Dedenie

A. Úvod
Ako tému svojej práce som si vybrala DEDENIE, siedma časť občianského zákona č. 40/1964 Zb., ktorá sa týka prechodu majetku a práv v prípade smrti.
V nasledujúcich kapitolách sa snažím objasniť základné pojmy z oblasti dedenia, čo je dedenie a dedičstvo, čo sa stáva predmetom dedičstva a spôsoby nadobúdania dedičstva a zvláštností, ktoré vyplývajú zo zákona.

B. Základné pojmy
B.1. Dedičstvo
Dedičstvo je prechod majetku – majetkových práv a povinností po zomrelej osobe na jeho dediča, a to buď zo záveti, alebo zo zákona. Ak dedičstvo po zomrelom nenadobudne dedič zo závete, automaticky nadobúda dedenie dedič zo zákona. Pokiaľ dedič zo závete nadobudne len časť dedenia, druhá časť dedenia postupuje na dediča zo zákona. Z toho vyplýva, že dedičské právo je pevne spojené s vlastníctvom, ktoré slúži nielen poručiteľovi, ale aj jeho rodine. So smrťou fyzickej osoby je nerozlučne spojený zánik jej spôsobilosti mať práva a povinnosti, to znamená že fyzická osoba prestáva byť právnym subjektom. Dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Okamih poručiteľovej smrti je rozhodujúci pre zistenie okruhu dedičov a treba ho starostlivo skúmať najmä vtedy, ak v jeden deň zomrie viac osôb, ktoré by mohli dediť jedna po druhej.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, automaticky pripade štátu.
B.2. Charakteristika pojmu dedič
Dedič je právny nástupca zomrelej osoby, čo môže byť ktorýkoľvek právnický subjekt. Neprihliada sa k dedičovi, ktorý je neznámy, alebo jeho pobyt nie je známy.
B.3. Nadobudnutie dedičstva
Okamih smrti zomrelého je okamihom nadobudnutia vlastníctva k jeho veciam. Ak je viac dedičov, vysporiadajú sa súdnou cestou medzi sebou dohodou. Pokiaľ je dohoda medzi dedičmi v súlade so zákonom, súd ju schváli. /§ 461/
V prípade, že nepríde k dohode medzi dedičmi, súd potvrdí dedičstvo tomu, komu je dedičské právo prekázané. Dedič nemá právo, v období od smrti až po dobu rozhodnutia súdu, nakladať s vecami zomrelého. Nadobudnutie dedičstva je možné po smrti poručiteľa, a to, buď dedením zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. /§461/
Ak nenadobudne dedič dedičstvo zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona, v prípade nadobudnutia zo závetu len časti dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič pripadne štátu. B.4.

Prechod dlhov
Dedič, ktorý zdedli majetok poručiteľa po jeho smrti, zodpovedá za náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za nevyrovnané poručiteľové dlhy, ktoré na neho prešli ako na dediča. Za tieto dlhy dedič zodpovedá len do výšky svojho nadobudnutého dedičstva. Ak je dedič viac, každý z nich zodpovedá za náklady len do výšky svojho zdedeného majetku. /§470/
Pokiaľ sú dlhy väčšie ako dedičstvo samo, je možné toto dedičstvo prenechať k úhrade dlhov veriteľom, po dohode všetkých dedičov. Ak nepríde k dohode medzi dedičmi a dlžníkmi, je nutné sa riadiť ustanoveniami, ktoré sú uvedené v občiansko - právnom zákonníku. /§471/
Štát, ktorému dedičstvo pripadlo zodpovedá za poručiteľovi dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič. /§472/
B.6. Ochrana dediča
Ak sa dodatočne zistí, že oprávneným dedičom je iná osoba, ako tá ktorej bol majetok vydaný, je ten kto majetok vlastní neoprávnene povinný ho vydať, môže však požadovať uhradenie nákladov, ktoré mal so spracovaním dedičstva. Úžitky z dedičstva mu však náležia iba v prípade, že o existencii inej oprávnenej osoby nevedel. /§485/
Kto dobromyseľne nadobudol majetok od neoprávneného dediča, je chránený zákonom tak, ako keby majetok nadobudol od oprávneného dediča. /§486/
Pokiaľ dedí štát, plati preň obidva §485 a §486. /§487/

C. Dedenie zo závetu – druhá hlava
Závetom sa rozumie posledná vôla, testament – právny úkon, v ktorom poručiteľ ustanoví dediča, poprípade určí ich podiely, alebo vecné práva, ktoré im majú pripadnúť. Poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou alebo v inej písomnej forme /napr. písací stroj/ a podpísať pred dvoma svedkami, inak je neplatná. /§476a/. Ak z určitých dôvodov nemôže vlastnoručne spísať závet, je potrebné ju vyhotoviť pred toma svedkami. Pokiaľ listinu nevyhotovil poručiteľ sám, musí byť listina prečítaná pred svedkami a poručiteľ musí pred všetkými svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôlu, následne závet musí byť podpísaná svedkami. /§476b/
Závet môže byť tiež vyhotovená formou notárského zápisu. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. /§476/
Svedkami závete môžu byť len osoby spôsobilé k právnym úkonom, ďalej to nesmu byť osoby nevidomé, nepočujúce, nemé a tie ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa závet vyhotovuje. Taktiež nesmie byť svedkom zákonný dedič a jemu blízke osoby. /§476e/. V záveti nesmú pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, písatelia, tlmočníci alebo predčítatelia osoby, ktoré by mohli byť oficiálnymi zákonnými dedičmi a osoby im blízke /§476f/. V záveti poručitel ustanoví dediča, rozdelí im podiely alebo veci a práva, ktoré im náležia.

Ak poručiteľ nerozdelí dedičstvo, pokiaľ je viac dedičov, dedičstvo sa rozdelí rovnakým podielom. /§477/. Neplnoletým dedičom musí byť pridelené aspoň toľko, koľko činí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým aspoň toľko, koľko činí polovica ich podielu zo zákona. Pokiaľ závet tomu odporuje, je v danej časti neplatný, pokiaľ však nedošlo k vydedeniu. /§479/.
Závet sa dá zrušiť, buď neskoršie vydaným závetom, odvolaním závetu – musí mať patričnú formu, alebo zničením listiny. /§480/.

D. Dedenie zo zákona
V prípade že poručiteľ nenapíše závet postupuje sa pri určovaní podielu dedičstva zo zákona. Pre túto potrebu sú dediči rozdelený do štyroch dedičských skupín. Základným východiskom pre určenie, ktorý zákonný dedič patrí do ktorej dedičskej skupiny je jeho príbuzenský či iný vzájomný vyťah. Podľa zákona najprv dedia zákonný dediči z prvej skupiny, ak nie sú dedia zákonný dediči zo skupiny druhej, tretej a štvrtej a to nasledovne:
1. Prvú dedičskú skupinu tvoria zákonný dediči, ktorí k poručiteľovi počas jeho života mali najbližší vzťah. Patria sem poručiteľove deti a manžel, pokiaľ v deň smrti manželstvo trvalo. Za poručiteľovo dieťa sa považuje aj dieťa osvojené. Uplatňuje sa tu rovnosť dedičských podielov – deti a manžel /-ka/ dedia rovnakým dielom. V prípade že nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti, ak nededia ani tie, alebo niektoré z nich dedia rovnakým dielom potomci. /§473/
2. Druhú dedičskú skupinu tvorí manžel /-ka/ poručiteľa, jeho rodičia a osoby, ktoré s ním žili najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o domácnosť alebo boli odkázaný na výživou na poručiteľa. V danej skupine dedí manžel/-ka/ polovicu a medzi ostatné osoby sa rozdelí rovnakým pomerom zostávajúcej polovice dedičstva. /§474/
3. Tretiu dedičskú skupinu tvoria poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roku v spoločnej domácnosti, poprípade sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaný na výživu poručiteľa. V tejto skupine sa uplatňuje rovnosť dedičských podielov. /§475/
4. Štvrtú dedičskú skupinu tvoria poručiteľovi prarodičia. V tejto skupine sa uplatňuje rovnosť dedičských podielov, a ak nededí žiadny z nich, , dedia rovnakým dielom ich deti. /§475a/

E. Zvláštnosti dedičského konania
E.1. Vydedenie
Vydedenie je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu, aby sa potomkovi, ktorý by mal byť zákonným dedičom, nedostalo zákonom stanoveného podielu, poprípade žiadneho podielu, ktorý je stanovený zákonom.

/§469a/
Vylúčiť dediča je možné, ak:
a) v rozpore s dobrými mravmi – v prípade, že dedič neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v nemoci, starobe a pod.
b) pokiaľ o poručiteľa trvale neprejavil záujem, ktorý by jeho potomok prejaviť mal
c) pokiaľ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin – odňatie slobody najmenej 1 rok
d) pokiaľ trvale vedie neusporiadaný život.
E.2. Odmietnutie dedičstva
Je jednostranným a neodvolateľným prejavom vôle voči dedičskému konaniu. Dedičstvo je možné odmietnuť ako formou písomnou, tak i formou ústnou /§463/, ale len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť upovedomený /§464/. K odmietnutiu dedičstva môže prísť len vtedy, ak dedič svojím jednaním nedal najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce /§465/. Dedičstvo je možné odmietnuť len ako celok, nie je možné odmietnuť len jeho časť, alebo odmietnuté dedičstvo viazať inou podmienkou alebo výhradami /§466/. V prípade, že dedič zomrie skôr ako sa vyjadrí, či dedičstvo odmieta alebo nie, prechádza právo odmietnutia na jeho dediča.
E.3. Dedičská nespôsobilosť
Ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu voči poručiteľovi, jeho manželovi /-ke/, deťom alebo rodičom je dedičsky nespôsobilý, môže však dediť v prípade ak mu poručiteľ tento čin odpustil (17).

F. Záver
Problematika dedenia ako právneho úkonu je záležitosť, ktorá sa nás bezprostredne dotýka a človek, či chce alebo nie sa s tým bude stýkat trvalo. Nie je možné predpokladať, že už nebude majetku, ktorý by mohol byť predmetom dedičského konania. Nakoľko dedenie a problematika dedenia je veľmi zložitou záležitosťou, práve po právnej stránke, bolo by vhodné, aby človek, ktorý má väčší majetok, ktorý by mohol byť po jeho smrti sporom medzi príbuznými, mal vysporiadané svoje majetkové záležitosti v záveti spísanou pred notárom

Vysvetlivky:
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Siedma časť - Dedenie, prvá hlava – nadobúdanie dedičstva, druhá hlava – dedenie zo zákona, tretia hlava – dedenie zo závetu, štvrtá hlava – potvrdenie dedičstva a vyporiadanie dedičov, piata hlava – ochrana oprávneného dediča.