Čo s pochybnosťami?
Mnohí, v kresťanskom živote najmä mladí ľudia, bývajú občas v pokušení pochybovať. Nejeden výrok Písma nevedia pochopiť alebo si ho vysvetliť a satan to používa, aby otriasol ich vieru v Písmo ako Božie zjavenie. Pýtajú sa: „Ako poznám tú pravú cestu? Ak je Písmo naozaj Božím slovom, ako sa zbavím týchto pochybností a nejasností?“

Boh od nás nežiada, aby sme verili, kým nám nedá dostatočnú istotu, o ktorú môžeme svoju vieru oprieť. Jeho existencia, jeho charakter, pravdivosť jeho Slova – to všetko sa opiera o spoľahlivé svedectvo, ktoré oslovuje náš rozum. Boh však nikdy neodstraňuje možnosť pochybovať. Pilierom našej viery musí byť istota, nie viditeľný prejav. Tí, čo chcú pochybovať, budú mať na to vždy príležitosť, no tí, čo úprimne túžia po pravde, nájdu mnoho dôkazov, o ktoré môžu oprieť svoju vieru.

Nie je možné, aby obmedzená ľudská myseľ úplne pochopila povahu diela večného Tvorcu. Aj tomu najbystrejšiemu rozumu, najvzdelanejšej mysli musí oná svätá Bytosť vždy zostať zahalená tajomstvom. „Či vystihneš Božiu podstatu a vystihneš dokonalosť Všemohúceho? Je vyššia ako nebesá, čo môžeš spraviť? Je hlbšia ako podsvetie, čo vieš o tom?“ (Jób 11,7.8) (105)

Apoštol Pavel volá: „Ó, hlbokosť bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú jeho súdy a nepochopiteľné cesty jeho“ (Rim 11,33). No aj keď „oblak a mrákava je vôkol neho, právo a spravodlivosť sú základmi jeho trónu“ (Ž 97,2). Jeho dielu a jeho pohnútkam môžeme rozumieť iba natoľko, aby sme vystihli spojenie bezmedznej lásky a milosrdenstva s nekonečnou mocou. Z jeho zámerov môžeme pochopiť iba tie, ktoré sú nám (71) prospešné poznať, a ďalej už musíme dôverovať všemohúcej ruke a láskyplnému srdcu.

Čo s pochybnosťami?
Mnohí, v kresťanskom živote najmä mladí ľudia, bývajú občas v pokušení pochybovať. Nejeden výrok Písma nevedia pochopiť alebo si ho vysvetliť a satan to používa, aby otriasol ich vieru v Písmo ako Božie zjavenie. Pýtajú sa: „Ako poznám tú pravú cestu? Ak je Písmo naozaj Božím slovom, ako sa zbavím týchto pochybností a nejasností?“

Boh od nás nežiada, aby sme verili, kým nám nedá dostatočnú istotu, o ktorú môžeme svoju vieru oprieť. Jeho existencia, jeho charakter, pravdivosť jeho Slova – to všetko sa opiera o spoľahlivé svedectvo, ktoré oslovuje náš rozum. Boh však nikdy neodstraňuje možnosť pochybovať. Pilierom našej viery musí byť istota, nie viditeľný prejav. Tí, čo chcú pochybovať, budú mať na to vždy príležitosť, no tí, čo úprimne túžia po pravde, nájdu mnoho dôkazov, o ktoré môžu oprieť svoju vieru.

Nie je možné, aby obmedzená ľudská myseľ úplne pochopila povahu diela večného Tvorcu. Aj tomu najbystrejšiemu rozumu, najvzdelanejšej mysli musí oná svätá Bytosť vždy zostať zahalená tajomstvom. „Či vystihneš Božiu podstatu a vystihneš dokonalosť Všemohúceho? Je vyššia ako nebesá, čo môžeš spraviť? Je hlbšia ako podsvetie, čo vieš o tom?“ (Jób 11,7.8) (105)

Apoštol Pavel volá: „Ó, hlbokosť bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú jeho súdy a nepochopiteľné cesty jeho“ (Rim 11,33). No aj keď „oblak a mrákava je vôkol neho, právo a spravodlivosť sú základmi jeho trónu“ (Ž 97,2). Jeho dielu a jeho pohnútkam môžeme rozumieť iba natoľko, aby sme vystihli spojenie bezmedznej lásky a milosrdenstva s nekonečnou mocou. Z jeho zámerov môžeme pochopiť iba tie, ktoré sú nám (71) prospešné poznať, a ďalej už musíme dôverovať všemohúcej ruke a láskyplnému srdcu.