Emil Benčík

Bohatá žatva Ladislava Švihrana (1. časť)

Spisovateľ literatúry faktu, publicista a prekladateľ Ladislav Švihran prišiel na tento čarovný svet, plný záhad a zázrakov, ale aj utrpení a sklamaní, pred deväťdesiatimi rokmi. Vyštudoval pedagogiku a psychológiu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, ale namiesto povolania pedagóga dal prednosť žurnalistike. Stal sa redaktorom vo vtedajšom progresívnom denníku mladých ambicióznych novinárov Smena a neskôr vo vydavateľstve Smena. Od roku 1973 sa profesionálne venuje literárnej a publicistickej tvorbe.
Ladislav Švihran je jedným z priekopníkov literatúry faktu u nás. Patrí k zakladateľskej generácii tohto žánru u nás a to k tým najplodnejším, najskúsenejším a najčítanejším autorom. Jeho tvorivý potenciál je obdivuhodný. Má na konte úctyhodný počet vydaných kníh. Prvú z nich Kulturizmus ducha napísal a vydal v roku 1970 a zatiaľ poslednú knihu Absurdity dejín v roku 2017. A v 47-ročnom časopriestore týchto dvoch dátumov napísal a vydal ďalších vyše dvadsať kníh literatúry faktu. Ani to nie je všetko, musíme pridať ešte vyše štyri stovky článkov v novinách a časopisoch, dve desiatky rozhlasových biografických a umelecko-publicistických relácií i desať prekladov románov ruských a poľských autorov. V rozhlase to boli literárne i publicistické pásma o druhej svetovej vojne, o výpravách do budúcnosti, o historických a umeleckých osobnostiach, o Nerónovi, Leonardovi da Vinci, Eiffelovi i slovenských dejateľoch a umelcoch.
Už od študentských čias sa zaujímal o literatúru a históriu. Fascinovali ho najmä vedecké objavy, technické vynálezy, záhady, paradoxy a absurdity histórie, ale aj životné príbehy známych osobnosti a tajomstvom zahalené stránky ich neraz pohnutých osudov. S vervou sa pustil do vyhľadávania a odhaľovaniu neznámych, alebo menej známych stránok našej minulosti i súčasnosti.
Výsledkom jeho tvorivého úsilia sú literárne diela Ako zomierajú diktátori, Aféry po novembri, Ako sme kradli (v spoluautorstve) , Kto nám vládol, Slávni vynálezcovia, Hviezdne okamihy, Majstri ducha, Ján Jesenius, Pavol Dobšinský, Absurdity dejín a ďalšie. Švihranov literárny svet je panoptikom pozoruhodných historických príbehov, udalostí a osobností. Je to obdivuhodne široký a pestrý diapazón tém, ktoré mu ponúkol sám život.
Jeho knihy a publikácie prispievajú k lepšiemu poznaniu a kritickému mysleniu pri osvojovaní si dejín, a tým k zvyšovaniu nášho historického povedomia. Určené sú čitateľom zaujímajúcim sa o históriu, pedagógom, žiakom a študentom ako doplnková literatúra a samozrejme aj širokej čitateľskej verejnosti.
Okrem historických tém ho zaujali aj prevratné vedecké objavy, technické vynálezy či svetové rekordy. Venoval im viaceré svoje knihy: Nenápadní spoločníci, Svet stavia, Naj,naj,naj, Rozmarná zemeguľa, 1000 plus slovenských naj, Výpravy do budúcnosti a ďalšie. Vtedy sa tento žáner nazýval populárno-náučná literatúra. Neskôr dostal názov literatúra non fiction, literatúra faktu. (Pokračovanie v 2.časti)

Bohatá žatva Ladislava Švihrana (2. časť)

(Dokončenie) Samozrejme, samotnému písaniu predchádza náročná prípravná fáza, t. j. pátranie po atraktívnych udalostiach a osobnostiach, vyhľadávanie hodnoverných prameňov z rozličných zdrojov, štúdium dokumentov, selekcia faktov, overovanie si údajov. Hoci tu nejde o vedeckú disciplínu, Laco Švihran vraví, že „fakty musia sedieť“ . Nesmie a nechce uviesť do omylu svojich čitateľov. On osobne túto prípravnú „výskumnú“ prácu má rád a dodáva: „Pripadám si ako vášnivý lovec, ktorého teší, keď sa mu podarí uloviť nejakú vzácnu trofej a môžem ju ponúknuť čitateľom takým spôsobom, aby ho zaujala.“
Pre autora literatúry faktu zákonom číslo jeden je vernosť faktom. Ich interpretácia je síce v rukách autora, ale aj tá musí byť v súlade so zmyslom a duchom faktografie. Diela literatúry faktu by nemali byť iba encyklopedickým súhrnom faktov, dejov a udalostí, ale aj napínavým čítaním, dobrodružstvom poznávania a nezabudnuteľným zážitkom. A čo si autor literatúry faktu môže dovoliť „pribásniť?“ Nakoľko smie a môže povoliť uzdu fantázii a fabulovať? Na to má Švihran jednoznačnú odpoveď: „Nevymýšľať si, nezavádzať čitateľa, pridŕžať sa overených faktov a tie „osvetľovať“ zo všetkých strán.“ Práve pre tú faktografickú dôveryhodnosť a schopnosť uspokojovať túžbu ľudí po poznaní je literatúra faktu medzi čitateľmi čoraz viac čítaná a obľúbená. Ladislav Švihran sa usiluje využívať celú škálu literárnych prostriedkov a postupov, písať invenčne a pútavo, aby čitateľ mal z čítania aj estetický zážitok.
Literárna a publicistická činnosť Ladislava Švihrana bola viackrát zaslúžene ocenená, o. i. dvakrát prestížnou česko-slovenskou Cenou E. E. Kischa, českou Cenou M. Ivanova, Cenou VUB, Hurbanovou cenou za rozhlasovú tvorbu i Cenou Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos pre slovenskú literatúru faktu.
Napriek úctyhodnému veku ešte neodkladá svoj celoživotný pracovný nástroj – pero (teraz už počítač). Zaželajme deväťdesiatročnému jubilantovi do ďalších rokov dobré zdravie a ešte veľa tvorivých síl.
(Uverejnené v Literárnom týždenníku č, 41 – 42 / 2021)

Publicista a spisovateľ Ladislav Švihran sa už vyše polstoročia profesionálne venuje literárnej tvorbe. Patrí k najplodnejším autorom literatúry faktu. Vydal knižne vyše dvadsať diel, ktoré sa stali zdrojom poznania, poučenia i zážitkov pre niekoľko generácií čitateľov. Zaujímajú ho najmä vedecké objavy, technické vynálezy a záhady histórie, ale aj životné príbehy známych osobností, tajomstvom zahalené stránky ich neraz pohnutých osudov. K jeho najvýznamnejším dielam patria Kulturizmus ducha, Rozmarná zemeguľa, Tu sa usadíme, Naj,naj,naj, Ako zomierajú diktátori, Kto nám vládol, Hviezdne okamihy, Majstri ducha. Je to naozaj široký záber a pestrý diapazón tém, ktoré mu ponúkol život.
Ladislav Švihran je však aj dlhoročný autor rozhlasových dramatických, umelecko-publicistických a životopisných pásiem a fíčrov. Jeho rozhlasová tvorba je, podľa mojej mienky, rovnako významná, dôležitá a prínosná ako tá publikovaná knižne a časopisecky. Na autorskú spoluprácu so Slovenským rozhlasom bol Švihran priam predurčený svojim literárnym typom a naturelom. Vie, ako písať pre rozhlas.
Poslucháč rozhlasu na rozdiel od čitateľa knihy nemá možnosť zastaviť tok vysielania a vrátiť sa k počutému textu, aby si ho mohol znovu vypočuť a overiť si, či ho správne pochopil. A preto rozhlasová výpoveď musí byť koncipovaná a štylizovaná tak, aby jej poslucháč porozumel na prvé počutie. Rozhlasová tvorba totiž neznáša knižný verbalizmus, rozvláčnosť, komplikovanosť. Rozvetvené súvetia či štylistický ornamentalizmus sťažujú poslucháčovi vnímanie. Rozhlasová tvorba si vyžaduje od autora špecificky „rozhlasový“ prístup – výstižne uchopenie témy, stručné, vecné a zrozumiteľné formulácie, s dôrazom na každé významotvorné slovo. A práve takýmito atribútmi sa vyznačuje literárny štýl Ladislava Švihrana. Dôkazom toho, že ovláda rozhlasový „fortieľ“, je jeho dlhoročná plodná spolupráca so Slovenským rozhlasom a desiatky rozhlasových pásiem, ktoré preň vytvoril.
(Pokračovanie)

Nestor slovenských spisovateľov literatúry faktu Ladislav Švihran sa 15. decembra dožíva osemdesiatky. Je autorom vyše dvadsiatich kníh literatúry faktu. K najznámejším patria Kulturizmus ducha, Tu sa usadíme, Naj,naj,naj, Ako zomierajú diktátori, Kto nám vládol, Hviezdne okamihy či Majstri ducha. Oboznamuje v nich čitateľov s históriou ľudského poznania, so zázrakmi vedy a techniky, aj s málo známymi a neraz tabuizovanými udalosťami a osobnosťami našich i svetových dejín.
Vyštudoval pedagogiku a psychológiu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, ale dal prednosť novinárskemu remeslu v denníku Smena a neskôr vo vydavateľstve Smena. Redaktorská prax ho naučila klásť si pri písaní základnú novinársku otázku: kto-kde-kedy-ako-prečo? Fascinovali ho vedecké objavy, technické vynálezy i záhady histórie. Svet je plný zázrakov, život je panoptikum neuveriteľných príbehov, udalostí a osobností. S vervou sa pustil do písania o neznámych alebo menej známych stránkach našej minulosti i súčasnosti. Vtedy sa tento druh literatúry nazýval populárno-náučná literatúra, neskôr dostal názov literatúra non fiction, literatúra faktu. Námetov a tém mal nekonečné množstvo – od najväčších zázrakov „rozmarnej zemegule“ a „nenápadných spoločníkov civilizácie“, až po „hviezdne okamihy“ ľudstva a vládcov z milosti božej i ľudskej. On sám vraví: „Cítim sa ako vášnivý lovec, ktorého teší uloviť vzácnu trofej a ponúknuť ju čitateľovi takým spôsobom, aby ho zaujala.“ Pravdaže, samotnému písaniu predchádza u neho náročná prípravná fáza, štúdium prameňov, selekcia faktov, overovanie si údajov. Pre autora literatúry faktu zákonom číslo jeden je vernosť faktom. Pritom interpretácia faktov je v rukách autora, ale aj tá by mala byť v súlade s ich zmyslom a duchom. Diela literatúry faktu však nemôžu byť len súhrnom faktov, dejov a udalostí, ale aj napínavým čítaním, nezabudnuteľným zážitkom a dobrodružstvom poznávania. Čo si autor literatúry faktu môže dovoliť „pribásniť“, nakoľko smie povoliť uzdu fantázii a fabulovať? Na to má Švihran jednoduchú odpoveď: nevymýšľať si, nezavádzať čitateľa, pridŕžať sa overených faktov a tie „osvetľovať“ zo všetkých strán. Práve pre faktografickú dôveryhodnosť a schopnosť uspokojovať túžbu ľudí po poznaní je literatúra faktu medzi čitateľmi obľúbená. Ladislav Švihran sa usiluje využívať celú škálu literárnych prostriedkov a postupov, aby čitateľ mal aj estetický zážitok z čítania. Jeho literárna činnosť bola viackrát zaslúžene ocenená, o. i. dvakrát prestížnou česko-slovenskou Cenou E. E. Kischa, českou Cenou M. Ivanova, Cenou VUB i Cenou Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos pre slovenskú literatúru faktu. Napriek svojej osemdesiatke pokračuje v spisovateľskej i publicistickej práci s vervou mladíka. Zaželajme mu do ďalších rokov dobré zdravie a veľa tvorivých síl.


(Literárny týždenník, 2011)

Kulturizmus ducha, Tu sa usadíme, Naj,naj,naj, Ako zomierajú diktátori, Kto nám vládol, Hviezdne okamihy či Majstri ducha – to sú len niektoré tituly z vyše dvoch desiatok kníh jubilujúceho spisovateľa a publicistu, autora literatúry faktu, Ladislava Švihrana. Už polstoročie sú jeho knihy zdrojom poznania, poučenia i zážitkov pre mládež i dospelých. Fascinovali ho najmä vedecké objavy, technické vynálezy i záhady histórie, ale aj životné príbehy známych osobnosti i tajomstvom zahalené stránky ich neraz pohnutých osudov. Venoval sa aj odhaľovaniu neznámych alebo menej známych stránok našej minulosti i súčasnosti. Život mu ponúkol nekonečné množstvo tém – od najväčších zázrakov „rozmarnej zemegule“ a „nenápadných spoločníkov civilizácie“, až po „hviezdne okamihy“ ľudstva a vládcov z milosti božej i ľudskej. On sám vraví: „Cítim sa ako vášnivý lovec, ktorého teší uloviť vzácnu trofej a ponúknuť ju čitateľovi takým spôsobom, aby ho zaujala.“ Pre faktografickú dôveryhodnosť a schopnosť uspokojovať túžbu ľudí po poznaní je literatúra faktu medzi čitateľmi obľúbená. Ladislav Švihran sa usiluje využívať celú škálu literárnych prostriedkov a postupov, aby čitateľ mal aj estetický zážitok z čítania. Jeho literárna činnosť bola viackrát zaslúžene ocenená, o. i. dvakrát prestížnou česko-slovenskou Cenou E. E. Kischa, českou Cenou M. Ivanova, Cenou VUB i Cenou Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos pre slovenskú literatúru faktu. Napriek veku (15. decembra 2011 sa dožíva osemdesiatky) pokračuje v spisovateľskej i publicistickej práci. Zaželajme mu do ďalších rokov dobré zdravie a veľa tvorivých síl.

Emil Benčík je známy rozhlasový autor, venoval sa predovšetkým rozsiahlym cyklom umelecko-dokumentárnych pásiem, fíčrom. Pripravoval cykly z našich nedávnych dejín – o Dubčekovi, o Tisovi, o slovenskom holokauste, o Slovenskom národnom povstaní – kde využil bohatý rozhlasový archív nahrávok, ale aj svedectvo pamätníkov a výpovede historikov. V poslednom období spovedá v polhodinových pásmach pred mikrofónom význačných ľudí našej kultúry. Občas však prispieval i prispieva do zábavných relácií scénkami, poviedkami, monológmi.
Knihou poviedok Rebrík do neba si pravdepodobne chcel oddýchnuť od vážnych tém. Na obálke ich charakterizuje ako „zbožné a bezbožné“, sú predovšetkým veselé, zábavné, vtipné, neraz až komické. Zoradil ich do väčších kapitol. V titulnej poviedke rozprávač býva v rodičovskej chalupe neďaleko kostola a stretáva sa i s pánom farárom. Jemne, nenásilne paroduje v nej zaužívané predstavy o nebi a pánubohu. Je to láskavý humor, ktorý nikoho neuráža. V ďalších poviedkach Benčík načrel do spomienok spred polstoročia z neveľkej slovenskej dediny a sugestívne oživil jej kolorit. Predovšetkým v zábavnej rovine, ale občas preblesknú v ňom aj smutné, ba i tragické tóny.
Príbehy ďalšej kapitoly sa odohrávajú v súčasnosti. Cez individuálne osudy niekoľkých ženských postáv autor prekvapujúco odhaľuje hlboko utajený záhyb ľudskej duše. Hoci občas pranieruje súčasné zmýšľanie, poúčanie ani mentorovanie z jeho poviedok nevytŕča. Záverečná kapitola Tváre pred zrkadlom, tváre za zrkadlom je už ladená vo vážnejšom tóne. Príbehy v nej sú originálne, neraz až ohromujúce. Prevládajú v nich opisy, úvahy, v ktorých sa Benčík prejavuje ako vnímavý pozorovateľ i filozof. Kniha je napísaná s neobyčajnou invenciou, až dravosťou, srší humorom, vtipom a vyniká aj kultivovaným, vybrúseným štýlom.

Čítal som viaceré jeho príspevky. Je vidieť, že študoval vedecký komunizmus . Je človek presiaknutý komunistickou ideológiou.

hlavne ze písal o veriacich ktorí boli prenasledovani...