Necestujem často ráno do práce autobusom, ale čoho som bola svedkom bolo niečo alarmujúce.
Videla som ako žiak základnej školy predpokladám, že mohol mať tak 10-12 rokov, v ruke mal žiacku cestovnú kartu na autobus.
A čoho som to bola svedkom ?
Prišla som na zástavku asi 10 min pred príchodom autobusu. Na autobusovej zástavke už boli traja malí chlapci. Dvaja mohli byť asi v rovnakom veku, a ten tretí bol mladší. A čoho som bola svedkom u jedného z týchto žiakov ZŠ, ma doslova šokovalo. Jeden z nich mal v ruke zapálenú cigaretu. Dobre počujete cigaretu. To je snáď asi vtip pomyslela som si dobre vidím hňed na ráno. Tak prichádzali medzi prvými, keď sa tam ešte nachádzalo tak pomenej dospelých, ľudí len, aby si pred odchodom mohol dobre pofajčiť a pobafkať.
A ešte aký bol mazaný, ten mladší chlapec, ho prekrýval svojim telom, len aby mu robil akýsi ochranný múr. Pritom bolo evidentné, že fajčí cigaretu.
Celú cigaretu držal tesne pod ukazovákom, spod rukavice mu trčal len akýsi červený plamienok horiacej cigarety. A ešte niečo, pri vyfúknutí dymu z úst sa otočil chrbtok k chýbajúcej strane čakárne, kde s úplným pokojom vydýchol zvyšný dym. Bo taký prefíkaný a mazaný tento malý žiak ZŠ, že normálne som nevychádzala z údivu.

Toto sa opakovalo, ešte aj druhé ráno.

Fajčenie je vysoko návykové ani z nim nezačínajte.