Milada
Nedeľa, 29. decembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Staroveký Rím - umenie a ...
29.04.2008
kika
Reagovať
Traján
Marcus Ulpius Nerva Traianus - bežne nazývaný Traján, bol druhým zo skupiny tzv. „piatich dobrých cisárov“rímskej ríše a jedným z najväčších celkovo. Ríši vládol takmer dvadsať rokov ( 98- 117) a pod jeho vládou ríša dosiahla svoju najväčšiu územnú expanziu.
Pochádzal z Hispánskeho mesta Itaki . Životnú školu absolvoval v armáde, vynikol ako vojvodca a organizátor, rozumel si dobre s vojakmi ako aj so senátormi a filozofmi. V roku 97 ho adoptoval Nerva.
Pre cisársku vládu si vytvoril vlastnú koncepciu, ktorá mala byť službou spoločnosti. Rozhodol sa skončiť s defenzívnou politikou a pripravil armádu na nové výboje. Súčasne sa však staral aj o hospodársky rozvoj Ríma a ríše. Všetky zámery a plány sa mu darili v neposlednom rade aj preto, že si vedel vybrať schopných spolupracovníkov, ktorí mu smeli a vedeli otvorene povedať svoju mienku. Vo vnútornej politike dal právu pôvodnú podobu. Rešpektoval senát a dal prísahu, že bez súhlasu senátu ani jedného senátora nepotresce, čo je základom imunity.
Upevnil poriadok v štátnych financiách a zaviedol ho do mestských, dobudoval cisársky správny aparát, dal stavať prístavy, zakladal kolónie. Uviedol do chodu inštitúciu: štátny alimentačný fond, z ktorého sa poskytovali pôžičky drobným a stredným roľníkom na pomerne nízky úrok. Z výnosu tohto úroku sa podporovali deti nemajetných rodičov a siroty. Zaviedol zvláštne prídely potravín pre nemajetných vo výške 75 až 500 sesterciov. V zahraničných vzťahoch považoval Traianus predovšetkým za potrebné, aby sa zbavil ponižujúcich poplatkom Dákom. Keď sa dozvedel, že dácky kráľ Decebalus sa chystá uzavrieť spojeneckú zmluvu s Partmi, vypravil sa roku 101 k dolnému Dunaju a v niekoľkých bitkách ho premohol a odobral mu časť územia. V novej vojne v rokoch 105-106 ho po tvrdom odpore porazil a pripojil Dáciu k ríši. Na zabezpečenie nových hraníc dal vybudovať reťaz pevností spojených cestami. Tak vznikol limes Romanus, zosilnený valmi, priekopami a opevnenými tábormi, ktorý sa neskôr preniesol až do ústia Ipľa a ústia Maravy.
Pochádzal z Hispánskeho mesta Itaki . Životnú školu absolvoval v armáde, vynikol ako vojvodca a organizátor, rozumel si dobre s vojakmi ako aj so senátormi a filozofmi. V roku 97 ho adoptoval Nerva.
Pre cisársku vládu si vytvoril vlastnú koncepciu, ktorá mala byť službou spoločnosti. Rozhodol sa skončiť s defenzívnou politikou a pripravil armádu na nové výboje. Súčasne sa však staral aj o hospodársky rozvoj Ríma a ríše. Všetky zámery a plány sa mu darili v neposlednom rade aj preto, že si vedel vybrať schopných spolupracovníkov, ktorí mu smeli a vedeli otvorene povedať svoju mienku. Vo vnútornej politike dal právu pôvodnú podobu. Rešpektoval senát a dal prísahu, že bez súhlasu senátu ani jedného senátora nepotresce, čo je základom imunity.
Upevnil poriadok v štátnych financiách a zaviedol ho do mestských, dobudoval cisársky správny aparát, dal stavať prístavy, zakladal kolónie. Uviedol do chodu inštitúciu: štátny alimentačný fond, z ktorého sa poskytovali pôžičky drobným a stredným roľníkom na pomerne nízky úrok. Z výnosu tohto úroku sa podporovali deti nemajetných rodičov a siroty. Zaviedol zvláštne prídely potravín pre nemajetných vo výške 75 až 500 sesterciov. V zahraničných vzťahoch považoval Traianus predovšetkým za potrebné, aby sa zbavil ponižujúcich poplatkom Dákom. Keď sa dozvedel, že dácky kráľ Decebalus sa chystá uzavrieť spojeneckú zmluvu s Partmi, vypravil sa roku 101 k dolnému Dunaju a v niekoľkých bitkách ho premohol a odobral mu časť územia. V novej vojne v rokoch 105-106 ho po tvrdom odpore porazil a pripojil Dáciu k ríši. Na zabezpečenie nových hraníc dal vybudovať reťaz pevností spojených cestami. Tak vznikol limes Romanus, zosilnený valmi, priekopami a opevnenými tábormi, ktorý sa neskôr preniesol až do ústia Ipľa a ústia Maravy.
