referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Roland
Nedeľa, 9. mája 2021

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Zaujímavosti o referátoch
Slnečná sústava
Meno:
E-mail:
Nadpis:
Text príspevku:
08.10.2005
Patrik    Reagovať
Slnečná sústava
Dostal som 1 z referátu :o)
02.01.2008
666    Reagovať
Re: Slnečná sústava
zohnas mi referat trpaslicie planety?
08.10.2005
Patrik    Reagovať
Slnečná sústava
Slnecnú sústavu tvorí centrálna hviezda (Slnko) a telesá, ktoré obiehajú okolo nej. Je to devät planét a ich 61 doteraz známych mesiacov, dalej asteroidy, kométy a meteoroidy. Slnecná sústava obsahuje aj medziplanetárny plyn a prach. Planéty (okrem Pluta) patria do dvoch skupín: prvú tvoria štyri malé skalnaté planéty blízko Slnka (Merkúr, Venuša, Zem a Mars). Druhú skupinu tvoria štyri planéty nachádzajúce sa dalej od Slnka. Sú to plynní obri (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún). Pluto nepatrí do týchto skupín. Je to velmi malá, pevná a ladová planéta. Okrem krátkeho casového úseku, ked sa pohybuje vo vnútri dráhy Neptúna, je najvzdialenejšou planétou slnecnej sústavy. Medzi kamennými planétami a plynnými obrami je pásmo asteroidov, ktoré tvoria tisíce kusov skál obiehajúcich okolo Slnka. Väcšina telies sa pohybuje okolo Slnka po eliptických dráhach v úzkom disku okolo roviny rovníka Slnka. Všetky planéty obiehajú okolo Slnka v tom istom smere (pri pohlade zhora je to proti smeru hodinových ruciciek) a všetky, okrem Venuše, Uránu a Pluta, sa otácajú okolo vlastnej osi týmto smerom. Mesiace sa pri obehu okolo svojich planét otácajú aj okolo vlastnej osi. Celá slnecná sústava obieha okolo stredu našej Galaxie, Mliečnej cesty.

Slnko

Slnko je hviezda v strede slnecnej sústavy. Má približne pät miliárd rokov, a tak ako doteraz bude svietit ešte aspon dalších pät miliárd rokov. Slnko je žltá hviezda hlavnej postupnosti s priemerom 1,4 milióna kilometrov. Takmer celá pozostáva z vodíka a hélia. V jadre Slnka sa jadrovou reakciou vodík na hélium, pricom sa uvolnuje energia. Energia prechádza cez radiacnú a konvektívnu zónu k fotosfére (viditelný povrch), kde opúšta Slnko vo forme svetla a tepla. Na fotosfére sa casto nachádzajú tmavé, relatívne chladné oblasti, ktoré nazývame slnecné škvrny. Zvycajne sa objavujú v pároch alebo skupinách. Domnievame sa, že ich spôsobujú magnetické polia. Inými druhmy slnecnej aktivity sú erupcie, ktoré zvycajne súvisia so slnecnými škvrnami, a protuberancie. Erupcie sú krátkodobé výrony plazmy, ktoré sa podla intenzity delia na tri triedy. Protuberancie sú slucky alebo vlákna plynu vystupujúce zo slnecnej atmosféry; niektoré trvajú niekolko hodín, iné aj niekolko mesiacov. Nad fotosférou je chromosféra (vnútorná vrstva) a extrémne riedka koróna (vonkajšia atmosféra), ktorá siaha milióny kilometrov do okolia. Jemné castice unikajúce z koróny sú slnecným vetrom, ktorý prúdi priestorom rýchlostou stoviek kilometrov za sekundu.

Chromosféru a korónu môžeme vidiet zo Zeme, ked dôjde k úplnému zatmeniu Slnka Mesiacom.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.