Prvý, ktorý písomne zachytáva správu o Ustanovení Eucharistie, je svätý apoštol Pavol
/okolo roku 57 /

Počujme Ježišove slová
Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
Ja som živý chlieb z neba, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky.
A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.
Veru veru hovorím vám, Ak nebudete JESŤ telo Syna človeka a PIŤ jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
/ Jan 6,50-51,53-54/

Mt 10, 1-4
Vyvolenie Dvanástich :
Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.
A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.
Takže Cirkev je postavená na apoštoloch.

Keď Pán sám vyhlásil a povedal o chlebe : Toto je moje telo, kto by sa odvážil ešte pochybovať ? A keď sám potvrdil a povedal : Toto je moja krv, kto by mohol niekedy pochybovať a hovoriť, že to nie je jeho krv ?
Preto toto prijímame so všetkou istotou ako Kristovo telo a krv.
Lebo v podobe chleba sa ti dáva telo, a v podobe vína sa ti dáva krv, aby si, keď prijmeš Kristovo telo a krv, mal s ním spoločné telo a spoločnú krv. Takto sa stávame aj nositešľmi Krista, keď sme do našich údov dostali jeho telo a jeho krv.
A tak sa podľa sv. Petra stávame účastníkmi Božej prirodzenosti.
/sv. Cyril Jeruzalemský /

Kristus sa v tejto sviatosti stáva prítomným premenením chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Cirkevní Otcovia rozhodne potvrdili vieru Cirkvi v účinnosť Kristovho slova a pôsobenia Ducha Svätého pri tomto premenení.

Napríklad svätý Ján Zlatoústy vyhlasuje:
To, že sa predložené dary stávajú Kristovým telom a jeho krvou, nespôsobuje človek, ale sám Kristus, ktorý bol za nás ukrižovaný. Kňaz, ktorý ho predstavuje, vyslovuje tie slová, ale ich účinnosť a milosť sú od Boha. Hovorí: Toto je moje telo.
Toto slovo premieňa obetné dary.
Spôsob Kristovej prítomnosti pod eucharistickými spôsobmi je jediný svojho druhu. Povyšuje Eucharistiu nad všetky sviatosti, a preto Eucharistia je akoby zavŕšenie duchovného života a cieľ všetkých sviatostí.
V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté „opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus.
Táto prítomnosť sa nazýva ,skutočnou nie výlučne, ako keby ostatné neboli skutočné, ale v najplnšom zmysle slova, pretože je podstatná; ňou sa totiž stáva prítomným celý a úplný Kristus, Boh a človek.

"Lámanie chleba" v raných rokoch kresťanstva ,nebola žiadna omša. Tá bola prevzatá z pohanstva. Aj s titulmi,obradmi,mundúrmi.megalomanskými stavbami,modlami ...atd. A "Pánová večera" sa mala konať iba raz za rok, ako pripomienka jeho obetnéj smrti. A nie kadý deň, a nie takým spôsobom ,ako to prezentuje KC. To nemá nič spoločné s Bibliou. A "chlieb a víno" sú iba symboly ktoré poukazujú na Ježišovú preliatú krv,a jeho obeť tela. Príklad: Ježiš povedal i toto-"Toto je moja krv Novej Zmluvy". Určite mi nebudeš tvrdiť ,že táto jeho krv sa zázračne premenila na Novú Zmluvu?! To jednoducho znamená,že Ježišovou krvou bola schválená Nová Zmluva. A to platí i na tie dalšie výrazy-"Toto je moje telo a moja krv". Mi "jéme,pijeme " toto "telo,krv"/symbolicky/ tak ,že veríme v Ježišovú preliatú krv,a obeť jeho bezhriešneho tela na našu záchranu. A nič viac,žiadne doslovné premenenie. Je to len cesto a nič iné,tá vaša oplátka. Tak ako i u nás,ked si každý rok pripomíname výročie smrti nášho Pána Ježiša Krista. Je to iba symbol,ktorý ste vy zboštili. A to je modlárstvo.

Ako vznikla cirkev :
Samotnú Cirkev je založená Ježišom Kristom. Ježiš okolo seba zhromažďuje ľudí, ktorí k nemu prichádzajú a ho počúvajú.
Postupne si vyberá 72 učeníkov, z ktorých si potom vyvolil 12 apoštolov a na čele týchto apoštolov určil apoštola Petra.
Ježiš dáva teda tomuto spoločenstvu základnú štruktúru, ktorá ho má sprevádzať.
Pred svojou smrťou ustanovil pri Poslednej večeri Eucharistiu a potom i smrťou na kríži obetoval seba samého za všetkých.
Medzi rozličnými spôsobmi bohoslužby je v Cirkvi jedna zvláštna a podstatná.
Tejto boho- služby sú verne všetky pravé kresťanské spoločenstiev
Jedni ju nazývajú :
1,Večera Pánova
2, bohoslužba Eucharistie
3, sväté prijímanie
4, svätá omša
Nech sa táto bohoslužba koná a nazýva akokoľvek , vždy v nej nachádzame základné črty tých nedeľných kresťanských zhromaždení, ktoré sú opísané už okolo roku 112 Riman Plinius v Malej Azii Trajanovi.
Podľa Plinia kresťania sa schádzali v stanovené dni pred svitaním, spievali hymny Kristovi ako Bohu, zasväcovali sa, že budú zachovávať mravný zákon a prijímali spoločný pokrm.
Je ešte omnoho starší dokument o tom, čo slávila Cirkev a jej veriaci už okolo roku a pred rokom 50, to znamená v priebehu 20 rokov po Golgote, po Ježišovej smrti a po jeho vzkriesení.
Svätý apoštol Pavol písal vroku 57 veriacim do Korintu tieto slová : Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal , že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vdaky, lámal ho a povedal : Toto je moje telo, ktoré je pre vás, toto robte na moju pamiatku.
Podobne po večeri vzal kalich A tak vždy keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť kým nepríde. /1.Kor. 23-26/

Ježišové kňazstvo neprechádza na nikoho,preto obrady KC sú zbytočné,formálne.To čo je potrebné,je vzdelávať nevedomé ovečky v poznaní Písiem a žiť životom lásky. To KC nerobí,zrejme aby ludia neprišli na to ako boli dlhé stáročia držané v nevedomosti,klamstve,držiac sa zásady:"Ak slepý vedie slepého,obaja spadnú do jamy".

Táto moc prešla z apoštolov na biskupov a na kňazov. Apoštoli tento rozkaz Ježiša Krista plnili a plnia ho aj biskupi a kňazi, keď konajú obetu svätej omše.
Apoštoli pravidelne slávili sv. omšu, nazývanú vtedy lámanie chleba.

Kňazstvo v kaatolíckej cirkvi pochádza od Krista.
On sám ho ustanovil a ono pôsobí z Jeho moci. Prvými kňazmi boli apoštoli. Evanjelium hovorí, že noc pred vyvolením apoštolov strávil Kristus na modlitbách. A toto robil vždy pred veľmi výžnymi rozhodnutiami. /Luk 6,13/
Týmto apoštolom dal Kristus moc vykonávať Eucharisticku obetu / Luk22,19/

Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku." Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť na moju pamiatku." / 1.Kor. 11 23-25/

Prosím Milan naštuduj si to, máš v tom teda riadne medzery.
To, čo si napísal, sú len tvoje výmysly a ešte aj poriadne zavádzaš.

Katolícka omša,je len inovovaná pohanská modloslužba,rituál.Nemá nič spoločné s Písmom. Už tobôž nie tie velké megalomanské chrámy stavané na pohanských základoch. Je to niečo nechutné ak nejakí ctitekia boha, pojédajú telo svojho boha,a pijú jeho krv.. Je to skutočne kanibalizmus.Cahn=kňaz,baal=pohanský boh o ktorom hovorí i Biblia. Aj tento rozbor slova kanibal,poukazuje na pohanský zvyk. Ano,kresťania majú "jesť"telo Krista a piť jeho "krv", ale v duchovnom zmysle. Teda majú prejavovať vieru v jeho bezhriešne telo,ktore obetoval za nás, a prejavovať vieru v jeho preliatu krv. Pán Ježiš určite nechcel zaviesť pohanské obrady ,s "kresťanským" nádychom.

Prvú svätú omšu obetoval nekravavým spôsobom sám Pán Ježiš vo večeradle pred svojím umučením, keď vzal chlieb, lámal ho a dával svojim učeníkom a hovoril:

,,Vezmite a jedzte: toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás" a podbone vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho hovoriac ,,Vezmite a pite z neho všetci. Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov." A prikázal im: ,,Toto robte na moju pamiatku."

Svätá omša je nekrvavá obeta za nás a s nami svojmu nebeskému Otcovi.
Svätá omša nie je len obetou Ježiša Krista, ale aj našou obetou.

Túto krvavú obetu prikázal sláviť denne nekravavým spôsobom na oltári vo svätej omši.

Táto moc prešla z apoštolov na biskupov a na kňazov. Apoštoli tento rozkaz Ježiša Krista plnili a plnia ho aj biskupi a kňazi, keď konajú obetu svätej omše.
Apoštoli pravidelne slávili sv. omšu, nazývanú vtedy lámanie chleba.

Pavlova správa o Eucharistii
Prvý, ktorý písomne zachytáva správu o Ustanovení Eucharistie, je svätý apoštol Pavol /okolo roku 57 /

/ 1.list Korynt. 11, 23-26 /

Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: "Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku." Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť na moju pamiatku." A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

Sv. Cyprian z Kartága, tento severoafrický biskup a mučeník, v čase ťažkého prenasledovania kresťanov podporoval a rozširoval každodenné sv.prijímanie.
Vo svojich listoch sa opätovne pýtal : Odkial máme vziať silu vyliať za Krista vlastnú krv ? Preto musíme
ako Kristovi bojovníci denne piť z Kristovho kalicha.

Prijatie Eucharistie vo svätom prijímaní prináša ako svoje hlavné ovocie dôverné spojenie s Ježišom Kristom. Veď Pán hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,56).

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
/ Jan 6, 54/

Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
/ Jan 6, 55-58 /

Život v Kristovi má svoj základ v eucharistickej hostine: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (Jn 6,57).

Ten, kto objavil Eucharistiu, jej hodnotu, časom zistí, že bez nej nemôže žiť.

Keď Pán sám vyhlásil a povedal o chlebe : Toto je moje telo, kto by sa odvážil ešte pochybovať ? A keď sám potvrdil a povedal : Toto je moja krv, kto by mohol niekedy pochybovať a hovoriť, že to nie je jeho krv ?
Preto toto prijímame so všetkou istotou ako Kristovo telo a krv. Lebo v podobe chleba sa ti dáva telo, a v podobe vína sa ti dáva krv, aby si, keď prijmeš Kristovo telo a krv, mal s ním spoločné telo a spoločnú krv. Takto sa stávame aj nositeľmi Krista, keď sme do našich údov dostali jeho telo a jeho krv. A tak sa podľa sv. Petra stávame účastníkmi Božej prirodzenosti.
/sv. Cyril Jeruzalemský /
Tieto vzácne slová sú zo 4.storočia z Jeruzalemských katechéz.

Keď Pán sám vyhlásil a povedal o chlebe : Toto je moje telo, kto by sa odvážil ešte pochybovať ? A keď sám potvrdil a povedal :
Toto je moja krv, kto by mohol niekedy pochybovať a hovoriť, že to nie je jeho krv ?

Preto toto prijímame so všetkou istotou ako Kristovo telo a krv. Lebo v podobe chleba sa ti dáva telo, a v podobe vína sa ti dáva krv, aby si, keď prijmeš Kristovo telo a krv, mal s ním spoločné telo a spoločnú krv. Takto sa stávame aj nositešľmi Krista, keď sme do našich údov dostali jeho telo a jeho krv. A tak sa podľa sv. Petra stávame účastníkmi Božej prirodzenosti.
/sv. Cyril Jeruzalemský /

Kristus sa v tejto sviatosti stáva prítomným premenením chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Cirkevní Otcovia rozhodne potvrdili vieru Cirkvi v účinnosť Kristovho slova a pôsobenia Ducha Svätého pri tomto premenení.
Napríklad svätý Ján Zlatoústy vyhlasuje:

To, že sa predložené dary stávajú Kristovým telom a jeho krvou, nespôsobuje človek, ale sám Kristus, ktorý bol za nás ukrižovaný.
Kňaz, ktorý ho predstavuje, vyslovuje tie slová, ale ich účinnosť a milosť sú od Boha. Hovorí: Toto je moje telo.
Toto slovo premieňa obetné dary.
Spôsob Kristovej prítomnosti pod eucharistickými spôsobmi je jediný svojho druhu.
Povyšuje Eucharistiu nad všetky sviatosti, a preto Eucharistia je akoby zavŕšenie duchovného života a cieľ všetkých sviatostí.

V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté „opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus.

Táto prítomnosť sa nazýva ,skutočnou‘ nie výlučne, ako keby ostatné neboli ,skutočné‘, ale v najplnšom zmysle slova, pretože je podstatná; ňou sa totiž stáva prítomným celý a úplný Kristus, Boh a človek.

Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."/ Jan 6, : 51 /

Eucharistiou sa veriaci životne spájajú s Božím Synom a zúčastňujú sa tak na jeho božskom bytí a živote.

Ustanovenie Eucharistie / Mt 26, 26-28 /
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte: toto je moje telo." Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: "Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

Ustanovenie Eucharistie /Marek 14, 22-25 /

Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo!" Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.

Ustanovenie Eucharistie / Luk 22, 17-20/

Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo." Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac:
"Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás.
Toto robte na moju pamiatku." Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

Ja práveže agrumentujem a citujem sväté Písmo.

amen. Ak budeš miesto návštev formálnych obradov používať silu rozumu, tak ťa Duch Svätý určite osvieti.

Ježiš nepovedal, že to ,čo pri Poslednej večeri urobil, bolo obetovanie seba samého, alebo že jeho učeníci mali jeho obeť obnovovať. /Hebr.9., 25-28/. Pokial viem tak Ježiš nezaviedol obetu omše a tiež pokial ide o lámanie chleba a jeho rozdelovanie on to robil aj pred Poslednou večerou/Mar.6,.41 - 8,.6/ Tiež jedenie a pitie v tomto prípade sa má chápať obrazne,symbolicky. To jest prejavovať vieru v hodnotu jeho dokonalej ludskej obete. Text v 1.Kor.11,.25 tomu napovedá-"tento kalich je nová zmluva v mojej krvi". Určite to neznamenalo, že ten pohár sa nejako zázračne premenil na novú zmluvu. Logický záver je, že to čo bolo v pohári, predstavovalo Ježišovu krv, prostredníctvom ktorej bola schválená nová zmluva. A pesach, pripomienka Jažišovej smrti je niečo iné ako to chápete vy, pretože sa slávy raz do roka, ako to praktizovali kresťania v 1.storočí. Kniha "Rané kresťanstvo a apokryfy" uvádza: "...vyjadruje sa tu hlavná myšlienka raného kresťanstva- potreba vnútornej, duchovnej očisty, odmietanie formálných obradov, ktoré bolo príznačné nielen pre judaizmusale i pre iné staroveké náboženstvá." I dalšie fakty z tohto obdobia hovoria proti inovovaným pohanským obradom ktoré zaviedli pohanskí filozofi, ktorí prijali kresťanstvo. Preto som v mojom 1 príspevku poukazoval na formálnosť týchto obradov, ktoré nemenia ludí k lepšiemu. Tú silu má Písmo, ak ho študujeme. To RKC zanedbáva. Preto miesto textov z Písma argumentujeťe náukami RKC, ktoré častokrát nemajú nič spoločné s biblickými pravdami. Ostávam s pozdravom

Včera v kostole sa čítalo evanjelium
Mar. 2, 7-12

Uzdravenie pri mori :

Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey, ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.
Tu povedal svojim učeníkom :, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padli pred ním a kričali : Ty si Boží Syn ! Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

Dnes bolo čístanie :
Mar. 2, 13-19

Ustanovenie dvanástich :
Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich poslal kázať s mocou vyháňať zlých duchov : Śimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakuba brata Jána, im dal menoBoanerges, čo značí Synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského,ktorý ho potom zradil.

Tak neviem, o akom zanedbávaní sv. Písma hovoríš.
Teraz ti píšem, že na každej sv. omši čítame state so Svätého Písma, kde kňaz na kázni rozoberá myšlienky, z prečítaného evanielija.

Tak s touto tvojou myšlienkou nesúhlasím :

Tú silu má Písmo, ak ho študujeme. To RKC zanedbáva.

Ešte jedna otázke na záver akej Teologickej fakulte si získal poznatky pre štúdiu a vykladanie sv. Písma ?

To nie je pravda, že RKC zanedbáva čítanie so sv. Písma. Ja práveže citujem texty sv.Písma.
Nesúhlasím , že svätá omša je formálny obrad, a že ľudí nerobí lepšími.

Práveže svätá omša je živý obrad, kde môžeme načerpať silu pri čítaní so sv. Písma, a prijímanie Eucharistie, ako žriedlo milosti a posily v tomto svete.

raz som diskutovala zo svedkom jehovovým :
Teraz opíšem jedno stretnutie augusta roku 1995, keď v jednom meste na Južnom slovensku som sa stretla so svedkom jehohovým ( pozn. bol to starší pán ) v ruke mal plno časopisov strážna veža, prebudťe sa.

Tak som s ním chvľku podebatila. Prvé čo, som sa ho opýtala či je katolik a či bol pokrstený ako kresťan katolík a on mi odpovedal, že áno.

Tak som pokračovala ďalej v rozhovore, že vzhľadom na to, že bol pokrstený ako kresťan katolík teda nosí na duši nezmazateľný Kristov znak, pečať a charakter.

Krst zanecháva v duši nezmazateľný znak.
Pokrstením sa duchovne rodíme pre nadprirodzený život, čiže pre nebo.

preto som mu povedala : pri krste dostávame predsa nezmazateľný znak a preto môj konečný záver znie, že katolíkom aj zostal.

reakcia tohto pána ( jehovistu ) zdesenie a vystrašenie, zneistenie a znepokojenie pokračoval ďaľej povedzte mi, že to nie je pravda. Riadne som ho zneistila.

A s toho jeho jehovistického pokoja som ho riadne vyrušila.

Ešte stále mi znejú v ušiach jeho slová : Povedzte, že to nie je pravda.

Ale ja som povedala, že samozrejme, že to pravda je.

Ukončila som to tak, ale to pravda je a tak sa celý rozhovor skončil.

záver :

V krste dostávame na dušu nezmazateľný znak a Kristovu pečať.

katechzmus katolíckej cirkvi 1262-1274 až 1279-1280

citujem :

Krst odpúšťa dedičný hriech, všetky osobné hriechy i tresty za hriechy, dáva účasť na trojičnom Božom živote prostredníctvom posväcujúcej milosti, milosti ospravedlnenia, ktorá včleňuje do Krista a do jeho cirkvi, dáva účasť na Kristovom kňazstve a je základom spoločenstva so všetkými kresťanmi, udeľuje teologálne
/ božské / čnosti a dary Ducha svätého.

Pokrstený patrí navždy Kristovi je totiž označený nezmazateľnou Kristovou pečaťou ( charakterom )

Pokrstený kresťan katolík, naďaľej zostáva katolíkom aj keď sa dal k inému spoločenstvu, cikrvi, alebo aj k jehovistom. Tým neplní svoje krsné sľuby a záväzky. Spreneveril sa svoju poslaniu, neplní si svoje krstné sľuby a záväzky.

Bohužiaľ je to smutné, že u jehovistov končia aj kresťania katolíci.

Bojí te sa argumentov ? Staviate na nevedomosti a neznalosti písma, preto sa bojíte a máte obavy, s otvorenej diskusie s ľuďmi, ktorí poznajú písmo. Vaši vykladači písma, vytrhávajú s kontextu, to čo považuje ako podporné pre svoju náuku.

Značná časť svedkov jehovových má podporu od pokrstených kresťanov katolíkov. / Bohu žiaľ /
Katolíkov, ktorí nepoznajú písmo sväté, neboli v tom vedení a vychovaní, preto im môžete podsúvať vaše učenie.

zdraví Mgr.Bc

Ježiš mal porozumenie pre potreby ľudí.

prvé rozmnoženie chleba :
ty spomínaš stať s Písma Marek 6, 30-44

Nebudem to celé opisovať len si to pozri.
Tu išlo zázračné rozmnoženie chleba, a ryby.
V texte sa hovorí máme ísť nakúpiť za 200 denárov chleba a dať im jesť. Opýtal sa ich :
Koľko máte chlebov ? Chodťe sa pozrieť. Keď to zistili, povedali 5 a 2 ryby.
Tu im kázal usadiť všetkých po skupinkách na zelenú trávu. A posadali si v skupinkách po 100 a po 50. Potom vzal 5 chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby, a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali.

Aj obe ryby rozdelil všetkým. všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali 12 plných košov odrobín a zvyškov z rýb.
A tých, čo jedli chleby, bolo 5000 mužov.

Dobre Boha možno spoznávať v Písme teda v Božom slove, ale aj vo Sviatostiach.

Tú druhú možnosť osobne sa spojiť s Ježišom vo sviatosti Eucharistie, mnohí sektár a aj iné akože kresťanské cirkvi berú na ľahkú váhu.

Tak sú zahĺbení do svätého Písma, že vykladajú, analyzujú, vysveľujú, si ho po svojom, a na dôležitú podstatu ako sú sviatosti zabúdajú.

Na akej Teologickej fakulte, títo vykladači Biblie študovali a kde zobrali oprávnenie pre spôsobilosť na výklad sv. Písma.

To nie sú formálne obrady, s týmto nemôžem súhlasiť.
Ja argumentujem sv. Písmom, ale musím sa držať učenia, a učiteľským úradom cirkvi.

Svätá omša má nekonečnú hodnotu, cenu a na tomto svete ju nemôže nič nahradiť.

Na fakulte sme mali :
1 Religionistiku
2 Netradičnú religiozitu.
Zdraví Bc.a Mgr.

Dúfam, že aj ty si svedok jehovov.

Nesúhlasím s tebou.

Sektári často odmietajú, čo je v kresťanských cikrvách podtatné a to sú sviatosti.

Sektári a dokonca aj mnohé kresťanské cirkvi, odmietli to podstatné v našej viere, a to sú sviatosti. - ako pramene Božích milostí.
Samozrejme, že si to ospravedlňujú tým, že aj iným spôsobom môžeme získať Božiu milosť, ale toto su pramene, ktoré nám dal Kristus. Prečo vymýšľať niečo lepšie.

1,Komu odpustíte hriechy budú mu odpustené......
2, Kto je moje telo a pije moju krv má život večný.....
3, Krstite v mene Otca i Syna i Ducha Svätého...., kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. ......

Svätá omša má dve časti :
1, bohoslužbu slova / čítanie zo sv. Písma /
2, bohoslužbu obety

V prvej časti sú čítania a evanjelium.
Dnes keď som bola na svätej omši, dovoľ, aby som Ti pripomenula, sme čítali :
evanjelium :

Marek 2, 23-28
V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali : Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno ? On im odvetil : Nikdy ste nečítali, čo urobilDávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina ?
Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním ? I povedal im : Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nado sobotou.

ustanovenie Eucharistie :

Matúš 26, 26-29
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac :

Vezmite a jedzte : toto je moje telo.
Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac : Pite z neho všetci : toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

Pán Ježiš jasne hovorí vezmite a jedzte, vezmite a pite.

A ešte ja argumentujem zo svätého písma to sa týka aj ustanovenia Eucharistie.

Osobný príklad :

Každý človek je jedinečná a neopakovateľná osobnosť, a má svoju spiritualitu.
Spiritualita je to čo dáva nášhmu životu zmysel, a tento zmysel nám pomáha odhaliť naše svedomie.

Čo myslíte kde som vždy večer ? Som v kostole na sv.omši.
Dokonca som ráno bola ochotná obetovať svoje ranajšie pohodlie, len aby som mohla ísť ráno na sv.omšu.
Tak častom poskytujem Ježišovi útulok vo svojom srdci, keď ho prijímam vo svätom prijímaní (v Eucharistii )

Ako uskutočňujete tieto slová ?

Záver : Všetko, čo sa deje vo svätej omši pochádza z ranného kresťanstva, môžem aj týmto potom argumentovať.

Prečítaj si knihu od Viliama Judáka : Na Petrovom stolci I.

Zbožne skloňme kolená pred Eucharistiou, ktorá nahrádza starodávnu bohoslužbu. Nová obeta, krv novej a večnej zmluvy, ktorú priniesol náš Veľkňaz, svätý nevinný, keď sa obetoval na kríži, je jediná najsvätejšia obeta, ktorá sa spítomňuje v každej svätej omšai až do konca vekov, kým nepríde Pán.

Szarozákonní kňazi prinášali deň čo deň krvavé obety za svoje hriechy a za hriechy ľudu. To bol predobraz.

Teraz nám žiari vo všetkých omšiach na celom svete jediná Kristova obeta, na kríži, jeho obetované a oslávené telo a krv.

Každá omša mi hovorí : Ježiš ma miluje a vydal seba samého za mňa / Gal 2,20 /

Každá svätá omša je výkrikom pre všetkých :
Boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka /1 Pt 1, 18-19 /

Dnes si musím živo uvedomiť, že vo svätej omši sa Kristovo telo obetuje a Kristova krv vylieva aj za mňa.

Vždy si budem pokladať za česť a vyznamenanie, keď budem môcť ísť na svätú omšu.
A budem sa usilovať pripraviť si srdce a amať čistú dušu, aby som mal účasť aj na Baránkovej hostine, veď blažení sú tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.

Aké šťastie - najväčšie na svete-byť v Ježišovi a on vo mne. Tak to povedal on : kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. / Jn 6,56 /

Každá svätá omša má nekonečnú cenu a hodnotu.

Práveže mám a používam silu rozumu a práve preto, chodím na svätú omšu.

Veď pätoro cirkevných prikázaní máme :

1, Svätiť prikázané sviatky.
2, V nedeľu a prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši.

Po zmrtvychvstaní sa Kristus zjavil Petrovi, pričom mu odovzdal pastiersku moc nad Cirkvou / Jn 21 15-18 /

Ježiš udeľuje Petrovi pastiersky úrad cirkvi :
Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra, Šimon syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo ? Odpovedal mu : Áno Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Ježiš mu povedal : Pas moje baránky.
Opýtal sa ho aj druhý raz : Šimon, syn Jánov, miluješ ma ? On mu odpovedal : Áno Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Ježiš mu povedal : Pas moje ovce.

Pýtal sa ho tretí raz : Šimon, syn Jánov, máš ma rád ? a povedal mu : Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád
Ježiš mu odpovedal : Pas moje ovce.

ustanovenie Eucharistie :

Matúš 26, 26-29
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac :

Vezmite a jedzte : toto je moje telo.
Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac : Pite z neho všetci : toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

Jan 6, 52-58

Kto je moje telo a pije moju krv má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.

Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Kto je moje telo a pije moju krv , ostáva vo mne a ja v ňom.
Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba a, nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb bude žiť naveky.

Záver :
Ako uskutčňujete tieto slová ? Pán Ježiš jasne hovorí, vezmite a jedzte vezmite a pite.

Kto je moje telo a pije moju krv má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.

To nie sú formálne obrady. Prepáč, ale nemôžem s tebou súhlasiť.

Prepáč, ale ja o účinkoch a požehnaní vo svätej omši, a sprítomnení Kristovej obeti nekrvavým spôsobom vo svätej omši vôbec nepochybujem.

Dovoľ, aby som ti primenula toto:
Katolícka cirkev je tu 2000 rokov.

Katolícka cirkev - prvýkrát sa takto označuje spoločenstvo kresťanov okolo roku 100 v listoch sv. Ignáca Antiochijského.
Svätý Cyril Jeruzalemský ju charakterizuje slovami. Cirkev sa volá katolíckou čiže všeobecnou preto, že je rozšírená po celom svete od jedného kraja zeme až po druhý, aj preto, že všeobecne a bez zvyšku učí všetky pravdy, o viditeľných i neviditeľných, o nebeských i pozemských veciach, ktoré majú ľudia poznať.

ustanovenie Eucharistie :

Matúš 26, 26-29
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac :

Vezmite a jedzte : toto je moje telo.
Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac : Pite z neho všetci : toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

ustanovenie Eucharistie :
Marek 14, 22-25

Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho, a dával im, hovoriac Vezmite toto je moje telo.
Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im : Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.

Ustanovenie Eucharistie :

Lukáš 22, 14-20
Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal : Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.
Lebo hovorím vám : už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.
Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal : Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám : Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.

Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac : Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.

Podobne po večeri vzal kalich a hovoril : Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

Ježiš o Euchaistickom chlebe :
Ján 6, 27
Nezháňajte sa za pominuteľných pokrkom. ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.

Jan 6, 52-58
Kto je moje telo a pije moju krv má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Kto je moje telo a pije moju krv , ostáva vo mne a ja v ňom.
Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba a, nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb bude žiť naveky.

Prvý, ktorý písomne zachytáva správu o ustanovení Eucharistie, je svätý apoštol Pavol / okolo roku 57 /

svätý Peter 42-64/67
Svätý Peter, významný a prvý apoštol.
V mene dvanástych vyznal, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn / Mt 16-16/

Petrovo vyznanie a jeho primát :
Mt 16 18-19
A ja Ti hovorím, Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

Tebe dám KĽÚČE od nebeského
kráľovstva : čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.