, ked bol este maly chlapec, je to jeho skutocny brat - Ray, Raymond, lenze trpi poruchou autizmu...a ktoreho odviezli do ustavy pre dusevne chorych, hned po smrti ich matky, za cias ked bol Charlie Babitt malym chlapcom

Najkrajsie na knihe je sledovat krok po kroku meniaceho sa ambiciozneho, necitliveho (citom sa vyhybal a to sa mu uspesne darilo), egoistickeho obchodnika Charlieho ku citom schopneho cloveka. Jeho bracek na nom zanechal stopy, Charlie po mnohych rokoch svoj vlastny mechanizmus zitia v ktorom na prvom mieste stoji sam ako vitaz, dokazal prelomit. Konecne po mnohych rokoch dokazal mat niekoho skutocne rad, nielen seba sameho, plakal, chcel brata objimat, a vravel mu "lubim ta" Raymond, bracek - napriek tomu, ze vedel, ze jeho brat je takehoto citu neschopny, kaslal na lekarov, vychitenych odbornikov, sustredil sa na svojho brata, i ked spociatku so zamerom ziskat obrovsku kopu penazi po svojom mrtvom otcovi Sanfordovi, Raymond robil pokroky, vo vytahu hotela dal prvy bozk dievcatu po prvom ozajstnom tanci , hral karty v kasine....a zmenil necitliveho obchodnika Charlieho Babitta na skutocneho Cloveka.

Pocas citania som sa zamyslala nad clovekom ako takym, obcas necitlivym, nepozornym k zelaniam bliznych, a iducim za jasnym cielom, za bohatstvom, peniazmi, mocou, za svojimi potrebami nehladiac na druheho. No tento pocit nemusi byt pocitom, ktory nase potreby naplni a budeme skutocne stastny. Je to len opojny pocit zvonku, ktori umerne, postupne vyziera nase vnutro, ako daky cervik a my sa vnutri rozkladame a hnijeme ako jablko, v ktorom si vytvara svoje cesticky a nici jeho strukturu.

Je to len docasne hlavne vtedy, ked sa ocitneme uviaznuty vo vlastnej samote, bez cloveka, ktori by nas mal rad..K comu..

+ na zaciatku knihy sa mi pacili tieto2 vety> " Krasa moze byt vzrusujuca vecer v posteli a nadherna rano pri prebudeni. Ale prezit s nou zvysok dna je nudne, ak sa s nou nesnubi dusevna hodnota"

Odporucam