Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Dobroslav Chrobák Drak sa vracia
14.05.2007
Denisa
Reagovať
Valentín Beniak- životopis
Valentín Beniak (1894 - 1973)
„Blažený ten, kto v rodnej zemi deň čo deň usne sladko: dietky nad hlavou jeho bdejú a zo dňa šepce matko - jednou sa rukou otca drží a vnukov vedie druhou, tak spája dlhú reťaz rodu a spojac sa druh s druhom sú ako stromy v jednom lese, dýchajúc jedným dychom.“
Taký výstižný obraz zmyslu a zábezpeky pozemského šťastia v básni „ Putá k domovu“ nakreslil chynoriansky rodák - básnik Valentín Beniak, ktorý sa narodil 19.februára 1894. Otec Jozef Beniak, roľník, matka Katarína rod. Púchovská. Bol v poradí štvrtým zo siedmich detí.
V Chynoranoch nebolo zvykom uvažovať o tom, čo vyrastie z dieťaťa a čo z neho bude. Telesne pomerne slabý a ešte k tomu v detstve, stala sa mu nehoda s nohou, ktorá ho poznačila na celý život.
Po skončení ľudovej školy, zaviedla ho matka do Nitry, učiť sa za krajčíra. Ako bystrý chlapec však ukončil skúškou I. a II. triedy, potom súkromne v Topoľčanoch III., IV., V. a VI. triedu. Neskôr zmaturoval na gymnáziu v Nitre v roku 1916. Zapísal sa na budapeštianskú právnickú fakultu a z nedostatku finančných prostriedkov nemohol pokračovať a prihlásil sa do notárskej školy. Po viacerých zástavkách v jednotlivých obciach, prichádza ako mladý notár do rodných Chynorian, kde pôsobil až do roku 1935. Ďalšie jeho pôsobisko bola Nová Baňa a v roku 1938 sa stáva štátnym úradníkom v Bratislave, kde ako jeden z najväčších básnikov v prvej polovici štyridsiatych rokov zastáva miesto predsedu Spolku slovenských spisovateľov.
Kým väčšina slovenských popredných básnikov začína tvoriť vo svojich dvadsiatich rokoch, Beniak svoju prvú zbierku vydal až ako 34 ročný, a teda jeho umelecká žatva, nie je z mladíckych ale mužných rokov. Bola to básnická zbierka „ Tiahnite ďalej, oblaky“. Potom už nasledovala tvorivá činnosť umelca: Kráľovská reťaz, Lunapark, Poštový holub, Žofia, Popolec, Igric - patriace k vrcholkom lyriky medzivojnovom a vojnovom období.
Po oslobodení sa Beniak venoval najmä prekladaniu a vyberal si vrcholné diela svetového významu. Taktiež pripravil výber z maďarskej poézie 20. storočia.
Je to smutné, ale pravdivé zistenie: básnik Valentín Beniak si musel počkať na svoje sedemdesiate piate narodeniny, aby dostal po svojich celoživotných peripetiách, náležité verejné uznanie za svoje básnické dielo.
V roku 1968 navštívil naposledy svoju rodnú obec spolu so svojim priateľom spisovateľom Jožom Nižňanským. Pobesedoval so žiakmi základnej školy a potom s vernými rodákmi. V roku 1969, na spomínané 75. narodeniny, pripravil Miestny odbor MS „ Pásmo poézie Valentína Beniaka“, ktorého sa zúčastnila jedna z dvoch dcér básnika Nora Beniaková - Krausová, popredná vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied.
Zomrel 6. novembra 1973 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Martine. Rodní Chynoranci prišli spolu s dychovou hudbou vzdať poslednú poctu svojmu veľkému umelcovi, ktorý na svoju obec nikdy nezabudol.
„Blažený ten, kto v rodnej zemi deň čo deň usne sladko: dietky nad hlavou jeho bdejú a zo dňa šepce matko - jednou sa rukou otca drží a vnukov vedie druhou, tak spája dlhú reťaz rodu a spojac sa druh s druhom sú ako stromy v jednom lese, dýchajúc jedným dychom.“
Taký výstižný obraz zmyslu a zábezpeky pozemského šťastia v básni „ Putá k domovu“ nakreslil chynoriansky rodák - básnik Valentín Beniak, ktorý sa narodil 19.februára 1894. Otec Jozef Beniak, roľník, matka Katarína rod. Púchovská. Bol v poradí štvrtým zo siedmich detí.
V Chynoranoch nebolo zvykom uvažovať o tom, čo vyrastie z dieťaťa a čo z neho bude. Telesne pomerne slabý a ešte k tomu v detstve, stala sa mu nehoda s nohou, ktorá ho poznačila na celý život.
Po skončení ľudovej školy, zaviedla ho matka do Nitry, učiť sa za krajčíra. Ako bystrý chlapec však ukončil skúškou I. a II. triedy, potom súkromne v Topoľčanoch III., IV., V. a VI. triedu. Neskôr zmaturoval na gymnáziu v Nitre v roku 1916. Zapísal sa na budapeštianskú právnickú fakultu a z nedostatku finančných prostriedkov nemohol pokračovať a prihlásil sa do notárskej školy. Po viacerých zástavkách v jednotlivých obciach, prichádza ako mladý notár do rodných Chynorian, kde pôsobil až do roku 1935. Ďalšie jeho pôsobisko bola Nová Baňa a v roku 1938 sa stáva štátnym úradníkom v Bratislave, kde ako jeden z najväčších básnikov v prvej polovici štyridsiatych rokov zastáva miesto predsedu Spolku slovenských spisovateľov.
Kým väčšina slovenských popredných básnikov začína tvoriť vo svojich dvadsiatich rokoch, Beniak svoju prvú zbierku vydal až ako 34 ročný, a teda jeho umelecká žatva, nie je z mladíckych ale mužných rokov. Bola to básnická zbierka „ Tiahnite ďalej, oblaky“. Potom už nasledovala tvorivá činnosť umelca: Kráľovská reťaz, Lunapark, Poštový holub, Žofia, Popolec, Igric - patriace k vrcholkom lyriky medzivojnovom a vojnovom období.
Po oslobodení sa Beniak venoval najmä prekladaniu a vyberal si vrcholné diela svetového významu. Taktiež pripravil výber z maďarskej poézie 20. storočia.
Je to smutné, ale pravdivé zistenie: básnik Valentín Beniak si musel počkať na svoje sedemdesiate piate narodeniny, aby dostal po svojich celoživotných peripetiách, náležité verejné uznanie za svoje básnické dielo.
V roku 1968 navštívil naposledy svoju rodnú obec spolu so svojim priateľom spisovateľom Jožom Nižňanským. Pobesedoval so žiakmi základnej školy a potom s vernými rodákmi. V roku 1969, na spomínané 75. narodeniny, pripravil Miestny odbor MS „ Pásmo poézie Valentína Beniaka“, ktorého sa zúčastnila jedna z dvoch dcér básnika Nora Beniaková - Krausová, popredná vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied.
Zomrel 6. novembra 1973 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Martine. Rodní Chynoranci prišli spolu s dychovou hudbou vzdať poslednú poctu svojmu veľkému umelcovi, ktorý na svoju obec nikdy nezabudol.
