Tieto slová Ježiša Krista z Matúša 24 : 45-51
možno chápete inak . Neviem . Z mojich osobných skúseností mám poznanie , že väčšina katolíckych veriacich o nich nevie , resp. im nerozumie .
Zaujímal by ma Váš názor na tieto slová .
Skúste reagovať v súlade s nabádaním apoštola Pavla z 2.listu Tomotejvo

Mat. 24, 42-51
Veď to je známe podobenstvo o vernom sluhovi, kde niet čo nechápať.

Prepáčte, počítač mi odosiela reakcie bez pokynu poslať . Preto tie neukončené vety
a chybná gramatika.
Skúste reagovať v súlade s nabádaním apoštola Pavla z 2.listu Timotejovi 2 : 25, 26.
Nie som katolík. V tom máte pravdu .Inak ste trafili vedľa . Ani neviem , o čom píšete. Možno je pre Vás moje vierovyznanie dôležitejšie ako to, čo hovorím . Mňa viac vierovyznanie a vzdelanie zaujíma, či je človek pokorný, či túži po spravodlivosti a po pravde. Lebo práve takých Boh k sebe priťahuje.
Možno niekedy pohovoríme aj o vzdelaní
aj o náboženstve. Zatiaľ nevidím dôvod.

S pozdravom jd

Pismo

2 list Timot. 2, 25-26
Viera to nie je len poznanie, ale predovšetkým milosť. Preto vieru nemožno dostiahnuť len poznávaním, diskusiami, napomínaním - karhaním, ale predovšetkým modlitbou. Vo viere nikdy nemôžeme ostať stáť je vždy priestor rásť. Boh častokrát v našom živote dopustí situácie ktoré sa pre nás môžu zdať trestom, ale práve naopak, sú odmenou pre nás, lebo nám majú pomôcť spoznať že naša viera ešte musí rásť a zdokonaľovať sa. Niekedy nám Boh posiela do cesty ľudí, ktorí nám majú tiež pomôcť vo viere rásť. Ale nielen diskutovaním a múdrosťou tohto sveta, ale predovšetkým modlitbou.

Sektári a dokonca aj mnohé kresťanské cirkvi, odmietli to podstatné v našej viere, a to sú sviatosti. - ako pramene Božích milostí.
Samozrejme, že si to ospravedlňujú tým, že aj iným spôsobom môžeme získať Božiu milosť, ale toto su pramene, ktoré nám dal Kristus. Prečo vymýšľať niečo lepšie.

1,Komu odpustúte hriechy budú mu odpustené......
2, Kto je moje telo a pije moju krv má život večný.....
3, Krstite v mene Otca i Syna i Ducha Svätého...., kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. ......

Ako to, že sa Ježiš pýta na niečo, čo podľa oficiálnej náuky katolíckej cirkvi už
rozhodol ?
Celá správa je zaujímavá aj z iného pohľadu : Ježiš Kristus na túto otázku nedáva odpoveď.
Neobrátil sa na apoštolov a na Petra , a ani na nás , so slovami : Je to Peter a cirkev, ktorú založí . Naopak ! Odpoveď absentuje .
Prečo ?
Z doslovného výkladu a kontextu je zrejmé, že nároky na správcovstvo si budú robiť viacerí (dobrý sluha a zlý sluha ). Ježiš Kristus nedáva odpoveď, lebo legitimita správcovstva nad Pánovým majetkom sa má vyriešiť až v budúcnosti . Pri Pánovom príchode . Je to Ježiš Kristus, ktorý posúdi, kto bol počas jeho "neprítomnosti " verným správcom ! Preskúma, ako sa správali tí, ktorí sa vyhlasujú za predstaviteľov Božieho domu . Preskúma a rozhodne . Akékoľvek ľudské rozpravy o tom, kto je
a nie je správcom v tomto smere sú preto irelevantné . Ide o pokus privlastniť si práva , ktoré nemáme . Môžeme si fandiť a s dešpektom hľadieť na tých druhých .
Rozhodnutie je na Ježišovi Kristovi . On nebude správcov súdiť podľa toho, čo si
o sebe mysleli a čo o sebe hovorili . Bude skúmať všetkých , ktorí sa za správcov pokladali , a to podľa ich skutkov, podľa ovocia , ktoré prinášali . Akými stromami boli . Preto mnohým symbolicky vysloví : Odstúpte odo mňa , nikdy som vás nepoznal .
Ustanovenie správcu nad celým majetkom Pána sa podľa slov Ježiša Krista nemalo udiať v 1. storočí nášho letopočtu . Pán hovorí jasnou rečou : Ustanoví ho nad celým svojím majetkom po svojom
príchode , ak ho nájde že tak robí .

Ako rozumiete slovám Ježiša Krista z Matúša
24 : 45-51 ?
Pán Ježiš kladie učeníkom otázku . Pýta sa ich, kto je ten verný sluha ( pôvodné
grécke slovo má význam otrok ) , ktorého jeho pán ustanovil nad celým majetkom , aby kŕmil v pravý čas jeho čeľaď .
Táto udalosť sa stala neskôr ako Ježiš predniesol slová o skale a kľúčoch .
Ako to , že Ježiš kladie takúto otázku ,

človek dokázal správať ako kresťan nie je potrebné žiadne vzdelanie ? Že to dokážu aj malé deti ? Ak poznajú Ježiša Krista , jeho život , postoje a skutky, vždy sa budú vedieť rozhodnúť správne . Stačí ak sa opýtajú : Čo by urobil Ježiš v tejto situácii ? A potom podľa toho aj konajú .
Ktorá cirkev si kladie takéto otázky ? A ktorá
sa snaží podľa vzoru nášho Pána aj konať ?
Bez kompromisov , bez ohľadu na následky,
ktoré to môže mať ?
Žeby cirkev katolícka ? Nehnevajte sa na
mňa , rozprávkam neverím . V tejto cirkvi je toľko lásky ako snehu v lete na Sahare .
Nemusí sa Vám to páčiť . Pozrite sa však
v histórii tak ďaleko dozadu , ako len dovidíte a pozrite sa poriadne okolo seba dnes . Zlý strom bude vyťatý a hodebý
do ohňa .
Takže záverom . Boh zabezpečil, že má na tejto zemi svoj ľud . Jeho poznávacím znakom je podľa slov Ježiša Krista láska . Tento ľud je jednotný, zastáva sa Biblie ako Božieho slova a v súlade s Bibliou žije.
Tento ľud je nositeľom skutočnej biblickej pravdy.
Každý človek má zatiaľ možnosť skúmať
a hľadať .

Zo všetkých týchto reakcií som si hňed vydedukovala, že nie si katolik.

Ano veď aj Pán Ježiš, povedal nechajte maličkých prísť ku mne.
Teraz si sa riadne pustil do katolíckej cirkvi.

Prosím oprav ma, ak sa mýlim bol si aj ty v minulosti pokrstený ako kresťan katolík?
A až neskôr si sa dal k tomuto náboženstvu. ( hovoríme tomu nové náboženskí hnutia ) alebo NNH
terminologia predmetu netradičná religiozita

Nezabudaj, že kresťan je označený krstom v katolíckej cirkvi nezmazateľným Kristovým znakom, charakterom a Kristovou pečaťou.

Keď som sa rozprávala so svedkom Jehovovým v jednom mesta na južnom Slovensku a keď som mu to povedala, že vy ste bol pokrstený katolík pravda
( krstom dostávame ako som už hore spomínala nezmazateľný Kristov znak, pečať a charakter. ) veľmi sa vyľakal.
A len to čo mám v živej pamäti je len to, že opakoval povedzte, že to nie je pravda.

Chápem , veľmi dobre . Bojím sa však, že inak ako Vy . Odsúdiť niekoho ako človeka
a odsúdiť jeho zlé skutky , to je niečo diametrálne odlišné. ... Ale nie o tom som chcel hovoriť.
Na Vaše argumenty by som mohol siahodlhým spôsobom protiargumntovať.
Biblicky aj historicky . Ale nemám dôvod.
Písal som Vám, že poznávacím znakom kresťanov je láska , ktorú majú medzi sebou bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť alebo spoločenské postavenie .
Svet má plné ústa lásky , ale nevie o čom hovorí.
Aj vy ste na mňa hneď v úvode svojej reakcie slovne zaútočila . Opakovane, druhý krát , posmešne , ironicky . Ak by to urobili moje deti , nasledovalo by štúdium . Dôkladne by sme si prečítali, ako sa správal Ježiš Kristus. Neodpovedal urážkou, ani vtedy , keď mu nadávali .... A v tom spočíva podstata kresťanstva . Vo vernom nasledovaní vzoru, ktorý nám dal Pán.
V nasledovaní jeho šľapají .
Uvedomili ste si, že na to, aby sa

Veď ja nikoho neodcudzujem.

Aj ja som v jednej z tých diskusii napísala
dve hlavné prikázania
láska k Bohu a k blížnemu.
Ja v diskusii určite neútočím na osobu diskutujúceho, ale iba reagujem na jeho slová. Reaguje z odbornej literatúry
( 2 pramene ) podstatne a argumentačne.

Čo je na tom zlé, keď som napísala, že si hĺbavý človek, ( ideš do hĺbky problému ) že ide na podstatu veci.

Ja som v podstate veľmi tolerantný človek.

Láska je dobrotivá, láska je trpezlivá, láska nezávidá, láska sa nevypína láska všetko vydrží. Láska nezmýšľa zle.
Pozri, čo je na tom zlé, keď mám naučený systém poznatkov.
Ja som slovne zautočila v čom ?
citátom so sv. Písma ?

Chápem , veľmi dobre . Bojím sa však, že inak ako Vy . Odsúdiť niekoho ako človeka
a odsúdiť jeho zlé skutky , to je niečo diametrálne odlišné. ... Ale nie o tom som chcel hovoriť.
Na Vaše argumenty by som mohol siahodlhým spôsobom protiargumntovať.
Biblicky aj historicky . Ale nemám dôvod.
Písal som Vám, že poznávacím znakom kresťanov je láska , ktorú majú medzi sebou bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť alebo spoločenské postavenie .
Svet má plné ústa lásky , ale nevie o čom hovorí.
Aj vy ste na mňa hneď v úvode svojej reakcie slovne zaútočila . Opakovane, druhý krát , posmešne , ironicky . Ak by to urobili moje deti , nasledovalo by štúdium . Dôkladne by sme si prečítali, ako sa správal Ježiš Kristus. Neodpovedal urážkou, ani vtedy , keď mu nadávali .... A v tom spočíva podstata kresťanstva . Vo vernom nasledovaní vzoru, ktorý nám dal Pán.
V nasledovaní jeho šľapají .
Uvedomili ste

Prečítaj si urývok z tohto Evanjelia Ján 8,7 a možno pochopíš, čo tým chcel Ježiš povedať.

Postavenie Petra v spisoch Nového zákona
Niet pochybnosti o tom, že osoba svätého Petra zaujíma medzi Pánovimi apoštolmi osobitné miesto.

Uvediem niektoré skutočnosti: Novozákonné spisy viackrát uvádzajú rozprávanie o jeho povolaní; v novozákonných spisoch sa spomínajú štyri zoznamy apoštolov (Mt 10, 2 - 4; Mk 3,16 -19; Lk 6,14 -16; Sk 1, 13) a Peter sa vždy uvádza ako prvý apoštol v zozname; svätý Peter (spolu s Jánom a Jakubom) tvorí trojicu, ktorá je svedkom premenenia na vrchu i svedkom Ježišovej agónie v Getsemanskej záhrade, ako aj vzkriesenia Jairovej dcéry; Pán Ježiš sa modlil za Petra, aby jeho viera nezlyhala (Lk 22, 31n), lebo má posilňovať svojich bratov.
Pán Ježiš zachránil topiaceho sa Petra
(t 14, 28 - 31). Peter sa stretá so zmŕtvychvstalým Pánom (Lk 24, 34; 1Kor 15, 3 - 5). Petrovi odovzdáva Pán Ježiš úrad pastiera (Jn 21).
Rovnako má zvláštne postavenie na sneme v Jeruzaleme (Sk 15) a dostáva znamenie o tom, že aj pohania majú prístup k spáse a viere (Sk 10, 1 - 11, 18).

Po zoslaní Ducha v deň Turíc, je to Peter, kto káže. Po vzkriesení sa často používa ako „technický termín“ označenie Peter s Jedenástimi či Peter s ostatnými.

Prvé storočie a Petrov primát :

Ako prvé svedectvo nepochádzajúce zo Svätého Písma možno uviesť časť zo spisu sv.Klimenta Rímskeho z konca prvého storočia. Bol to tretí nástupca svätého Petra po Línovi a Klétovi.

Jeho pôsobenie spadá do rokov 88 – 97. Zachoval sa jeho list Korintskej cirkvi.
V Korinte totiž prišlo k neporiadkom: boli zosadení právoplatní vodcovia spoločenstva a zavládla tam anarchia.

To, že Kliment ako rímsky biskup zasahuje do vnútorných záležitostí inej cirkvi, ktorá mala rovnako apoštolský pôvod ako rímska, zatiaľ, čo v Efeze je ešte žijúci apoštol Ján, jeden z Dvanástich, dokazuje, akú autoritu a úlohu mal rímsky biskup už dvadsať rokov po Petrovej smrti.

A Klement v tom istom liste upozorňuje na sankcie, čo jasne naznačuje, že si bol vedomý svojej autority a úlohy v Cirkvi.
V roku 107 píše antiochijský biskup Ignác list kresťanom v Ríme.

Antiochia bola prvým sídlom Petra, a predsa sa biskup tohto mesta obracia nasledovnými slovami na Rimanov: .... milovanej Cirkvi ... ktorá predsedá na území Ríma, hodna úcty, úspechu a lesku, ktorá predsedá v láske, ktorá nesie Kristov zákon a meno Otca, môj pozdrav v mene Ježiša Krista, Syna Otca
(list sv. Ignáca Antiochijského Rimanom 1,1).
Svätý Irenej Lyonský (140 - 200) píše vo svojom spise Proti bludom (III, 3, 3) nasledovné: S touto cirkvou, pre jej vynikajúce prvenstvo, musia sa totiž zhodovať všetky ostatné cirkvi, lebo v nej kresťania všetkých miest zachovali apoštolskú tradíciu.

Prví pápeži :

Príbeh pápežstva a Cirkvi sa neoddeliteľne spája so sv. Petrom, apoštolom, ktorého si Ježiš vyvolil, aby viedol jeho Cirkev (Mt 16, 13-20, Mk 8, 27-30, Lk 9, 18-21).
Tieto pasáže z evanjelia považuje Coulombe za chartu pápežstva.

Peter získava od Ježiša vedúce postavenie a aj apoštol Pavol cestuje tri roky po konverzii za Petrom pre schválenie od hlavy apoštolov. Sv. Peter, prvý pápež, odchádza do Ríma, ktorý je od vtedy spojený s vedením všeobecnej Cirkvi.

si nesmierne hlbavý človek. Diskusia predsa spočíva vo výmene názorov.
Môj názor je taký tvoj zase iný.

Tak isto ako je len jeden Boh tak môže byž len jedna pravda.

V niektorej diskusii si napísal, že poznáš učenie cirkvi, ale nestačí len poznať toto učenie, ale ho aj prijať a usukutočňovať.

S niektorými vecami sa nezhodneme :
a to je :
1, svätý Peter bol v Ríme to je nespochybniteľné
2, sv. Peter bol významný a prvý spomedzi apoštolov.

Konzultovala som to s kňazom, ktorý je zároveň aj môj brat, a v týchto veciach mi dal za pravdu, aj to tak uvádzam, presne o týchto dvoch veciach sme spolu dnes diskutovali.
( mám na mysli sv. Petra )

Peter a apoštoli odpovedali." (Sk 5,29.) Podobne apoštol Pavol, keď vypočítava zjavenia Keby sme aj nebrali do úvahy dodatok Jánovho evanjelia (Jn 21, ), ,
v ktorom sa hovorí o tom, ako Kristus poveril Petra pasením svojich oviec a baránkov, je v evanjeliách a mimo nich niekoľko desiatok novozákonných textov, ktoré potvrdzujú Petrovo prvenstvo medzi apoštolmi.

Tak napr. zoznamy apoštolov, ktoré sú v troch synoptických evanjeliách a v Skutkoch apoštolov, uvádzajú Petra vždy na prvom mieste.

Viac ráz pri spomínaní apoštolov, prípadne učeníkov sa Peter spomína osobitne. Tak napr. v Markovom evanjeliu po Kristovom zmŕtvychvstaní anjel hovorí ženám: "Povedzte jeho učeníkom, najmä Petrovi." (Mk 16,7.) Skutky apoštolov v správe o zoslaní Svätého Ducha hovoria:
,,I povstal Peter spolu s jedenástimi."
(Sk 2,14.)

O Petrovom pôsobení v Ríme nemáme priame doklady v biblických spisoch, okrem prvého Petrovho listu, kde apoštol hovorí:

"Pozdravuje vás z Babylonu (vaša) spoluvyvolená a môj syn Marek."
(1 Pt 5,13.) Menom Babylon sa tu označuje cisársky Rím podobne ako v Apokalypse apoštola Jána. Slová "(vaša) spoluvyvolená" znamenajú rímsku cirkevnú obec a Marek je Petrov sprievodca a pôvodca druhého evanjelia.

No jestvuje dosť starokresťanských dokumentov, počnúc spismi Klementa Rímskeho, tretieho Petrovho nástupcu na konci 1. stor., ktoré svedčia o dlhšom sústavnom pôsobení a mučeníckej smrti apoštola Petra v Ríme.

Vykopávky pod svätopeterskou bazilikou, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1940-1967, zreteľne potvrdili starokresťanské údaje o Petrovom hrobe na týchto miestach.

Nepriamy dôkaz o Petrovom pôsobení v Ríme vidia historici vo veľkom rozvoji a konsolidácii rímskej cirkvi ešte dávno pred Pavlovým príchodom do Ríma, ako to vysvitá z Pavlovho Listu Rimanom, kde apoštol medziiným píše: "Ponajprv za vás všetkých vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista, pretože zvesť o vašej viere sa rozšírila po celom svete ... Lebo veľmi túžim uzrieť vás a dať vám nejaký duchovný dar, aby ste sa čím väčšmi utvrdili, alebo skôr, aby sme sa u vás navzájom povzbudili vierou, vašou i mojou." (Rim 1,8-11n.)

Sú to slová plné obdivu a úcty, aké nenájdeme na nijakom inom mieste Pavlových spisov. Pavlove slová svedčia o veľkej vnútornej a vonkajšej konsolidácii rímskej cirkvi, ktorá je nevysvetliteľná bez dlhšieho pôsobenia významnej apoštolskej osobnosti, ktorou podľa historických dokladov nemôže byť nik iný, iba apoštol Peter.

Preto som sa rozhodol nereagovať viac spôsobom tomuto verím ja - čomu veríte
Vy ?
Dôležité je nájsť pravdu . A tú nezistíme výmenou naučeného systému poznatkov .
Boh to v svojej múdrosti zariadil inak . Biblia nás učí , že existuje len jedno pravé náboženstvo . Pre mnohých je to odvážne, možno až drzé tvrdenie . Biblia nás však nenecháva na pochybách . Hovorí o tom jasne , priamočiaro ( napr. Efezanom 4:4).
Členovia pravého náboženstva sú skutočnými učeníkmi Ježiša Krista a ich poznávacím znamením je láska . Ak nájdeme takýchto ľudí , ich viera bude pravá , ich poznanie bude správne .
Skúsme teda preskúmať , ktoré náboženstvo, ktoré o sebe tvrdí, že je pravé
kresťanské , založené na Kristovi splňa požiadavky , stanovené nie ľuďmi , ale Bohom ? Zatiaľ uvediem len dva námety :

Ktoré náboženstvo sa nikdy nezapojilo do žiadnej vojny ? Členovia ktorého
náboženstva dôsledne dodržujú príkaz nezabiješ, nezavraždíš a sú ochotní za túto svoju vieru znášať prenasledovanie, ba až
smrť ?
A navyše , nijakým spôsobom, slovom ani skutkom , neschvaľujú konanie vraha
a nepodporujú zabijaka ?
Jednoznačne takými boli ranní kresťania prvého storočia . A neskôr ?
Uvediem ako príklad osvietené 20. storočie. Storočie Prvej a Druhej svetovej vojny . Nerozpútali ich politici . Nebol to rakúsko -uhorsky cisár , ani ruský cár. Nebol to Hitler, ani Stalin. Boli to milióny členov cirkví , hlásiacich sa ku kresťanstvu,
ktorí zabudli na svoju vieru. Na lásku ,ktorú
sú povinní preukazovať dokonca aj svojím
nepriateľom .
Zabudli na slová Krista a poslúchali svojich vodcov , politických a , čo je smutný fakt,
aj náboženských . Lebo tzv. kresťanské náboženstvá a ich oficiálni predstavitelia v týchto vojnách vždy stáli na strane "vlasti" .
Evanjelium vymenili za nacionalizmus .
Nič na tom nemení to, že sa našli jednotlivci alebo skupinky , ktorí nesúhlasili, ktorí protestovali a aj aktívne konali.
Cirkvi , nazývajúce samy seba kresťanskými , úplne zlyhali . Aké sú to stromy ?
Keby aktívne videli svojich členov
v duchu Kristovej lásky , keby sa príslušníci cirkví tzv. kresťanstva milovali s takou vervou s akou sa dokážu zabíjať , svet by
bol rajským miestom pre život .
Ktoré náboženstvo nemá vinu krvi ?

Ktoré náboženstvo sa nezapája do politiky,
nasledujúc príklad Ježiša Krista ? Členovia ktorého náboženstva sa odmietajú priateliť so svetom , lebo nechcú byť nepriateľmi Boha ( Jakub 4 :4 ) Kto podobne ako Ježiš Kristus zachováva vo veciach sveta prísnu neutralitu ?

Odpoveď ponechávam na Vás .
Prajem Vám všetko dobré . Veľa Božieho požehnania .

jd

Tento maják vyžaruje s ničím nezameniteľné svetlo - lásku .
Ježiš nás v podstate učí : Moji učeníci budú mať medzi sebou lásku . Láska je poznávacie znamenie pravých kresťanov.
Pre nás, nedokonalých ľudí , to možno znie zvláštne . Ale Ježiš Kristus vedel , prečo to povedal. Poznanie majú mnohí a ľudia si veľmi zakladajú na tom, čo vedia .
Zakladajú si na vzdelaní , poznaní a radi sa nechávajú unášať slovami. A mnohí sa nechajú oklamať tým múdrejším . Pri hľadaní náboženskej pravdy (a tá existuje) však učené dišputy teológov k ničomu nevedú . Dejiny nás učia , že maximálne k rozkolom a vznikom rôznych prúdov tzv. kresťanstva. Poznanie nadúva .
Skutočnú lásku, lásku agapé , ktorá
v podstate znamená "milovať nemilovateľné" dokážu prejavovať
len praví kresťania, skutoční nasledovníci Krista . Snahy ostatných sú vopred odsúdené na neúspech . A história nás učí o platnosti tohoto zistenia .
Teda ak chceme nájsť pravdu , musíme vážne hľadať kresťanské spoločenstvo ktoré lásku vždy prejavovalo a prejavuje .
Ježiš Kristus nám dal návod , ako hľadať.
Napríklad v evanjeliu Matúša v 7. kapitole od 15. po 23. verš . Upozorňuje nás na falošných prorokov . Prečo ? Tvária sa ako ovce , ale vo svojom vnútri sú dravými vlkmi . Ináč povedané , vlk sa môže maskovať , môže dokonca krásne ako ovca békať . Ale je nebezpečný . Napriek naučenému békaniu v noci vyje na mesiac.
Ježiš tu poukazuje na ľudí , ktorí budú pekne rozprávať . Múdro , vzletne, lahodiac ušiam . Po reči však identifikácia vlka nie je možná . To, čo ich usvedčí , je ich ovocie , ktoré prinášajú - prezrádzajú ich skutky !
V podobenstve o strome a ovocí to
Ježiš Kristus názorne vysvetlil . Dobrý strom prináša dobré , znamenité ovocie.
Zlý ( niektoré preklady hovoria zhnitý ) strom neprináša znamenité ovocie .
Dobrý strom nemôže niesť bezcenné ovocie a skazený strom nemôže niesť znamenité ovocie .
Pravá Ježišova cirkev ako dobrý strom musí niesť od počiatku len znamenité ovocie.
Každý veriaci nech preskúma, aké ovocie jeho cirkev prinášala počas svojej existencie . Znamenité ? Alebo aj také aj také ? Síce väčšinou znamenité , ale sem -tam aj také iné ?
Nezabúdajme však na slová Pána . Jeho cirkev prináša len (!) znamenité ovocie . Žiadnu plánku . Ani jedno nahnité jabĺčko .
Ak je na symbolickom strome či len jedno ovocie , ktoré nie je znamenité , strom sa vytína a hádže do ohňa.
Mnohí si myslia , že učia pravdu . Ježiš však
každého varuje . Aj keby v jeho mene robili mocné skutky ( od 21. verša ) , predsa im povie, že ich nikdy nepoznal . )

Po prečítaní Vašej reakcie som si uvedomil, že
vedieme diskusiu v kruhu . Môj názor - Váš názor. Uviazli sme v slepej uličke . Vedieme slovný ping-pong , ktorý nás nikam neposunie .
So zahanbením som si uvedomil , že opäť raz som pozabudol na múdrosť zhora - slová nášho Pána .
Ježiš Kristus vedel , čo nastane po jeho smrti a po smrti jeho apoštolov . Vedel , že mnoho pokorných ľudí bude túžiť po spravodlivosti a po pravde . Vedel že tieto veci budú mnohí vážne hľadať. Dobre však vedel , že ten zlý , nepriateľ, urobí všetko preto , aby im v tom zabránil .
Ježiš Kristus preto postavil symbolický maják , ktorý každého úprimného človeka
k pravde privedie . Tento maják nesvieti svetlom tradície ani svetlom poznania .
Vyžaruje s

Ježiš Kristus dal všetkým apoštolom rovnakú
autoritu a moc . Apoštoli nikdy nepovažovali Petra za Ježišovho nástupcu. Bol síce významný a uznávaný , ale nad apoštolmi nemal vyvýšené postavenie . Biblia o tom neobsahuje ani jednu zmienku. Naopak , ukazuje nám Petra ako jedného z dvanástich . Z množstva len dve zmienky : Apoštoli vyslali Petra a Jána do Samárie
( Skutky 8:4) Alebo správa o tom, ako apoštol Pavol pred všetkými pokarhal Petra
( Galaťanom 2: 11-1)
Bolo by niečo podobné možné počas stredoveku , novoveku alebo dnes ?
Odvolávať sa na tradíciu ? To vyžaduje veľkú dôveru . Ale nezaslúžia si Písma absolútnu dôveru ? Biblia hovorí jasnou rečou : Pri opise sv. mesta Jeruzalem
v 21. kapitole Zjavenia Jána nikoho nenecháva na pochybách - v 14. verši je to vyjadrené nasledovne : Mestský múr mal 12 kameňov a na nich 12 mien dvanástich apoštolov ....
Zamyslite sa aj nad nasledovným faktom :
Apoštol Peter sám seba nikdy nepovažoval za pápeža . Nikdy o tom nehovoril a ani tak nikdy nekonal ! Nič podobné nám nenapísal.
Ani jediný krát .
Prečo ?
Ranní cirkevní otcovia ( vôbec nehoriac o apoštoloch), vrátane Augustína , toľko krát
opakované slová " Ty si Peter a na tej skale
založím svoju cirkev " , nechápali tak, ako sa
to dnes predkladá katolíckym veriacim .
Totiž , že cirkev má byť vybudovaná na Petrovi ( super Petrum) . Nie , ozumeli tomu tak, že cirkev má byť vybudovaná na skale - skalnom masíve ( super Petram ) - Ježišovi Kristovi , ktorý je uholným kameňom , ktorého stavitelia zavrhli . Práve k tomuto záveru dospel Augustín v knihe proti Donatovmu listu, kde konštatuje : Petrovi bolo povedané : Ty si Peter (Petrum) a nie , Ty si skala ( Petram) ....
Pokiaľ ide o vieru v tradíciu : New Catholic
Encyclopedia , 1967, zv.1, str. 696 uvádza , že keďže jedokumentov veľmi málo, ranný vývoj episkopátu ,je veľmi nejasný ....

druhá odborná literatúra uvádza a píše :
životopisy svätých. (Blízky Bohu i ľuďom )

V súvislosti so Šimonovým povolaním za apoštola evanjelistu poznamenávajú, že Ježiš dal Šimonovi nové meno Kéfa ( Kefas ) čo znamenalo v aramejskej reči skala, po grecky Pétra, mužský tvar Petros, po latinsky Petrus, po slovensky Peter.

Aký význam mala táto zmena Šimonovho mena, prezrádzajú naplno až Ježišove slová, ktoré čítame v 16. kapitole Matúšovho evanjelia.
Po Petrovom vyznaní Ježišovho Božieho synovstva mu Kristus hovorí : Ty si Skala, a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva : čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané i na nebi a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané i na nebi. (Mt. 16,18 )

Sú to veľmi silné slová, ktoré právom pokladáme za kľúčové pre uznanie a chápanie Petrovho prvenstva medzi apoštolmi a pre uznanie prvenstva Petrových nástupcov medzi nástupcami apoštolov.

Mnohí odporcovia hierarchického usporiadania Cikrvi, a najmä odporcovia primátu Petra a jeho nástupcov sa usilovali a usilujú oslabiť význam uvedených slov. Keďže sa nedá poprieť znenie textu, pochybnosti sa sústredili na slovo skala čisa totiž slovo skala vzťahovalo na Šimona Petra.
Pochybnosti sú však len veľmi násilne vykonštruované a ani v texte, ani v jeho súvislostiach nemajú opodstatnenie.

nie je jedno aké sv.písmo čítaš :
čítam bibliu kde je IMPRIMATUR katol.cirkvi

v posledných príspevkoch uvádzaš
1, že Peter nemal výsadné postavenie medzi apoštolmi.


Našla som si 1.pavlov list 5 -13
Pozdravujem vás cirkev, vyvolená ako vy, ktorá je v Babylone, aj môj syn Marek. atď..

pod 13 je odkaz a vysvetlivka :
Marek Petrov duchovný syn a jeho verný žiak a pomocník je pôvodcom druhého evanjelia " Babylon pod týmto názvom poznali vtedajší kresťania i pohania pohanský Rím.

v poslednom príspevku o sv. Petrovi som ustúpila od argumentácie toto je pravda, takto to je a hotovo.

Odborná literatúra sa píše a uvádza :

Kľúče sú vo Svätom písme symbolom najvyššej moci Dám mu na plece kľúč domu Dávida, keď otvorí, nikto nezavrie Iz. 22,22
Keď Kristus odovzdáva Petrovi kľúče od kráľovstva Božieho, odovzdáva mu i moc v tomto kráľovstve, čože v Cirkvi.
Peter bude učiť židov / prvý kľúč / i pohanov ( druhý kľúč ). Teda takýmito kľúčmi bude Peter vpúšťať ľudí do Božieho kráľovstva.

Sotva, čo Peter ako jediný z apoštolov jasne vyslovil, že Ježiš Kristus je Syn Boží, Pán Ježiš chváli jeho vieru, a hneď ho i odmieňa. Ako ? Tým, že mu sľubuje, že ho urobí základom svojej Cirkvi. Zjednodušene to možno povedať i takto : ty Peter, ze to, že si povedal kým som Ja, ja ti poviem, kým sa staneš ty.

O tom, že svätý Peter mal medzi apoštolmi výsadné postavenie, poznáme i z toho, že je medzi apoštolmi uvádzaný vždy na prvom mieste.
( Mt.10,2, Mk 3,16 Lk 6,14,Sk1,13 )
Svúté písmo spomína apoštola Petra 114 krát.

Aj ty s Písmom v roku stojíš pred obrovským stromom katolíckej Cikrvi, starým už 2 tisícročia. Krčíš ramenami a mávaš rukami nad každým konárom tohto stromu, a hovoríš nie, takéhoto stromu niet vo Svätom písme.
Priateľu, i keď katolícka cirkev dnes zvonku vyzerá trochu inak ako v prvom storočí kresťanstva, predsa je tou istou cirkvou Kristovou Cirkvou.

druhá odborná literatúra uvádza a píše :
životopisy svätých. (Blízky Bohu i ľuďom )
Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Naši predkovia ich nazývali apoštolskými kniežatmi. Vyjadrovali tým, ich výnimočné postavenie v apoštolskom zbore a v vprvotnej cirkvi.
Kresťanskí myslitelia sa pozastavili nad skutočnosťou, že spomenutí apoštoli predstavujú 2 rozdielne osobnosti, a predsa ich cirkev spája a spoločne ich uctieva. Je to iba preto, že obidvaja nakoniec pôsobili v Réme a tam i zomreli mučeníkou smrťou.
Apoštol Peter je základom viery, jednoty a pôvodnej tradície.

Pôvodne som zamýšľal reagovať oveľa komplexnejšie a detailnejšie . Dospel som však k záveru , že menej je niekedy viac .
Nasledujúce tvrdenia preto nebudem obsiahle
odôvodňovať . Na tomto mieste to nie je ani potrebné , ani vhodné a ani dôvodné .
Takže :
Písma neobsahujú žiadnu výslovnú zmienku
o tom, že Peter bol v Ríme. To je fakt.
Spájať Babylon z 1.listu Petra a zo zjavenia
je z núdze cnosť a v Písmach nemá oporu.
Zostarnutý apoštol Ján na sklonku života
dostal od Ježiša Krista zjavenie vecí , ktoré sa mali stať v budúcnosti (!) počas Pánovho dňa ( Zj. 1 : 10 ) . V tomto budúcom čase mal apoštol videnie Veľkého Babylona ; jeho opis sa nachádza v 16 . a 17. kapitole
Zjavenia . Veľký Babylon je tu opísaný ako veľká smilnica , (neviestka), matka smilníc,
s ktorou smilnili králi zeme ....
Doslovný Rím nebol neviestka, nesmilnil s kráľmi zeme a ani oni nesmilnili s ním . Rím tak nekonal. Rím vládol a ovládal .
Bol politickou mocnosťou , a tie sú
v Biblii symbolizované zvieratami ( Pozri Daniela 8:20, 21 ; jeho videnie zvierat porovnaj s videním zvierat v zjavení .Biblia
vysvetľuje Bibliu )
Babylon je Babylon a Veľký Babylom je niečo úplne iné .

Takže s témou Božieho mena v biblických textoch predbežne končíme .
Pokúsim sa rozobrať , čo podľa mojich vedomostí Biblia o apoštolovi Petrovi učí ,
čo hovorí o jeho osobnosti, o vzťahu k Ježišovi Kristovi , pôsobení a úloheň
rannom kresťanskom zbore .
V svojej reakcii sa pokúsim dôsledne pridržať len Božieho slova a výkladu jednotlivých biblických textov - doslovného s dôrazom na kontext, logického
a historického .
Apoštol Peter bol výnimočný muž.
K Ježišovi ho priviedol brat Andrej . To čo nasledovalo , o ňom hneď v úvode veľa naznačuje .
Správa v evanjeliu Jána v 3. kapitole totiž hovorí, že Ježiš sa na neho pozrel a - zmenil mu meno !
Pri štúdiu evanjelií ma táto správa prekvapila . Skúsil som si tú situáciu živo predstaviť : Andrej privádza svojho brata Šimona k Ježišovi, ten sa na neho pozrie ,
a povie mu : Ty so Šimon , Jánov syn , budeš sa volať Kéfas (čo sa prekladá Peter) - evanjelium Jána 3:41, 42 .
Peter bol od Ježiša o dosť starší
a v židovských komunitách platili určité
spoločenské konvencie . Toto sa všetkým zaužívaným normám správania vymykalo .
Čo si v tej chvíli asi Šimon pomyslel ? Skúste si predstaviť , že by som Vám teraz napísal, že od budúcej reakcie Vám mením meno . Asi by ste pre mňa nemali pekné slovo .
O osobnosti apoštola táto udalosť mnohé naznačuje hneď na začiatku . Vieme totiž , že sa ani neurazil , ani neprotestoval . Už
v tom čase to musel byť výnimočne pokorný muž .
Pán Ježiš samozrejme mal na takéto konanie dôvod .
Aký ?
Pokračovanie ...
Prajem príjemný víkend . J.d.

Aleluja je súčasť sv. omše a zatiaľ neviem, že by sa nemalo v liturgii používať.

Výnimku tvorí iba pôstne obdobie, kedy je aleluja nahradené.

Nepozdáva sa mi pomenovanie Jehova - myslím, že ho používajú svedkovia jehovovi.

Jahve, lebo už neskôr Vulgáta prekladala vždy ako Kyrios / grecky Pán / alebo Dominus ( latinsky Pán )

Načo máme potom tie preklady, aby boli pre veriacich lepšie zrozumiteľné a pochopiteľné a ľahšie sa dali zapamätať.
( príp. aby to veriacich nemýlilo a neuvádzalo do pochybností a zmätku. )

Ešte sa vrátim k Petrovi

Prečo potom v JKS máme pieseň :
JKS - Jednotný katolícky spevník

Svätý Peter svätý Pavol Rím ste ozdobili a mnohé modly pohanské smelo porazili. Jedného Boha hlásali, za meno Ježiš trpeli a pri všetkých utrpeniach zaňho bojovali.

V prospech (čiastočného) slovanského pôvodu bratov hovorí aj skutočnosť, že práve oni boli vybraní na vytvorenie slovanského písma, preklady Biblie do slovanského jazyka a misiu v slovanskom prostredí, a že podľa súdobého vyjadrenia byzantského cisára "všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou".

Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú bibliu (prvý preklad biblie do slovanského jazyka), ale aj liturgické texty a mnohé iné texty.

Po vzkriesení to bol on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, či je pravda to, čo im vyrozprávali ženy.

Sv. Ján apoštol spomína ešte jednu osobitnú príhodu, ktorá sa stala po vzkriesení a je dôležitá vzhľadom na osobu Petra.
Kristus sa ho trikrát spýtal, či ho má rád. Peter zakaždým odpovedá „áno“. Ježiš mu vtedy odpovedá tiež trikrát: „Pas moje ovce.“

Po nanebovstúpení má Peter neodškriepiteľné prvenstvo medzi apoštolmi.

Keď se po zoslaní Ducha Svätého apoštly sa rozišli do sveta, zostal Peter po istý čas v Jeruzaleme.

Peter potom ďalej pôsobil v Jeruzaleme. Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov.

Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia. Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme.

Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone.

Zomrel mučeníckou smrťou asi roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku.

Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky.

O Petrovom pobyte a smrti v Ríme sa dozvedáme iba z prvého Petrovho listu, kde „Babylon“ je krycie meno pre Rím.

Nie je však nič známe o dĺžke jeho pobytu: dohady, že trval dvadsaťpäť rokov, sú legendou z 3. storočia.

Ignác sa domnieval, že sv. Peter a sv. Pavol mali zvláštnu moc nad rímskou cirkvou, kým Irenues tvrdil, že ju založili spoločne a zahájili postupnosť jej biskupov.

Je takmer isté, že Peter strávil svoje posledné roky v Ríme, kde údajne prišiel „založiť cirkev, ktorá by mesto očistila“.. Potvrdzujú to aj raní autori jako Kliment Rimsky † 101, Ingac Antiochijský († 107) a Ireneus † 202.

Veriaci prosili Petra, aby se uchýlil do bezpečia.

Podle legendy se vydal na cestu, aby unikol prenasledovaniu. Sotva však vyšiel z brány, uvidel proti sobe kráčat Krista. Opýtal se ho: „Quo vadis, Domine?“
(Pane, kam kráčaš?)
Ježíš mu odpovedal, že ide do mesta, aby byl ukrižovaný podruh raz . Peter sa zahanbil a vrátil sa.

19. júna 64 vypukol v Ríme veľký požiar. Trval celý týždeň a zničil desať zo štrnástich mestských štvrtí.
Nero, ktorý bol v tom čase v Anziu, po návrate do mesta obvinil z požiaru kresťanov. V Circus Gai et Neronis na pravom brehu rieky Tiber dal veľké množstvo členov tejto „židovskej sekty“ ukrižovať.

Petra uväznili krátko po požiari a onedlho popravili: údajne na jeho vlastnú žiadosť ho ukrižovali hlavou nadol, ako výraz úcty k svojmu Bohu
(pretože sám seba nepokladal za hodného umrieť rovnakou smrťou ako jeho Pán).

Jednako bol prvým učeníkom, ktorý nazrel do prázdneho hrobu a prvý, ktorému sa ukázal zmŕtvychvstalý Ježiš.

Neskôr, čo zaznamenal iba sv. Ján
(21, 15–17),
Peter trikrát dostal od Pána pastiersku povinnosť pásť Jeho ovečky
(„Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky!“).

Prečítal som si Vašu reakciu. Poznám tieto argumenty a tradíciu cirkvi . O apoštolovi Petrovi , o apoštolskej postupnosti môžeme pohovoriť nabudúce.
Chcem sa však ešte trochu venovať téme Božieho mena .
V poslednom čase sa rozmáha tendencia odstraňovať Božie meno z biblických prekladov a nepoužívať ho ani inými spôsobmi.
Napriek tomu, že katolícka cirkev
v minulosti existenciu mena priznávala ( je v mnohých kostoloch, dokonca som ho videl
v Ríme v Chráme sv.Petra na čele anjela zdobiaceho hrob jedného z pápežov )
dnes je v nej cítiť opačný trend. Svedčí
o tom list z 29.júna 2008 , ktorý poslala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí biskupským konferrenciám . Odporúča v ňom , aby bol tetragrammaton v rôznych formách nahradený slovom "Pán".
Bol daný pokyn, že počas katolíckych bohoslužieb sa Božie osobné meno nemá
v náboženských piesňach a v modlitbách používať.

Čo k tomu dodať .
Prestanú katolícki veriaci chváliť Boha slovami Aleluja ?
Aleluja , alebo Halelujah znamená
v preklade chváľte Jah .
Jah je básnická skrátená forma mena Jehova (Jahve) .
Aleluja (chváľte Jah) sa vyskytuje
v Zjavení Jána v 19. Kapitole 1., 3., 4., 6., verši ; skrátená forma Božieho mena sa teda dodnes v kresťanských Písmach vyskytuje a zatiaľ nebola nahradená.
V modlitbách a piesňach ju denno-denne, aj keď nevedomky , vyslovujú milióny veriacich po celom svete .
A s Leonardom Cohenom si toto oslovenie v jeho prekrásnej piesni spieva aj obrovské množstvo neveriacich.
Škoda , že nevedia , čo vyslovujú.

Milióny ľudí denne s láskou a s úctou vyslovujú meno Ježiša Krista . Zažil som nehrané prekvapenie mnohých , keď sa dozvedel, čo jeho meno v skutočnosti znamená .
Ježiš - hebrejsky ješua, jehošua - znamená
Jehova (Jahve) je záchrana ! Potrebujeme silnejší dôkaz o dôležitosti Božieho mena ?
Židia v 1. storočí počuli a rozumeli . A dnes ?
Zodpovední túto skutočnosť zakrývajú .

A podobne by sme mohli pokračovať ďalej:
evanjelista Matúš - Matijah - Dar od Jehovu (Jahveho)
evanjelista Ján - Jehocchanan - Jehova (Jahve) prejavil priazeň
........ S Pozdravom jd

Novú verziu, která sa začala označovať ako Vulgata Sixto-Clementina, vydal v roku 1592 pápež Klement VIII. Pomerne dlho zostala oficiálnym prekladom katolíckej cirkvi . Stala sa tiež základom pre katolícke preklady do bežných jazykov, napríklad pre taliansky preklad Antonia Martiniho, dokončený v roku 1781.
V 20. storočí sa vďaka textovej kritike ukázalo, že Vulgáta, podobne ako iné preklady, potrebuje revíziu .
V roku 1965 katolícka cirkev vymenovala výbor, ktorý bol poverený tým, aby latinský preklad zrevidoval na základe nových poznatkov . Výsledný text mal byť používaný pri katolíckych bohoslužbách
v latinčine.
Prvá časť prekladu sa objavila v r. 1969.
V r. 1979 pápež Ján Pavol II. tento preklad s latinským názvom Nova Vulgata schválil.
A teraz pozor ! Prvé vydanie obsahovalo
v celom rade veršov, napr. v 2. Mojžišovej 3:15 a 6:3, Božie meno v podobe Iahveh. Druhé vydanie , ktoré vyšlo v r. 1986, podľa slov jedného člena komisie „činilo pokánie“ a meno Iahveh bolo nahradené titulom Dominus (Pán).
Ak by sme nemali k dispozícii prvé vydanie,
s bohorovným kľudom by sme už dnes mohli tvrdiť, že Božie meno v preklade nikdy nebolo .
A o trebárs 300 rokov by to bolo ešte jednoduchšie . Pamäť ľudí je krátka .

Faktom je , že tento nový preklad bol kritizovaný rovnako ako pred stáročiami Vulgáta, a to aj zo strany katolíckych učencov .
Ja osobne si tento preklad vážim . Ako každý preklad Božieho Slova vykonáva moc a mení životy miliónov ľudí , ktorí sa poslušne snažia konať v súlade s jeho drahocennými náukami (Hebrejom 4:12).

S pozdravom jd

3 pravdy o cirkvi :

prvá pravda : Katolícka cirkev jestvuje už takmer 2000 raokov, založil ju sám Ježiš Kristus, ktorého prvým zástupcom na zemi bol Kristom ustanovený Peter. Sväté písmo o tom hovorí niekoľkokrát.
Už pri pravom stretnutí Ježiša s Petrom hovorí Kristus Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kefas, čo v preklade znamená Peter (jn 1,42 )
O niekoľko mesiacov hovorí Ty si skala a na tejto skale postavím svoju cirkev a pekelní brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva : čo ziažeš na zemi, bude zviazené v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi. ( Mt 16,18 )

sú to veľmi silné slová, ktoré právom pokladáme za klúčové pre uznanie a chápanie Petrovho prvenstva medzi apoštolmi a pre uznanie prvenstva Petrových nástupcov medzi nástupcami apoštolov.

O Petrovom pôsobení v Ríme nemáme priame doklady v biblických spisoch, okrem prvého listu, kde apoštol hovorí : Pozdravujem vás z Babylonu ( vaša ) spoluvyvolená a môj syn Marek.
( 1 Pt 5,13 )
Menom Babylon sa tu označuje cisársky Rim podobne ako v apokalypse apoštola Jána. Slová (Vaša ) spoluvyvolená znamenajú rimsku cirkevnú obec a marek je Petrov sprievodca a pôvodca druhého evanjelia.
Jestvuje dosť starokresťanských dokuemntov, počnúc spismi Klementa Rimskeho, tretieho Petrovho nástupcu na konci 1.stor. ktoré svedčia o dhlšom sústavnom pôsobení a mučeníckej smrti aspoštola Petra v Ríme.
Nepriamy dôkaz o Petrovom pôsobení v Ríme vidia historici vo veľkom rozvoji a konsolidácii rimskaej cirkvi ešte dávno pred Pavlovým príchodom do Rima, ako vysvitá z Pavlovho Listu Rimanom, kde apoštol medzi iným píše : Najskôr za vás všetkých vzdávam vďaku svojmu Bohu skrze Ježiša Krista, pretože zvesť o vašej viere sa rozšírila po celom svete. Lebo veľmi tužim uzrieť vás a dať vám nejaký duchovný dar, aby ste sa čím väčšmi utvrdili, ale skôr, aby sme sa u vás navzájom povzbudili vierou, vašou i mojou. / Rim 1,8.11 /
Sú tos lová plné obdivu a úcty, ake nenájdeme na nijakom inom mieste Pavlových spisov. Pavlove slová svedčia o veľkej vnútornej a vinkajšej konsolidýcii rimskej cirkvi, ktorá sa nedá vysvetliť bez dlhšieho pôsobenia významnej apoštolskej osobnosti, ktorou podľa historick. dokladov nemôže byť nik iný, iba apoštol PETER.