konecne nieco kratke a vystizneeee !....

Chufev (grécky Cheops) - staroegyptský panovník zo 4.dynastie, ktorý vládol približne 2553 až 2530 pr.n.l. Chufev založil kráľovské pohrebisko v Gíze. Postavil si tu najväčšiu pyramídu vôbec; jej výška bola pôvodne 146,59 m, dĺžka strany 227,50 m. Základom tejto stavby bola prirodzená skala, stavebným materiálom blokov numilický vápenec, obloženie bolo z kvalitného bieleho turského vápenca. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Pri tejto pyramíde je najpresnejšia astronomická orientácia na svetové strany. Stavebný plán dvakrát zmenili v prospech väčších rozmerov. Vnútri pyramídy stál zádušný chrám a 3 menšie pyramídy kráľovien. Východne a južne od pyramídy objavili 4 člny, ktoré mali panovníkovi uľahčiť po smrti cestu na štyri svetové strany. Údolný chrám Chufevovej pyramídy sa dosiaľ nepreskúmal.

Raachef (gr.Chefren) - staoegypt. panovník zo 4.dyn., vládol približne 2521 až 2495 pr.n.l. Dal postaviť druhú najväčšiu pyramídu. Jej pôvodná výška bola 143,50m, dĺžka strany 215,30m. Jej pôvod. obloženie sa zachovalo len na vrchole. Pyramída mala dva vchody zo severu. V pohrebnej komore sa nachádza veľký žulový sarkofág. Vých. od pyramídy je zádušný chrám, ktorý spája vzostupná cesta s údolným chrámom postaveným zo žulových kvádrov veľkej hmotnosti, dokonale spojených. V pilierovej sieni tohto chrámu stáli nádherné dioritové sochy panovníka. Niektoré dlážky boli z alabastr. dosiek. Slávna je Raachefova vápencová socha-sfinga, dosiaľ najväčšia na svete. Panovníkovu hlavu zdobí typická pokrývka hlavy a čelenka v tvare okuliarnika. telo je levie. Pred sfingou sa nachádza tzv. chrám sfingy. Sfinga sa pokladá za strážcu celého gízskeho pohrebiska; neskoršie bola zbožštená.

vsetko na HTTP:// PYRAMIDS.WEBPARK.SK