Človek nikdy nebude slobodný, človek sa neslobodný narodí i zomrie (ak počítame s absolútnou slobodou, čo to je sloboda? Pre niekoho to môže byť obnažená prechádzka lesom spojená so zvukmi prírody, ktorá obohatuje našu myseľ. Pre niekoho to môže byť dovršenie 18 a pokoj od rodičov), lenže len to, že štát s nami manipuluje ako s hracími figurkami v počítačovej hre nám tvorí priepasť medzi slobodou a našim životom. Zákony, obmedzenia a všetko ...ani neandertálci neboli slobodní, pretože máme svedomie, máme dušu, sme viac ako umelina, máme právo si vyberať? Vyberať kam pôjdeme po smrti, ako budeme vyzerať? Môžeme 3 dni nejesť? Nie sme ovplyvnení celým našim organizmom a ĺudským obrazom? Ak by sme boli slobodní moli by sme kradnúť peniaze (bez následkov), ale ak by sme boli slobodní načo by nám boli peniaze? Načo by sme jedli ak by sme nepoznali hlad? Ľudia často hľadajú slobodu a stažujú sa, že nemôžu to a to, ale o tom to je. Keby existovala 100%tná sloboda, už by sme neboli ľudia. Život bez citov, stereotypný a fádny. Zákony sú na to aby sa porušovali, aby sme cítili adrealín, aby sme žili, bez obmedzení to nejde. Robiť si čo sa nám zmyslí = nerobiť nič, samota..Ľudia vlastne nehľadajú slobodu a ak hej, tak na konci púte zistia, že to bol premrhaný čas. "Boh" nás stvoril a povedal: robte dobro pôjdete do neba, robte zlo pôjdete do pekla. Je to sloboda ak musím robiť to čo mýtus píska a nemôžem si vybrať sám? Mám slobodu konať, ale znášam s tým aj následky. Chcem byť zlý, ale nechcem íst do pekla. Musím konať dobro, stráca sa mi sloboda pred očami, ano slobodný človke stráca kus seba, ktorý sa volá duša.

Ahojte, chcela by som reagovať. Čo je najdôležitejšie, uvedomiť si, o akej slobode sa pojdenáva. Sloboda názoru, vierovyznania, publikovania,prejavu, a mnoho iných. Pokiaľ hovoríme o vonkajšej slobode, tá ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Sloboda nerovná sa egoizmus. Malo by nám ísť hlavne o spoločné blaho a harmóniu, a tú delikventizmom a ničením "robím si čo chcem lebo som slobodný" nedosiahneme. A skúste chvílu rozmýšlať nad VNÚTORNOU a o to podstatnejšou slobodou človeka. Odporúčam diela V. E. Frankla. Vnútorná sloboda človeka, možnosť kedykoľvek sa rozhodnúť, nepodmienenosť, vďaka ktorej sme iný od zvierat. Možnosť zmeny, neustálej voľby, sloboda ducha. To je to o čo tu ide.

To je proste odlišné vnímanie slobody, niekto to berie tak, žek sloboda je že si môžem vybrať medzi napr. zahulením a basou. Že to je slobodná vôľa vybrať si môžem, ale podľa mňa už sa nerozhodujem slobodne ak ma ovplyvňujú faktory ako basa, pretože to môže zmeniť moje rozhodnutie.

Nutnou podmienkou slobody je poznanie. Nesúhlasím. Človek je od narodenia slobodný, aj keď dieťa, novorodenec nemá ešte poznanie o svete, má slobodu.

Ja len toľko, že je to fakt pekná práca.

dobrý deň.
chcem len povedať, že je to krásna ukážka rozumného a triezveho prístupu k veci. obzvlášť ďakujem za vetu: " každý má takú slobodu, do akej miery sa vie sebarealizovať. "
prajem autorovi veľa úspechov :)