V jeden deň, cez prázdniny ktoré sa už bohužial skončili, sme mali s kamarátkami naplánované ísť na Staromestské slávnosti do Žiliny. Prišli sme na námastie kde bolo naozaj plno ľudí. Pozerali sm si kapely vystúpujúce na pódiu, taktiež aj stánky ktoré sa rozprestierali popri celom námestí.
Bolo asi devať hodín a my sme už boli veľmi hladné, a tak sme si išli kúpiť do stánku niečo na jedenie. Jedlo sme si zobrali a išli sme si sadnút do parku vedľa námestia aby sme si aspoň troche oddýchli. To čo sme zbadali keď sme si sadli bolo doslova neuveriteľne! Všade okolo boli samí mladí ľudia ktorý určite nemali ani len osemnásť rokov,ktorí nerobili nič iné len pili alcohol,fajčili a čo bolo podľa mňa najhoršie užívali DROGY! Veľmi neuveriteľné bolo aj to že mestská polícia mesta sa prechádzala okolo a nečinne sa prizerala na to,ako mladiství užívajú omamné látky a drogy.
Už som mala veľmi veľa príležitostí skúsiť užiť drogu a zistiť aké to je, no vždy som si povedala nie! Nepovedala som to len kôli tomu,že som sa bála alebo mala starch,to bec nie. NO už odmalička takéto veci vôbec nemám rada. Je to asi hlavne kôli tomu že člen rodiny, I keď vzdialenej ,užíval drogy a boli sme z toho všetci nešťastný.
Všetci sa mi za to smiali,no ja určite neľutujem to,čo som urobila pretože keď som videla správanie sa jmladého páru na slávnostiach, bolo mi skoro až do plaču. Chlapec prišiel k svojej priateľke, ktorá vyzerala že nemali asi ani len patnásť rokov. Sadli si rovno oproti nám na lavičku a chlapec vysvetloval priateľke spôsob ako drogu užije. Chvíľu som neregistrovala to,čo sa s nimi dialo no o chvíľu som len videla,ako sa obaja veľmi smejú. Boli akoby neprítomný duchom. Vyzerali ako by boli v siedmom nebi. No po chvíli sa zábava skončila. Dievča zrazu z ničoho nič spadlo na zem. Nikto okolo jej nepomohol,ba ani chlapec ktorý tam bol s ňou. Nakoniec sme rýchlo zavolali pomoc a dievčinu odviezli do nemocnice. Vôbec netuším čo sa s ňou následne dialo, no určite to to musela mať ťažké. Potechou mi bolo aspoň to, že som verilav poučenie slečny.
Zábava pokračovala dalej no my sme už museli ísť domov, pretože bolo už veľa hodín. Prišli sme až k podchodu ktorý viedol ku vlakovej stanici a tam stáli dvaja ľudia. Boli veľmi vystrašený a pýtali sa nás na na chlapca,ktorý bol s dievčinou,ktorá ondlela. Hneď,ako sme im vysvetlili čo sa stalo, sme zrazu zbadali ich syna ktorý už očividne nebol pod vplyvom dorg. Bol veľmi smutný,pretože sa dozvedel čo sa stalo s jeho priateľkou a uvedomoval si to,že to bola jeho chyba. Cestou domou sme išli aj s ním a jeho rodičmi vo vlaku a on sľúbil že už nikdy nič podobné nespraví, a aj to že sa poučil z tohto činu.
Tento deň bol I pre mňa a moje kamarátky veľmi poučným a dal nám veľmi veľa. Verím v to, že nikdy nebudem ani len skúšať užiť drogu.Ja som sa rozhodla viesť život bez drog pretože byť závislí na drogách je podľa mňa najhoršia vec aká doposiaľ existuje . Tak prečo by sme život bez drog nemohli viesť všetci?