Môj syn má tiež schizofréniu.Diagnostikovali mu ju pred 2rokmi/vtedy mal 16 rokov/.
Je to hrozné pozerať na jediné dieťa ako existuje.Neučí sa,nemá o nič záujem,neprejavuje city a viac je v nemocnici ako doma.Momentálne je na dlhodobom liečení a ja už strácam vieru,že sa to zlepší.Manžel začal piť a ja stále myslím na syna,čo mi povedal.
Neľúbim ťa,nie si moja mama a tak.Viem,že to hovoril s choroby ,ale aj tak je to hrozné.
16 rokov sa starate o dieťa,bol veľmi inteligentný,nadaný,rád kreslil,písal básne a mal veľa záujmov,a teraz?ˇUplne prázdno.
Chcem mu pomôcť,ale neviem ako.Nikoho si nepustí do svojho sveta,Stratil už aj kamarátov a tak si žije sám pre seba.Je to hrozne,ešte aj ostatná rodina,ktorá ho mala rada sa zrazu začala strániť od nás.
Som nato sama!

Aj ja mam taky problem so svvojim synom, ma už sice 28.r. Je to trapenie žiť jemu aj nam s nim.Absolvoval psych. liečenie za 1.r. v Prešove, staral sa o nho D.r. K. Moračik. je to vynikajuci lekar a hlavne ako človek. Po prepusteni je na dôchodku. Takže naš každodenný život s nim je .... sama neviem čo to je. Su chvile ked si myslim že potrebujem aj ja pomoc. Preto prosim človeka o pomoc, radu alebo čokolvek rada sa poradim. Existuje niečo take v BARDEJOVE? LUDA.

Zdravím. Moj otec mal shizu a neskoncilo sa to velmi dobre. Pred necelym polrokom spachal samovraždu. Ale je to tak lepsie pre nás a hlavne pre neho. Je to najodpornejsia choroba s akou som sa stretla a poviem Vám v živote o nej nechcem už ani len počut.
P.s. z liečenia bol pusteny že vraj so 100 percentným zlepsenim stavu a to tesne pred samovraaždou. Myslim si že lekari nikdy nebudu vediet tolko ako ěudia čo s takym človekom žiju.

Zabudla som dodať, lekári a spoločnosť hovoria, aby sme takýchto tolerovali,ale zneužíva sa to.Dobre, tolerovať-do určitej miery, ale prečo my zdraví sa kvôli nim máme meniť na chorých, oni majú veľakrát zábavu z toho, že ničia svoju rodinu, je to nehoráznosť, že sa to toleruje, a dovolíme chorým vytvárať ďalších chorých.Komu niet rady, tomu niet pomoci

Milý Rado, svojprávnosti ju nezbavia, ver mi, ťažko sa to dokazuje.Radím ti jednu vec-rozveď sa s ňou, inak budú tvoje deti zažívať to, čo som mala ja doma s "matkou", a to čo mi robila, to sa nedalo vydržať. Ona sa rada predvádzala, ale na mňa sa každý akurát tak vy... a nikto neriešil, čo sa deje so mnou. Že som mala 9rokov, keď som sa chcela zabiť, ale neurobila som to, lebo moji mladší súrodenci by boli na tú príšeru sami.Nemala som kam ujsť, nevedela som sa správať inak ako podľa vzoru, ktorý som videla v psycho atmosfére každovíkendového otcovho robenia poriadkov s matkou, ktorá do všetkého ťahala deti a nahovárala ich proti otcovi. Preto som mala peklo aj v škole, kde som bola terčom urážok a šikany.Ak ťa to zaujíma, napíšem ti o tom viac Milá Iveta, to čo píšeš, že lekári nevedia to čo rodina, hmm tak otec je lekár, a matku sme mali s podobnou poruchou, mániodepresívnou psychózou.D Aj keď je lekár, nič sa s ňou nedalo robiť, teda dalo, ale otec sa nerozviedol...malo to strašné následky

Prečítala som si článok, ktorý obsahoval pre mňa zaujímavé informácie. Najstarší syn má diagnostikovanú schizofréniu od roku 2002. Ochorenie prepuklo, keď už bol študentom medicíny. Momentálne je jeho stav kompenzovaný. Pracuje v Anglicku, berie pravidelne lieky. Dokáže kriticky zhodnotiť svoj zdravotný stav a podľa toho si vytvoril vlastný životný štýl. Chcela by som mu však pomôcť. Nedávno som sa dočítala, že v Prahe experimentujú s novou metódou tomografie, ktorá môže zlepšiť zdravotný stav schizofrenikou. Zhodou okolností spolužiak a priateľ môjho syna tiež má schizofréniu, ale keďže mu umrela mamička a otec nie je jeho biologický otec , nemá podporu v rodine. Bol zbavený svojprávnosti a teraz je umiestnený v ústave sociálnych služieb v prostredí, v ktorom je väčšina starých ľudí, málo chodí von, sú mu podávané veľké dávky liekov. Chcela by som mu pomôcť. Umiestniť ho v inom zariadení, v chránenom bývaní. Potrebujem však viac informácií, aké mám možnosti, keď nie som príbuzná.

Prečital som si vaš članok o schizofreni.Mam manželku ktora trpi schizofreniou od roku 2000 zo začiatku to bolo celkom dobre sňou.Chodila aj na preliečenia,brala lieky ako mala.Ale od roku 2006 za jej stav zhoršuje a zhoršuje.Tohto roku je už .krat v Pezinku pričom už sa to nedalo vydržať chcela spachať samovraždu,len malo chybalo a bola by vyskočila s balkona čo som ju zachitil.Potom sa predavkovala liekmi a vyhražala sa že zapali byt,pusty plyn alebo mne manželovi niečo spravi občas spomenula deti toho som sa najviac obaval a teraz aj o seba lebo človek kvoli nej niekedy nespy do rana lebo chody a bluzny po byte.Bojim sa že ked zaspim pichne ma nožom alebo nedaj bože deťom aby niečo nespravila neručil bych za seba aj ked si poviem že keby sa deti dotkne zahlušim ju,važne neviem ako bych sa zachoval v najhoršiej chvily.Druhy krat ked sa predavkovala chybalo len malo aby sa neprebrala zobrala ju zachranka.Vtedy som si povedal medzi nami je koniec a nebavi ma to sňou dalej takto žiť človek nevie čo može očakavať od takeho človeka.Robote premišlam ked je z detmi aby dačo nespravila,je to tažke a niekedy ma zo všetkeho hlava boly.Teraz bola doma po preliečeni asi 6.mesiacov a znovu ju zobrala zachranka na menšie predavkovanie ale hlavne vyhražky dačo spravi.Povedal som si medzi nami bude teraz definitivne koniec ak ju nezbavia svojpravnosti lebo stale ma nebavi žiť v takom strese a napeti.Neviem ako formou sa taky schizofrenik zbavi svojpravnosti či to na liečeny unaju alebo obvodna psychiatrička.Bol bych rad keby mi poradite a date radu ndo života som ešte34.rokoch v podstate dobrych rokoch ale takto dalej sňou to nevidržim lebo to smeruje len k horšiemu.Teraz neviem či sa na tak opakovanych častych liečeniach tak ponechava na dlkšie alebo bežne prelieči 6.tyžňou a to stači.Manželkin otec tiež trpi schizofreniou a ked ho počuvam jeho rady tak tiež mi je na nič ako mi vysvetluje že sa vilieči a bude zdravy.Ked mu poviem že to je porucha mislenia a modzgu a chemie tak len po svojom.Pričom tiež chodieva na liečenia.Je to tažke žiť s takym človekom človek musi mať aj pevne nervy inak skolabuje.Poznam jedneho schizofrenika ktory pracuje u nas robote ale ten sa pravidelne chody preliečovať uživa lieky ako sa patry a je pohode aj ked občas sa vrati do svojho sveta to je normalne ich misli si mislim.

Prečital som si vaš članok o schizofreni.Mam manželku ktora trpi schizofreniou od roku 2000 zo začiatku to bolo celkom dobre sňou.Chodila aj na preliečenia,brala lieky ako mala.Ale od roku 2006 za jej stav zhoršuje a zhoršuje.Tohto roku je už .krat v Pezinku pričom už sa to nedalo vydržať chcela spachať samovraždu,len malo chybalo a bola by vyskočila s balkona čo som ju zachitil.Potom sa predavkovala liekmi a vyhražala sa že zapali byt,pusty plyn alebo mne manželovi niečo spravi občas spomenula deti toho som sa najviac obaval a teraz aj o seba lebo človek kvoli nej niekedy nespy do rana lebo chody a bluzny po byte.Bojim sa že ked zaspim pichne ma nožom alebo nedaj bože deťom aby niečo nespravila neručil bych za seba aj ked si poviem že keby sa deti dotkne zahlušim ju,važne neviem ako bych sa zachoval v najhoršiej chvily.Druhy krat ked sa predavkovala chybalo len malo aby sa neprebrala zobrala ju zachranka.Vtedy som si povedal medzi nami je koniec a nebavi ma to sňou dalej takto žiť človek nevie čo može očakavať od takeho človeka.Robote premišlam ked je z detmi aby dačo nespravila,je to tažke a niekedy ma zo všetkeho hlava boly.Teraz bola doma po preliečeni asi 6.mesiacov a znovu ju zobrala zachranka na menšie predavkovanie ale hlavne vyhražky dačo spravi.Povedal som si medzi nami bude teraz definitivne koniec ak ju nezbavia svojpravnosti lebo stale ma nebavi žiť v takom strese a napeti.Neviem ako formou sa taky schizofrenik zbavi svojpravnosti či to na liečeny unaju alebo obvodna psychiatrička.Bol bych rad keby mi poradite a date radu ndo života som ešte34.rokoch v podstate dobrych rokoch ale takto dalej sňou to nevidržim lebo to smeruje len k horšiemu.Teraz neviem či sa na tak opakovanych častych liečeniach tak ponechava na dlkšie alebo bežne prelieči 6.tyžňou a to stači.Manželkin otec tiež trpi schizofreniou a ked ho počuvam jeho rady tak tiež mi je na nič ako mi vysvetluje že sa vilieči a bude zdravy.Ked mu poviem že to je porucha mislenia a modzgu a chemie tak len po svojom.Pričom tiež chodieva na liečenia.Je to tažke žiť s takym človekom človek musi mať aj pevne nervy inak skolabuje.Poznam jedneho schizofrenika ktory pracuje u nas robote ale ten sa pravidelne chody preliečovať uživa lieky ako sa patry a je pohode aj ked občas sa vrati do svojho sveta to je normalne ich misli si mislim.

Prečital som si vaš članok o schizofreni.Mam manželku ktora trpi schizofreniou od roku 2000 zo začiatku to bolo celkom dobre sňou.Chodila aj na preliečenia,brala lieky ako mala.Ale od roku 2006 za jej stav zhoršuje a zhoršuje.Tohto roku je už .krat v Pezinku pričom už sa to nedalo vydržať chcela spachať samovraždu,len malo chybalo a bola by vyskočila s balkona čo som ju zachitil.Potom sa predavkovala liekmi a vyhražala sa že zapali byt,pusty plyn alebo mne manželovi niečo spravi občas spomenula deti toho som sa najviac obaval a teraz aj o seba lebo človek kvoli nej niekedy nespy do rana lebo chody a bluzny po byte.Bojim sa že ked zaspim pichne ma nožom alebo nedaj bože deťom aby niečo nespravila neručil bych za seba aj ked si poviem že keby sa deti dotkne zahlušim ju,važne neviem ako bych sa zachoval v najhoršiej chvily.Druhy krat ked sa predavkovala chybalo len malo aby sa neprebrala zobrala ju zachranka.Vtedy som si povedal medzi nami je koniec a nebavi ma to sňou dalej takto žiť človek nevie čo može očakavať od takeho človeka.Robote premišlam ked je z detmi aby dačo nespravila,je to tažke a niekedy ma zo všetkeho hlava boly.Teraz bola doma po preliečeni asi 6.mesiacov a znovu ju zobrala zachranka na menšie predavkovanie ale hlavne vyhražky dačo spravi.Povedal som si medzi nami bude teraz definitivne koniec ak ju nezbavia svojpravnosti lebo stale ma nebavi žiť v takom strese a napeti.Neviem ako formou sa taky schizofrenik zbavi svojpravnosti či to na liečeny unaju alebo obvodna psychiatrička.Bol bych rad keby mi poradite a date radu ndo života som ešte34.rokoch v podstate dobrych rokoch ale takto dalej sňou to nevidržim lebo to smeruje len k horšiemu.Teraz neviem či sa na tak opakovanych častych liečeniach tak ponechava na dlkšie alebo bežne prelieči 6.tyžňou a to stači.Manželkin otec tiež trpi schizofreniou a ked ho počuvam jeho rady tak tiež mi je na nič ako mi vysvetluje že sa vilieči a bude zdravy.Ked mu poviem že to je porucha mislenia a modzgu a chemie tak len po svojom.Pričom tiež chodieva na liečenia.Je to tažke žiť s takym človekom človek musi mať aj pevne nervy inak skolabuje.Poznam jedneho schizofrenika ktory pracuje u nas robote ale ten sa pravidelne chody preliečovať uživa lieky ako sa patry a je pohode aj ked občas sa vrati do svojho sveta to je normalne ich misli si mislim.

Prečital som si vaš članok o schizofreni.Mam manželku ktora trpi schizofreniou od roku 2000 zo začiatku to bolo celkom dobre sňou.Chodila aj na preliečenia,brala lieky ako mala.Ale od roku 2006 za jej stav zhoršuje a zhoršuje.Tohto roku je už .krat v Pezinku pričom už sa to nedalo vydržať chcela spachať samovraždu,len malo chybalo a bola by vyskočila s balkona čo som ju zachitil.Potom sa predavkovala liekmi a vyhražala sa že zapali byt,pusty plyn alebo mne manželovi niečo spravi občas spomenula deti toho som sa najviac obaval a teraz aj o seba lebo človek kvoli nej niekedy nespy do rana lebo chody a bluzny po byte.Bojim sa že ked zaspim pichne ma nožom alebo nedaj bože deťom aby niečo nespravila neručil bych za seba aj ked si poviem že keby sa deti dotkne zahlušim ju,važne neviem ako bych sa zachoval v najhoršiej chvily.Druhy krat ked sa predavkovala chybalo len malo aby sa neprebrala zobrala ju zachranka.Vtedy som si povedal medzi nami je koniec a nebavi ma to sňou dalej takto žiť človek nevie čo može očakavať od takeho človeka.Robote premišlam ked je z detmi aby dačo nespravila,je to tažke a niekedy ma zo všetkeho hlava boly.Teraz bola doma po preliečeni asi 6.mesiacov a znovu ju zobrala zachranka na menšie predavkovanie ale hlavne vyhražky dačo spravi.Povedal som si medzi nami bude teraz definitivne koniec ak ju nezbavia svojpravnosti lebo stale ma nebavi žiť v takom strese a napeti.Neviem ako formou sa taky schizofrenik zbavi svojpravnosti či to na liečeny unaju alebo obvodna psychiatrička.Bol bych rad keby mi poradite a date radu ndo života som ešte34.rokoch v podstate dobrych rokoch ale takto dalej sňou to nevidržim lebo to smeruje len k horšiemu.Teraz neviem či sa na tak opakovanych častych liečeniach tak ponechava na dlkšie alebo bežne prelieči 6.tyžňou a to stači.Manželkin otec tiež trpi schizofreniou a ked ho počuvam jeho rady tak tiež mi je na nič ako mi vysvetluje že sa vilieči a bude zdravy.Ked mu poviem že to je porucha mislenia a modzgu a chemie tak len po svojom.Pričom tiež chodieva na liečenia.Je to tažke žiť s takym človekom človek musi mať aj pevne nervy inak skolabuje.Poznam jedneho schizofrenika ktory pracuje u nas robote ale ten sa pravidelne chody preliečovať uživa lieky ako sa patry a je pohode aj ked občas sa vrati do svojho sveta to je normalne ich misli si mislim.