V r.2005 môj manžel spadol z dvoch metrov zo strechy,pri jej oprave.
Pri úrazoch hlavy sa nemá s pacientom hýbať a manžel po prídhode sanitky,vstal a sám im vyšiel na nosítka.V našom okrese nie je neurochirurgia/KN/,ale predsa ho vzali do KN.Tým stratili čas,zakrvácanie do mozgu-úpadok do kómy,v ktorej bol tri mesiace.Od vtedy je upútaný na lôžko,má kontraktúry,imobilný a odkázaný na pomoc druhej osoby.Takto žijeme už štvrtý rok,bez akejkoľvek odbornej pomoci,každý nás odpísal,ale ja som to ešte stále nevzdala,bojujem sama,pretože verím,že nádej umiera naposledy.