Vidí bližiacu sa vojnu, no zatiaľ hovorí o mieri (vody), hovorí o prvých náznakoch vojny (ranné vetry). Kritizuje tu pasivitu ľudí voči začínajúcej vojne. Symbolom vojny tu sú veľké čierne vody, cíti sa byť osamotený, opustený.
Kritikovi

Pozdravenie drahý baťko!
Odbavme vec zcela krátko:
nechcem znieť jak zvon z olova,
nehromadím hluché slová,
nech kto jak chce o nich húta,
na každom je krv prischnutá,
srdca môjho krv prischnutá...!
Áno, áno!

Krasko tu podáva charakter svojho diela – hovorí, že jeho verše, nech si ich ľudia akokoľvek vysvetlia, sú bez „hluchých slov“, bez zbytočných okrás, zdôrazňuje, že vždy písal svojím srdcom, svojimi pocitmi.