Tu dolu sú komplet podklady k dôležitým veciam celého diela, nie je to hotová seminárka, treba si vybať čo treba a vyhádzať odtiaľ info o knihách miestach vydania a podobne, to ocenia najmä vysokoškoláci.. v každom prípade sa dá z tohto zložiť seminárna práca, ktorá stojí za to =P

Ideovo-umelecké jadro Chalupkovej dramatickej i prozaickej tvorby je obsiahnuté v dramatickej prvotine Kocúrkovo. Spája sa v ňom požiadavka národnej hrdosti, adresovaná slovenskému meštianstvu, i odsúdenie jeho konzervatívnej, názorovo obmedzenej a zaostalej časti s ostrou kritikou a výsmechom upadajúceho feudalizmu, ktorého predstaviteľ pán z Chudobíc chce, napriek svojej obmedzenosti a nemohúcnosti, zahatať národnouvedomovací proces. Zároveň sa v Kocúrkove formujú aj pozitívne ideály vlastenectva cez postavu mladého učiteľa Svobodu, ktorého možno pokladať aj za akýsi predobraz štúrovskej mládeže. v ďalších Chalupkových dramatických a prozaických dielach už nenachádzame zlúčenie týchto troch myšlienkových aspektov. Zvyčajne sa v nich stretávame buď so satirickým úškrnom nad malichernosťami malomeštiackeho života (v predrevolučných veselohrách), alebo s ostrým výsmechom hungarofilstva odrodilej časti slovenského zemianstva (v Bendeguzovi). Proti týmto neduhom slovenského spoločenského života bojoval Chalupka z pozícii osvietenského racionalizmu.
Aj z kompozičnej stránky možno pokladať Kocúrkovo za Chalupkovo navydarenejšie literárne dielo. Uplatňuje v ňom metódu konfrontácie, pričom priamym konfliktom medzi prívržencami protichodných názorov alebo predstaviteľmi odlišných spoločenských tried či skupín sa vyhýba. Napr. slobodomyseľný svet študentov konfrontuje s úzkym obzorom čižmára Tesnošila a jeho domácnosti, prípadne so životom zbojníkov, žijúcich vo voľnej prírode. Inokedy konfrontuje ideálny typ slovenského vzdelanca (Svoboda) s pánom z Chudobíc, ktorý napriek tomu, že sa vystatuje svojim hungarofilstvom, nemôže sa mu rovnať, ani pokiaľ ide o poznanie maďarskej histórie, reči a literatúry. Drobné konflikty zobrazuje Chalupka najmä v rámci rodinného života.
Hoci dramatikovým hlavným inšpiračným zdrojom boli reálie, uprostred ktorých žil, spôsob ich hyperbolizácie nasvedčuje, že Chalupka reagoval aj na podnety dobovej nemeckej a maďarskej drámy, najmä veselohernej tvorby. Dobre totiž poznal súvekú nemeckú literatúru. V úvode ku Kocúrkovu nachádzame miesta príbuzné s prvou časťou románu CH. M. Wielanda Abderiťania. Príbuznosti sú aj s hrami A. Kotzebueho Nemeckí malomešťania, Karol Veľký a Somárov tieň; obidvaja rámcujú dej do úzkych, lokálnych pomerov, zobrazujú stavovskú povýšenosť, nedôveru k prišelcom, nadraďovanie rodinných záujmov nad záujmy verejné a pod. Kotzebuem satiricky zobrazený galoman vo veselohra Nemec a vznešení ľudia bol jedným z inšpiračných zdrojov pre hyperbolizáciu pána z Chudobíc i Tesnošila, ktorí sa takisto radi vystatovali znalosťou cudzej reči. Chalupka mal prehľad aj v maďarskej dráme, od interlúdií školských hier až po diela súčasníkov K. Kisfaludyho a V. M. Csokonaia, a svoje znalosti svojsky využíval, často s polemizujúcim zámerom.

Keď Ján Chalupka vydal frašku Kocúrkovo aneb jen aby sme v hanbě nezústali, mohol rátať len s ochotníckym divadlom. Predvídal, že jeho veselohry zo slovenského života pomôžu rozhýbať divadelnú činnosť, a v tom sa nemýlil. Fraška vzbudila rozruch. Chalupka to pri druhom vydaní charakterizoval takto: ,,Sotvaže sa Kocúrkovo za onoho času na svetlo dostalo, ihneď ho tu žartu milovníci, tam zle urozumení posudzovači rozchytali tak, že sa všetkých 500 výtiskov v krátkom čase rozchytalo; a boli príklady, že kde kto mal spôsob a príležitosť, i za päť prstov ho kúpil...“ Ďalej píš, že sa mnohí cítili Kpcúrkovom urazení, že nejaké paničky chceli autora žalovať, že jeho knižka zapôsobila ako hrom, že sa z Kocúrkova aj sám arciknieža podúčal češtine a že slovinský jazykovedec Kopitar v liste Kollárovi nazval Chalupku ,,slovanským Voltairom“. Slovom, bola to hra, ktorá ťala do živého a ktorá u nás po prvý raz typizovala život a ľudí malého mesta. A bol to obraz taký živý, že aj v Čechách a na Morave mal ozvenu.

Hlavnou postavou hry je Tesnošil Jánoš, čižmár, ktorý sa na vandrovke podučil maďarčine, a preto sa povyšoval nad ostatných občanov. Do svojej reči vpletá maďarské slová a vety, nevediac, že sa zosmiešňuje. Počína si práve tak ako chudobný zeman, pán z Chudobíc, dozorca cirkvi, ktorý po maďarsky ani nevie a nasilu sa robí Maďarom, nútiac i vlastného nahlúpleho syna do maďarčiny. Gazdovstvo má zanedbané, ale chce mať v cirkvi hlavné slovo. Dej sa rozvíja okolo voľby nového učiteľa a kantora. Na nového učiteľa si robia nárok všetky matky, čo majú dcéry na vydaj. Tesnošil pripraví uvítanie, pohostenie, ba aj byt pre učiteľa Svobodu, ktorý prichádza do Kocúrkova. V namyslenosti sa domnieva, že mu bude imponovať maďarčinou, ale nový učiteľ si nájde svoju vyvolenú v Ľudmile, dcére bývalého učiteľa, ktorá vzdelaním a národným povedomím prevyšuje Tesnošilovu Aničku. Svoboda je predstaviteľom národne uvedomelej mladej generácie, odsudzuje opičenie sa po zemanoch, chce pracovať na povznesení ľudu. Pod Kocúrkovom rozumel Chalupka všetky slovenské mestečká, lebo jeho typy boli bežné všade. V druhom dejstve podal romanticky podfarbený obraz stretnutia študentov so zbojníkmi. Zbojníci študentov pohostia a potešia sa ich piesňami. Obrazom smelých zbojníkov oživuje Chalupka ľudovú tradíciu jánošikovskú a tvorí tak protiklad panštiacim sa malomeštiakom, ktorí sú nielen namyslení, ale aj závistliví, lakomí, úplatkárski, holdujúci zábavám a vínu a nadovšetko si ceniaci peniaze. Pani Tesnošilová chce dcéru vydať prinajmenšom za farára alebo dôstojníka. ,,Nech sa radšej zostará ako vŕba, ako by ju dala za takého chuďasa, čo nemá ani vola, ani osla, ani ničeho, což jeho jest.“ Pán z Chudobíc sa rozhorčuje, že farár sa pokladá za jemu rovného. ,,Odo mňa, pravda, ani za nechtom blata nedostane! On je hrubina, a mňa ako sebe rovného považuje. A to si ja vyprosím!“ A tak Chalupka v tomto diele zosmiešnil feudálnu pýchu pána z Chudobíc.


Milan Pišút a kolektív
1984 Obzor Bratislava
Dejiny slovenskej literatúry
902 strán 

Ján Chalupka
28,10,1791 Horná Mičiná – 15,7,1871 Brezno

Starší brat popredného štúrovského básnika Sama Chalupku, základné školeské vzdelanie získal u otca v Hornej Mičinej. Gymnázium absolvoval v Ožďanoch a v Levoči (1805-1809), potom študoval na kolégiu v Prešove a v Blatnom Potoku. Dva roky pôsobil ako domáci učiteľ v Radvani a vo Viedni, teologické, filozofické a filologické štúdium zavŕšil v Janove (1816-1817). Po návrate učil na gymnáziu v Ožďanoch a na lýceu v Kežmarku (1818-1824). Roku 1824 sa stal ev. farárom v Brezne, kde zotrval až do smrti. Chalupkov hlavný význam pre slovenskú literatúru je v dráme. Predstavenie jeho veselohry Kocurkovo r. 1830 v Liptovskom Mikuláši rozprúdilo slovenský ochotnícky divadelný život v tridsiatych a štyridsiatych rokoch mnohých slovenských miest a mestečiek. Úspech mali aj ďalšie Chalupkove veselohry, ktoré tvorili s Kocúrkovom spoločný cyklus. Druhá časť cyklu Všetko naopak je úzko spätá s prvou; ostatné časti cyklu Trasořitka, Třinácta hodina a Starouš plesnivec majú s predchádzajúcimi veselohrami len voľnejšie spojenie prostredníctvom fiktívneho mestečka Kocúrkova. K dramatickej kocúrkiáde treba priradiť zostručnenú a motivicky značne pozmenenú prozaickú verziu Kocúrkovo, uverejnenú na pokračovanie v Hronke (1836).
Všetky Chalupkove diela sa vyznačujú satirickým pohľadom na slovenskú spoločnosť, najmä na národne ľahostajnú časť meštianstva a odnárodnené zemianstvo. Sú to vyslovene tendenčné práce vo vtedajšej národno-politickej, kultúrno-spoločenskej a sociálnej situácii, v akej sa slovenská spoločnosť nachádzala.
Všetky veselohry a frašky kocúrkovského typu sú lokalizované do slovenského prostredia a viaceré miestne názvy potvrdzujú, že neraz ide priamo o Brezno a jeho okolie. Zakotvením svojej dramatickej tvorby do domácich spoločných reálií a zároveň sústavným pripomínaním aj inonárodných literárnych a divadelných obzorov, ktoré neboli na Slovensku celkom neznáme, provokoval Chalupka čitateľa i diváka k porovnávaniu rozličných životných a umeleckých súvislostí. Robil to však triezvo, bez akéhokoľvek šovinistického zámeru. Útočnosť jeho satiry sa stupňovala úmerne s nacionálnou netolerantnosťou, s ktorou sa často stretával.



Imrich Sedlák a kolektív
Dejiny slovenskej literatúry I
Matica slovenská, Martin
vydala tlačiareň Neografia a.s., Martin
Vydavateľstvo Matice slovenskej 2009
596 strán











T.G. Schröer prvá charakteristika Jána Chalupku: ,,Figliar v pravom slova zmysle a bytrý, talentovaný šuhaj je druhý Slovák, Chalupka, len sa zdá byť svetákom“ (z listu priateľovi; článok J. V. Ormisa v Slovenských pohľadoch 1956, č. 12).

...Gašpar Fjérpataky-Belopotocký založil v Liptovskom Mikuláši stálu ochotnícku scénu. A práve s jeho podujatím je spojené aj meno Jána Chalupku, prvého skutočného a úspešného dramatika slovenskej literatúry. Na prvom predstavení 22. augusta sa tu totiž dávala jeho prvá hra Kocúrkovo.

to sa ani citat neda. zavrel som to po tduho vystupe. ja rozumiem problematuke ale jednoduchy clovek to nema sancu pochopit z knihy a hlavne je to velmi vycerpavajuce. o tejto problematike sa napisalo uz vela hier a myslim ze zrozumitelnejsich

myslim ze je to napisane dobre:)