Myslim ze roky bojujem s nizkym sebavedomim, od puberty. Mam 35 a presla som riadnu cestu. Myslim ze som sa oslobodila od vela veci, nemam uz z kadecoho strach, vybavim si co potrebujem, mam dost priatelov i znamych. Aj dieta. Nemam ale fungujuci vztah, na stastne pary hladim zatial s tichou zavistou. Koncim s otcom svojho dietatka a uz len dufam ze som sa posunula vo svojich hodnotach a moj dalsi vyber bude stastnejsi. No ohladom vztahu k rodicom ostavam tvrda, tu mam pocit ze sa neda robit nic. S matkou si nerozumiem uz roky. Ignorovat to nemozem, som z toho nestastna. A vyriesit rovnako nie. Je agresivny typ cloveka, velky idealista a moralista, spolu nehovorime prakticky o nicom. Znova byvame spolu a mlcanim predchadzam konfliktom. Ako ale reagovat ked mi brani zit svoj zivot, bije ma a zamyka... Naposledy som volala policiu aby ma pustila z domu. Som u priatela, snazim sa relaxovat.. Casom sa ukazalo ze teda ani toto nie je muz za ktoreho sa vydam, on je vlastne stale rovnaky len mne sa urovnali myslienky a pocity. Domov sa ale znova vratim kym sa odrazim inde, s malym a sama.. Nebojim sa svojho zivota ale dalsich blaznivych konfliktov s matkou ktorej rozumiem stale menej. Bude ma dalej urazat a ponizovat, chciet manipulovat uz ani neviem do coho, verim tomu ze to uz nevie ani ona sama. Jej spravanie ma prenasleduje ako zly sen kam sa pohnem, pravidelne sa mi sniva ze ju bijem. Nechcem byt nikdy nijaka jej priatelka, na to nemam uz chut, ale neviem najst svoj mier pre seba. Uz davno jej nekontrujem jej sposobom, vo vyhrotenych situaciach ju neurazam, pouzivam len kratke racionalne protiargumenty na jej urazky ktorych mam par, ale no skratka sa necitim vobec dobre. Kolkokrat som utekala z domu pre jej agresivitu, i tehotna, i s malym. Uz by som tam nebola keby som nepotrebovala pomost s byvanim. Ziadne zblizovanie neprichadza do uvahy ja som sa ospravedlnovala velakrat aj ked neviem preco, ona o moje city nestoji, len by som sa zbytocne dalej ranila. Po takychto vystupoch beriem sedativa a prosim cas az zazenie chmary, casto ochoriem. Bola som na materskej s malym 3 roky, teraz sa chcem znova osamostatnit. Tak toto je Moj prispevok.

Ahoj. To o čom píšeš som zažila.Opisuješ to presne. ja som bola v tom období tak zdeptaná, že som o tom nebola ani schopná rozprávat.Ak ti možem poradit iba odid aj so synom čom skor a so svojou matkou už nikdy nebývaj. Následky to může mat nedozierne ani si to nevieš predstavit.hovorím to z vlastnej skúsenosti.Držím ti palce.

Ahoj. To o čom píšeš som zažila.Opisuješ to presne. ja som bola v tom období tak zdeptaná, že som o tom nebola ani schopná rozprávat.Ak ti možem poradit iba odid aj so synom čom skor a so svojou matkou už nikdy nebývaj. Následky to může mat nedozierne ani si to nevieš predstavit.hovorím to z vlastnej skúsenosti.Držím ti palce.

Ahoj. To o čom píšeš som zažila.Opisuješ to presne. ja som bola v tom období tak zdeptaná, že som o tom nebola ani schopná rozprávat.Ak ti možem poradit iba odid aj so synom čom skor a so svojou matkou už nikdy nebývaj. Následky to může mat nedozierne ani si to nevieš predstavit.hovorím to z vlastnej skúsenosti.Držím ti palce.

s tym suhlasim 100% , vyhladavajte ludi s kt. vam je fajn kt. vas respektuju a postupne si myslim ze to pojde samo . osobne som to nezazil ale poznam clovek co bol dost na dne co sa tyka sebaved. a dnes je ok a je to fajn clovek. je to aj o najdeni seba-sameho , prijatí sa a stat si za tym co kona a myslí ze je to ok.

Caute lidicky tiez mam podobny problem so sebavedomim ale u mna je to trochu ine lebo u mna zavisi sebavedomie dost od nalady cize ked mam dobru naladu tak nemam problem s nicim s toho co je tu spominane a naopak ked mam blbu naladu,co je mimochodom vecsinou, tak mam problem s uplne vsetkym.Teraz napr. mam vynimocne aj dobru naladu lebo inak normalne by som sa tu ani neodvazil poslat tento prispevok.Co si o tom myslite?Preziva niekto z vas nieco podobne(akoze to extremnu naladovost)?Btw. prave som kukal google a nasiel som fajny emailovy kurz na sebavedomie na http://www.sebadovera.sk/ tak to idem vyskusat ale podla toho co tam bolo napisane to vyzera fakt husto.Ludia skuste to staci iba zadat svoj email a myslim ze urcite neolutujete.Na zaver by som bol rad keby sa niekto vyjadril k otazkam, ktore som predchvilou polozil.Dakujem za priestor na vyjadrenie a ludia nezabudajte - vzdycky existuje cesta ako to zmenit, staci ju len najst(co sa mimochodom mne este celkom nepodarilo) takze je to len na vas tak sa snazte a verte si!(ako lahko sa to povie a ako tazko sa to realizuje ze?).Tot vsjo.Majte sa a vela stastia!

Ahoj!Mam presne taky problem aky mas ty...vsetko zavisi od mojej nalady....co je najhorsie, ze u mna sa nalada strieda velmi casto.Mavam taketo striedave obdobia-raz je super a potom dlhy cas ani neviem preco je mi nanic.A vela zavisi aj od ludi z okolia.Ak su ku mne mili a mam pocit ze ma maju radi, tak je vsetko lepsie.Chcela by som sa nebat ist do niecoho noveho a verit si v kazdej situacii.Lebo je to strasne dolezite.Kupila som si prednedavnom knihu-Okamzite sebavedomie od Paula Mckenna.Je k tomu aj cd programovanie mysle.Mne to celkom pomohlo, zistila som, ze niektore situacie zvladam ovela lepsie ako predtym.Lenze odrazu akoby sa vsetko vracalo spat.Mam pocit, ze zase stracam vsetko sebavadomie a neviem preco.Neviem co s tym....Som rada, ze si nacal tuto temu....Ako sa ti dari s tym mailovym kurzom?Asi ho tiez vyskusam:)

Tak ma este napadlo myslim ze jadro mojho problemu je v tom ze moje nazory a myslienky su casto dost odlisne od nazorov vecsiny a ked potom vidim tie zamracene ksichty ked vyjadrim svoj nazor tak to so mnou dost zamava a vravim si ze preco musim byt zrovna ja iny?(alebo zeby boli skor ina vsetci okrem mna?:D)a to so mnou obycajne dost zamava.Dalsia vec ktora mi to moc neulahcuje je ta ze sa dost tazkopadne a neobratne vyjadrujem takze casto poviem nieco ine nez som chcel alebo niekedy radsej drzim hubu lebo viem ze to aj tak poseriem a potom si o mne ludia budu robit milne nazory.Riesenie je potom jasne - a to srat na ostatnych nech si myslia co chcu - lenze ono to nieje vobec take lahke ako to vizera - u mna to nefunguje vobec nech sa snazim akokolvek.Ak ma niekto nejaky postreh k tejto teme budem rad ak sa ozve.

Sorry za dvojity prispevok ale pisalo to daku chybu tak som to poslal racej znova:)

Caute lidicky tiez mam trocha problem so sebavedomim ale u mna je to trochu ine lebo u mna zavisi sebavedomie dost od nalady cize ked mam dobru naladu tak nemam problem s nicim s toho co je tu spominane a naopak ked mam blbu naladu,co je mimochodom vecsinou, tak mam problem s uplne vsetkym.Teraz napr. mam vynimocne aj dobru naladu lebo inak normalne by som sa tu ani neodvazil poslat tento prispevok.Co si o tom myslite?Preziva niekto z vas nieco podobne(akoze to extremnu naladovost)?Btw. prave som kukal google a nasiel som fajny emailovy kurz na sebavedomie na http://www.sebadovera.sk/ tak to idem vyskusat ale podla toho co tam bolo napisane to vyzera fakt husto.Ludia skuste to staci iba zadat svoj email a myslim ze urcite neolutujete.Na zaver by som bol rad keby sa niekto vyjadril k otazkam, ktore som predchvilou polozil.Dakujem za priestor na vyjadrenie a ludia nezabudajte - vzdycky existuje cesta ako to zmenit, staci ju len najst(co sa mimochodom mne este celkom nepodarilo) takze je to len na vas tak sa snazte a verte si!(ako lahko sa to povie a ako tazko sa to realizuje ze?).Tot vsjo.Majte sa a vela stastia!

Ahojte, tiez som mal problem so sebavedomim, teda nie celkovo, ale co sa tykalo zien. Mal som dost akne, to mi tiez nepomohlo. No pred rokom som sa dal na tanec a stretol som tam plno krasnych a milych zien, ktore si ma rychlo oblubili. Teraz chodim tancovat aj 3x tyzdenne, mam hrozne vela novych a skvelych znamosti a moje sebavedomie je take vysoke, ze sa ho snazim potlacovat. Zalezi to aj od cloveka, ale dobre vam radim, chodte do spolocnosti, kde sa citite dobre a sebavedomie casom pride samo. Staci len pozitivny ohlas okolia, ktory, pokial ste uprimny ludia s dobrym srdcom, urcite pride. Vela zdaru!

Aj ja mam problem so svojim sebavedomim v poslednom case sa s stym snazim nieco robit citam clanky z netu a tak citim sa menejcenny ako v praci tak aj v osobnom zivote neviem co mam uz robit stale pozeram len na svoje chyby namiesto toho aby som pozeral na svoje dobre vlastnosti som negativista vsetko vydim v sivych okuliaroch ale verim ze to raz prejde len si musim najst neaku vec s ktoru nebudem mysliet na to zle... cakam......

vsetkych 12 zasad aj tie zvysne 3.opisane v tomto clanku su totalne prilis vseobecne diskutabilne a dokonca si myslim niektore by mohli zaposobit dokonca nepriaznivo cize totalne neaplikovatelne tieto zasady stoja uplne za hovno skoro kazda jedna jedina normalna vec tu su tie iracionalne postoje ale ten navod je na smiech no ved mozno niekto najde nieco co sa mu hodi len stym opatrne

Ja mam taky problem ze sa za hocijakych okolnosti cervenam ako poprika staci ked sa na mna len niekto pozrie uz sa cervenam som ako ziarovka.Dost ma to psychicky aj fyzicky unavuje .Cim viac si to uvedomujem tym viac sa cervenam.Stale sa s niekym porovnavam.Chcela by som sa toho zbavit ale ako?

no ja neviem co to je toco mam ja ale asi je to tiez prunak nizkeho sebavedomia ....bojim sa ludom pozret do oci a tak preco????