Celý príspevok je mimoriadne fundovaný až na jeden detail, ktorý ho kazí hneď v úvode.
Je smutné, že lingvistika musí robiť slúžku politike a tak je tomu aj v tomto prípade.
Keď autor označuje východoslovenské nárečia za nárečia slovenské, ktoré vraj "iba" prijali zopár polonizmov.
NIČ z toho sa nezakladá na pravde. Východné ako aj západné Slovensko bolo osídlené (na rozdiel od Slovenska stredného) zo severu a nebolo osídlené panónskymi Slovienmi, predkami dnešných Stredoslovákov ale kmeňmi lechickými, prináležiacimi do poľskej jazykovej rodiny.
Aj povrchné porovnávacie štúdium východoslovenských nárečí s poľštinou a so slovenčinou jasne ukazuje, že východoslovenské a popravde aj západoslovenské nárečia vzišli a stále prináležia do poľského živlu a zo strednou slovenčinou nemajú ani najmenšiu genetickú príbuznosť, sú s ňou absolútne nekompatibilné. Zhoda sa viaže iba ak na lexiku, keďže východoslovenské a západoslovenské nárečia prevzali počas stáročia trvajúcej koexistencie so slovenčinou stredoslovenskou kvantum výrazov. Na to poukazovali už Štúrovci, avšak v 19. storočí táto pravda nikomu nemohla ublížiť, veď Slovensko bolo stále súčasťou austro-uhorskej monarchie.
Dnes je táto pravda o poľskom pôvode východoslovenských nárečí nebezpečná, lebo sa môže ľahko premeniť na jablko sváru a veľkých problémov pre Slovensko a celý slovenský národ.
Šovinistické snahy východoslovenských "buditeľov" tu už boli a boli obzvlášť živé a nebezpečné a žiaľ prežívajú dosiaľ (smutne "preslávený" O. Halaga, stačí si vyhľadať na internete čo tento "odborník" na východnú slovenčinu vystrája - rozum sa nad tým pozastavuje).
Pravdou teda zostáva, že jedinou originálnou, pravou, nefalšovanou a nespochybniteľnou slovenčinou, ktorá sa vyvinula priamo z praslovančiny a nemá obdobu v žiadnom inom slovanskom jazyku je slovenčina stredoslovenská.
Toto si plne uvedomovali už Štúrovci a ak chceli obhájiť pred svetom svojbytnosť Slovákov, museli vsadiť na stredoslovenskú kartu. A bol to krok nanajvýš racionálny a správny. Práve v tom spočíva genialita Ľudovíta Štúra.
Nuž čo dodať na záver. Ak si chceme uchrániť naše maličké Slovensko pred šovinizmom, separatizmom či dezintegráciou alebo dokonca exteritorialistickými snahami susedných krajín, nemáme inej možnosti, než nazývať čierne bielym, než nazývať východoslovenské nárečia nárečiami slovenskými. Boh nám túto nevyhnutnú lož akiste odpustí.