Zaujímavosti o referátoch
Josip Broz Tito: Životopis
05.07.2007
Franjo
Reagovať
Čestitam
Ďakujem za skveli referat.Som Titova generacia, spomienki na dobu ktoru som žil sa Titom v Juhoslavii su stale v pameti a do smrti nezabudnutelne.Pozdravujem všetkih ktori maju kladny vztiah k našem dragom DRUGU TITU.
19.07.2010
VladDracula
Reagovať
Re: Čestitam
Volim Jugoslaviju, volim tvoji ljudi ponosne..Kosovo je Serbija!! Srbi su naša braća! Vlado iz Slovačke
03.05.2010
František
Reagovať
Tito, Jugoslávie a my....
Výborně. Dobré je to. J.B.Tito byl velikán a měl rád život a svojí Jugoslávii, byl však státníkem světového formátu a hrdinou, který s puškou v ruce osvobozoval svou zemi. Měl rád i , jak říkával brastskou Čehoslovačku, ale ta mu někdy připravila i hořké chvíle. Naši zemi navštívil a pracoval , jako zámečník v Čenkově u Jínců v roce 1912, kde pracoval v Čenkovských strojírnách. V roce 1968 se zachoval lépe než naši politici. Světovým se stal založením Hnutím nezávislých zemí, které v posledku sdružovalo 118 zemí a on byl predsednikom Nezavisimih zemala. Jeho Jugoslávie ho přežila o 12 let. Naše zem tedy nyní Česko se k zemím bývalé Jugoslávie chová diferencovaně, nejhůře k Srbsku. Náš prezident Havel se "proslavil" výrokem humanitární bombardování Jugoslávie a následně minstr zahraničí z Rakouska Schwarzenberk protlačil uznání Kosova. To Slováci neučinili...Oprosti druže Tito...
20.07.2009
PeterSL
Reagovať
Juhoslávia
dnes by sme už mohli len smutne konštatovať oddelenie Čiernej Hory od Srbska, jednostranné vyhlásenie autonómie Kosova, Maďarský záujem o Vojvodinu ... za danú prácu by som dal v škole známku 1 no tu je to na 2 z pohľadu toho, že nie všetko je napísané dosť zrozumiteľne, je tam pár do očí bijúcich gramatických chýb .. ale v podstate je to aj tak veľmi dobré
30.12.2007
Franjo Houdek
Reagovať
komentar na pripomienky p. Pucovskeho
Milošević sa v Srbsku dostal k moci roku 1988, teda pred občianskou vojnou (veď on bol jedným z hlavných jej vinníkov).
Nesúhlasím lebo hlavným vinikom bol min.zahraničnich veci NSR Genscher.On chodil kosť medzi Srbov a Chorvátov
dňa 29.novembra 1945 vznikla Federatívna ľudová republika Juhoslávia (nie Socialistická federatívna republika Juhoslávie, Autor správne uvadza podľa skratky SFRJ
Titovo väznenie v Petropavlovskej pevnosti
Spravne ma byt: Petrovaradinska tvrdjava pri Novom Sade
Nesúhlasím lebo hlavným vinikom bol min.zahraničnich veci NSR Genscher.On chodil kosť medzi Srbov a Chorvátov
dňa 29.novembra 1945 vznikla Federatívna ľudová republika Juhoslávia (nie Socialistická federatívna republika Juhoslávie, Autor správne uvadza podľa skratky SFRJ
Titovo väznenie v Petropavlovskej pevnosti
Spravne ma byt: Petrovaradinska tvrdjava pri Novom Sade
05.07.2007
Franjo Houdek
Reagovať
Čestitam
Ďakujem za skveli referat.Som Titova generacia, spomienki na dobu ktoru som žil sa Titom v Juhoslavii su stale v pameti a do smrti nezabudnutelne.Pozdravujem všetkih ktori maju kladny vztiah k našem dragom DRUGU TITU.
27.11.2007
jasmina
Reagovať
Re: Čestitam
Cely referat som si neprecitala pozorne iba tak letmo som to presla , lebo Titov zivotopis poznam. Sama som bola Titovou pionierkou :)
Davam pochvalu autorovi za napisanie a ocenujem jeho snahu a myslienku.
Davam pochvalu autorovi za napisanie a ocenujem jeho snahu a myslienku.
24.09.2007
Vladimír PUCOVSKÝ
Reagovať
Úctyhodné úsilie
Pochvalyhodné je autorovo úsilie objektívne sprístupniť biografiu Josipa Broza Tita týmto obsiahlym textom.
Mienim však, že by nebolo zle, keby ho sám autor vylepšil tým, keby opravil gramatické a pravopisné chyby (prečasto sa píše "y" namiesto "i" u prídavných mien mužského rodu v množnom čísle). To však nie je ani také podstatné. Dovolil by som si, s najlepším úmyslom, opraviť niektoré nepresnosti, ktoré autor uvádza v texte:
- Ilica je ulica (nie továreň) v strede Záhrebu;
- v slovenčine je ujaté písať Ľubľana (nie Ljublana);
- v Srbsku nie sú ortodoxní katolíci, ale pravoslávni;
- Titovo väznenie v Petropavlovskej pevnosti nie je doložené faktami, hoci o ňom i sám hovoril;
- novovzniklý štát po prvej svetovej vojne sa najprv nazýval Država Srba, Hrvata i Slovenaca (Država SHS) a až neskoršie Kraljevina SHS;
- Ivo Ribar mal prezývku Lola (nie Lolo),
- výzva na ozbrojené povstanie proti okupantom bola zverejnená 4. (nie 12.) júla 1941 (ten dátum bol v povojnovej Juhoslávii štátnym sviatkom - Deň bojovníka), povstanie v Srbsku vypuklo 7. júla a v Čiernej Hore 13. júla 1941;
- Belehrad bol oslobodený 20. (nie 25.) októbra 1944;
- dňa 29.novembra 1945 vznikla Federatívna ľudová republika Juhoslávia (nie Socialistická federatívna republika juhoslávie, ako sa uvádza v texte - to meno štát dostal takmer o 20 rokov neskôr);
- v Juhoslávii sa uplatňovala koncepcia samozprávneho socializmu, nie však "samozspávneho komunismu", ako sa tvrdí v texte;
- egyptský prezident sa volal Gamál Abd An-Násir, nie "Gammal Abdul Nassser" (trojité "s" je naozaj priveľa);
- Milošević sa v Srbsku dostal k moci roku 1988, teda pred občianskou vojnou (veď on bol jedným z hlavných jej vinníkov).
Dúfam, že autor referátu pochopí tieto moje poznámky ako návrh vylepšiť drobné nedopatrenia, ktoré sa mu vkradli do textu.
Mienim však, že by nebolo zle, keby ho sám autor vylepšil tým, keby opravil gramatické a pravopisné chyby (prečasto sa píše "y" namiesto "i" u prídavných mien mužského rodu v množnom čísle). To však nie je ani také podstatné. Dovolil by som si, s najlepším úmyslom, opraviť niektoré nepresnosti, ktoré autor uvádza v texte:
- Ilica je ulica (nie továreň) v strede Záhrebu;
- v slovenčine je ujaté písať Ľubľana (nie Ljublana);
- v Srbsku nie sú ortodoxní katolíci, ale pravoslávni;
- Titovo väznenie v Petropavlovskej pevnosti nie je doložené faktami, hoci o ňom i sám hovoril;
- novovzniklý štát po prvej svetovej vojne sa najprv nazýval Država Srba, Hrvata i Slovenaca (Država SHS) a až neskoršie Kraljevina SHS;
- Ivo Ribar mal prezývku Lola (nie Lolo),
- výzva na ozbrojené povstanie proti okupantom bola zverejnená 4. (nie 12.) júla 1941 (ten dátum bol v povojnovej Juhoslávii štátnym sviatkom - Deň bojovníka), povstanie v Srbsku vypuklo 7. júla a v Čiernej Hore 13. júla 1941;
- Belehrad bol oslobodený 20. (nie 25.) októbra 1944;
- dňa 29.novembra 1945 vznikla Federatívna ľudová republika Juhoslávia (nie Socialistická federatívna republika juhoslávie, ako sa uvádza v texte - to meno štát dostal takmer o 20 rokov neskôr);
- v Juhoslávii sa uplatňovala koncepcia samozprávneho socializmu, nie však "samozspávneho komunismu", ako sa tvrdí v texte;
- egyptský prezident sa volal Gamál Abd An-Násir, nie "Gammal Abdul Nassser" (trojité "s" je naozaj priveľa);
- Milošević sa v Srbsku dostal k moci roku 1988, teda pred občianskou vojnou (veď on bol jedným z hlavných jej vinníkov).
Dúfam, že autor referátu pochopí tieto moje poznámky ako návrh vylepšiť drobné nedopatrenia, ktoré sa mu vkradli do textu.
24.09.2007
Vladimír PUCOVSKÝ
Reagovať
Úctyodné úsilie
Pochvalyhodné je autorovo úsilie objektívne sprístupniť biografiu Josipa Broza Tita týmto obsiahlym textom.
Mienim však, že by nebolo zle, keby ho sám autor vylepšil tým, keby opravil gramatické a pravopisné chyby (prečasto sa píše "y" namiesto "i" u prídavných mien mužského rodu v množnom čísle). To však nie je ani také podstatné. Dovolil by som si, s najlepším úmyslom, opraviť niektoré nepresnosti, ktoré autor uvádza v texte:
- Ilica je ulica (nie továreň) v strede Záhrebu;
- v slovenčine je ujaté písať Ľubľana (nie Ljublana);
- v Srbsku nie sú ortodoxní katolíci, ale pravoslávni;
- Titovo väznenie v Petropavlovskej pevnosti nie je doložené faktami, hoci o ňom i sám hovoril;
- novovzniklý štát po prvej svetovej vojne sa najprv nazýval Država Srba, Hrvata i Slovenaca (Država SHS) a až neskoršie Kraljevina SHS;
- Ivo Ribar mal prezývku Lola (nie Lolo),
- výzva na ozbrojené povstanie proti okupantom bola zverejnená 4. (nie 12.) júla 1941 (ten dátum bol v povojnovej Juhoslávii štátnym sviatkom - Deň bojovníka), povstanie v Srbsku vypuklo 7. júla a v Čiernej Hore 13. júla 1941;
- Belehrad bol oslobodený 20. (nie 25.) októbra 1944;
- dňa 29.novembra 1945 vznikla Federatívna ľudová republika Juhoslávia (nie Socialistická federatívna republika juhoslávie, ako sa uvádza v texte - to meno štát dostal takmer o 20 rokov neskôr);
- v Juhoslávii sa uplatňovala koncepcia samozprávneho socializmu, nie však "samozspávneho komunismu", ako sa tvrdí v texte;
- egyptský prezident sa volal Gamál Abd An-Násir, nie "Gammal Abdul Nassser" (trojité "s" je naozaj priveľa);
- Milošević sa v Srbsku dostal k moci roku 1988, teda pred občianskou vojnou (veď on bol jedným z hlavných jej vinníkov).
Dúfam, že autor referátu pochopí tieto moje poznámky ako návrh vylepšiť drobné nedopatrenia, ktoré sa mu vkradli do textu.
Mienim však, že by nebolo zle, keby ho sám autor vylepšil tým, keby opravil gramatické a pravopisné chyby (prečasto sa píše "y" namiesto "i" u prídavných mien mužského rodu v množnom čísle). To však nie je ani také podstatné. Dovolil by som si, s najlepším úmyslom, opraviť niektoré nepresnosti, ktoré autor uvádza v texte:
- Ilica je ulica (nie továreň) v strede Záhrebu;
- v slovenčine je ujaté písať Ľubľana (nie Ljublana);
- v Srbsku nie sú ortodoxní katolíci, ale pravoslávni;
- Titovo väznenie v Petropavlovskej pevnosti nie je doložené faktami, hoci o ňom i sám hovoril;
- novovzniklý štát po prvej svetovej vojne sa najprv nazýval Država Srba, Hrvata i Slovenaca (Država SHS) a až neskoršie Kraljevina SHS;
- Ivo Ribar mal prezývku Lola (nie Lolo),
- výzva na ozbrojené povstanie proti okupantom bola zverejnená 4. (nie 12.) júla 1941 (ten dátum bol v povojnovej Juhoslávii štátnym sviatkom - Deň bojovníka), povstanie v Srbsku vypuklo 7. júla a v Čiernej Hore 13. júla 1941;
- Belehrad bol oslobodený 20. (nie 25.) októbra 1944;
- dňa 29.novembra 1945 vznikla Federatívna ľudová republika Juhoslávia (nie Socialistická federatívna republika juhoslávie, ako sa uvádza v texte - to meno štát dostal takmer o 20 rokov neskôr);
- v Juhoslávii sa uplatňovala koncepcia samozprávneho socializmu, nie však "samozspávneho komunismu", ako sa tvrdí v texte;
- egyptský prezident sa volal Gamál Abd An-Násir, nie "Gammal Abdul Nassser" (trojité "s" je naozaj priveľa);
- Milošević sa v Srbsku dostal k moci roku 1988, teda pred občianskou vojnou (veď on bol jedným z hlavných jej vinníkov).
Dúfam, že autor referátu pochopí tieto moje poznámky ako návrh vylepšiť drobné nedopatrenia, ktoré sa mu vkradli do textu.