Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ázia
15.09.2004
Katarina vargova
Reagovať
chfdfhj
Ázia
Ázia
Prírodné podmienky
Poloha:
Ázia je najväčší, najvyšší a najľudnatejší svetadiel. Od Afriky je oddelená Červeným morom a na severe je ohraničená Severným ľadovým oceánom.Ázia leží na kontinente zvanom Euroázia (spoločne s Európou). Fyzickogeografického hľadiska leží na severnej pologuli, východne od nultého poludníka.
Na severe ju obmýva: Severný ľadový oceán (Barentsovo more, Karské more, More Laptevovcov, Východosibírske more, Čukotské more). Z východu: Tichý oceán (Beringovo more, Ochotské more, Japonské more, Východočínske more, Žlté more, Filipínske more, Juhočínske more, Suluské more, Sulaweské more, Jávske more, Floreské more, Arafurské more). Z juhu: Indický oceán (Červené more, Arabské more, Andamanské more). Zo západu: Stredozemné more, Čierne more, Kaspické more. Tvorí ju 42 štátov.
Rozloha:
44,4 mil km2.
Povrch:
Úplne na severe sú pevnina aj more väčšinu roka zamrznuté. Ázia je druhým svetadielom na svete čo sa týka členitosti jej povrchu.
Fyzicko-geografické regióny:
a/ Suchá západná Ázia – od Turecka po Afganistan + Stredoázijské republiky.
Najväčšie nížiny: Mezopotámska (v povodí Eufrat a Tigris) a Turánska.
Nachádza sa tu: Stredosibírska vysočina, Kazaská plošina.
-sú tu stepi, púšte, polopúšte a nedostatok zrážok. b/ Severný kontinentálny región – Sibír, Ďal. Východ, Mongolsko.
Nížiny : Západosibírska, Severosibírska, Kolymská.
Vegetácia : tundry, lesotundry, tajgy, zmiešané lesy, stepi a polopúšte.
c/ Monzúnová Ázia – od Pakistánu po Japonsko, od Číny po Indonéziu.
Najnižší bod: polovica Bangladéša leží medzi úrovňou mora a 8 m.
- v tejto oblasti sú Himaláje (s najvyšším vrchom sveta, Mt. Everest 8 848 m) a Tibet (Tibetská náhorná plošina), pohorie Karakorám, Juhočínska hornatina, Severočínska hornatina, Veľká Čínska nížina, Indogangská nížina, púšť Gobi.
Najväčšie polostrovy: Arabský pol., pol. Tajmyr, Čukotský pol., pol. Kamčatka, Kórejský pol., pol. Liaodong, pol. Shandong, pol. Zadná India, Malajský pol., pol. Predná India.
Najväčšie a najznámejšie ostrovy (zároveň aj štáty): na severe – Nová zem; na východe – Šachalín, Japonsko, Filipíny, Indonézia, Malajzia.
V ostrovnej Ázii je dominujúcou črtou vulkanizmus a tektonická nestabilita. Podnebie:
Suchá západná Ázia – suchá klíma, nedostatok pitnej vody.
Severný kontinentálny región – podnebie charakteristické výskytom stepí, polopúští, ihličnatých lesov, lesotundrí a tundrí.
Monzúnová Ázia – monzúnové podnebie, charakterizované nerovnomerným rozložením zrážok v priebehu roka; letný monzún prináša vlahu z Indického a Tichého oceánu, zimný monzún prichádza z ázijského kontinentu, preto je suchý. Výnimkou je rovníkové podnebie na ostrovoch Indonézie s celoročným nadbytkom zrážok.
Podnebie : monzúnové, najviac vlahy v lete.
Vodstvo:
Najväčšie – jazero: Kaspické more (371 000 km2)
rieka: Chang Jiang ( dlhá 6 380 km)
Iné známe: jazero Bajkal, rieka Huang He, rieka Ob.
Ázia
Prírodné podmienky
Poloha:
Ázia je najväčší, najvyšší a najľudnatejší svetadiel. Od Afriky je oddelená Červeným morom a na severe je ohraničená Severným ľadovým oceánom.Ázia leží na kontinente zvanom Euroázia (spoločne s Európou). Fyzickogeografického hľadiska leží na severnej pologuli, východne od nultého poludníka.
Na severe ju obmýva: Severný ľadový oceán (Barentsovo more, Karské more, More Laptevovcov, Východosibírske more, Čukotské more). Z východu: Tichý oceán (Beringovo more, Ochotské more, Japonské more, Východočínske more, Žlté more, Filipínske more, Juhočínske more, Suluské more, Sulaweské more, Jávske more, Floreské more, Arafurské more). Z juhu: Indický oceán (Červené more, Arabské more, Andamanské more). Zo západu: Stredozemné more, Čierne more, Kaspické more. Tvorí ju 42 štátov.
Rozloha:
44,4 mil km2.
Povrch:
Úplne na severe sú pevnina aj more väčšinu roka zamrznuté. Ázia je druhým svetadielom na svete čo sa týka členitosti jej povrchu.
Fyzicko-geografické regióny:
a/ Suchá západná Ázia – od Turecka po Afganistan + Stredoázijské republiky.
Najväčšie nížiny: Mezopotámska (v povodí Eufrat a Tigris) a Turánska.
Nachádza sa tu: Stredosibírska vysočina, Kazaská plošina.
-sú tu stepi, púšte, polopúšte a nedostatok zrážok. b/ Severný kontinentálny región – Sibír, Ďal. Východ, Mongolsko.
Nížiny : Západosibírska, Severosibírska, Kolymská.
Vegetácia : tundry, lesotundry, tajgy, zmiešané lesy, stepi a polopúšte.
c/ Monzúnová Ázia – od Pakistánu po Japonsko, od Číny po Indonéziu.
Najnižší bod: polovica Bangladéša leží medzi úrovňou mora a 8 m.
- v tejto oblasti sú Himaláje (s najvyšším vrchom sveta, Mt. Everest 8 848 m) a Tibet (Tibetská náhorná plošina), pohorie Karakorám, Juhočínska hornatina, Severočínska hornatina, Veľká Čínska nížina, Indogangská nížina, púšť Gobi.
Najväčšie polostrovy: Arabský pol., pol. Tajmyr, Čukotský pol., pol. Kamčatka, Kórejský pol., pol. Liaodong, pol. Shandong, pol. Zadná India, Malajský pol., pol. Predná India.
Najväčšie a najznámejšie ostrovy (zároveň aj štáty): na severe – Nová zem; na východe – Šachalín, Japonsko, Filipíny, Indonézia, Malajzia.
V ostrovnej Ázii je dominujúcou črtou vulkanizmus a tektonická nestabilita. Podnebie:
Suchá západná Ázia – suchá klíma, nedostatok pitnej vody.
Severný kontinentálny región – podnebie charakteristické výskytom stepí, polopúští, ihličnatých lesov, lesotundrí a tundrí.
Monzúnová Ázia – monzúnové podnebie, charakterizované nerovnomerným rozložením zrážok v priebehu roka; letný monzún prináša vlahu z Indického a Tichého oceánu, zimný monzún prichádza z ázijského kontinentu, preto je suchý. Výnimkou je rovníkové podnebie na ostrovoch Indonézie s celoročným nadbytkom zrážok.
Podnebie : monzúnové, najviac vlahy v lete.
Vodstvo:
Najväčšie – jazero: Kaspické more (371 000 km2)
rieka: Chang Jiang ( dlhá 6 380 km)
Iné známe: jazero Bajkal, rieka Huang He, rieka Ob.
