Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hĺbkový audit v slovenských firmách
Dátum pridania: | 02.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | liw | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 468 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 17.8 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 29m 40s |
Pomalé čítanie: | 44m 30s |
V prípade, že ide o obchod, ktorý je podľa slovenskej spoločnosti „veľký alebo neštandardný“, je dobré požiadať auditorskú spoločnosť o vykonanie due diligence. Zaujímať by sa mali najmä o zadĺženosť spoločnosti, štruktúru aktív spoločnosti a jej platobnú schopnosť. V prípade, že je projekt pre investora dôležitý, mal by ho zaujímať aj tím zamestnancov z partnerskej firmy, s ktorými budú spolupracovať. Ideálne je, ak majú obe firmy na projekte rovnaký záujem a zamestnanci partnera sú minimálne tak motivovaní, ako zamestnanci našej spoločnosti.
Slovenská spoločnosť samozrejme musí počítať s tým, že takéto preverovanie obchodných partnerov ju bude stáť minimálne množstvo času, ale zabezpečí, že partnerská spoločnosť bude skutočne stabilná a dôveryhodná. Na druhej strane si však slovenská spoločnosť musí uvedomiť, že pokiaľ podrobí zahraničnú spoločnosť podrobnej previerke dôveryhodnosti, musí byť schopná na druhej strane aj ona obstáť v previerke zahraničného partnera. V prípade, že by slovenská firma vykonala due diligence v zahraničnej spoločnosti a audit vo vlastnej spoločnosti by zástupcovia spoločnosti odmietli, stávajú sa automaticky nedôveryhodným partnerom. V zahraničí totiž jediným dôvodom, pre ktorý spoločnosť odmietne due diligence, je nesolventnosť, nestabilita alebo nedôveryhodné obchody.
Prínos due diligence pre Slovensko
Due diligence je prínosom nielen pre medzinárodný obchod a pre zahraničných investorov, ale aj pre rozvoj podnikateľského prostredia na Slovensku. Najväčšími prekážkami jeho rozvoja v súčasnosti je podnikateľská etika a to, ako slovenskí podnikatelia vnímajú svoje spoločnosti. Len málo z nich je ochotných dovoliť iným firmám, aby mu kontrolovali účtovníctvo, právne dokumenty a ostatné listiny. Druhým dôvodom je, že na Slovensku ešte stále existujú spoločnosti, ktoré by takéto informácie zneužili vo svoj prospech. Ďalším dôvodom môže byť aj to, že mnoho slovenských spoločností v súčasnosti nejakým spôsobom obchádza zákony. Ide najmä o oblasť čiernej práce, platenia odvodov alebo fiktívnych faktúr. Takíto podnikatelia preto nemajú odvahu podstúpiť previerku due diligence. Legislatíva a vymožiteľnosť práva na Slovensku sú veľmi slabé a tiež podporujú obavy podnikateľov z due diligence. Majú totiž strach zo zneužitia informácií.
Rozvoj due diligence môže podporiť zvýšenie vymožiteľnosti práva, zavedenie špeciálnej firmy, ktorá by umožnila získať informácie o obchodnom partnerovi bez toho, aby si jednotlivé spoločnosti navzájom poskytovali informácie. Možnosť overiť si niektoré informácie už ponúka Obchodný register na internete alebo aj obchodné komory.
Zdroje: 1. http://www.privatiz.gov.sk/spravy_analyza.html., 2. Ján Onda, rozhovor, Bratislava, 3.4.2003., 3. Hľadá sa kupec Banky Slovakia. In: Sme, 5.3.2002., 4. FK Invest: Bez auditu Solivary nekúpime. In: Sme, 5.10.2001., 5. http://www.privatiz.gov.sk/register/rs.html., 6. Rešerš s heslom due diligence, týždenník Trend. 2001 – 2002., 7. Hĺbková kontrola u slovenských plynárov. In: Národná obroda, 11.7.2001., 8. monitoring tlače z 18.3.2002. In: Trend, 27.3.2002., 9. Hammonds, R.: Due diligence predchádza nepríjemným prekvapeniam. Business Performance, č.3. Poradenské stredisko pre slovenské podniky, 1998., 10. MESA 10: Reformné kroky vlády v roku 2000 – 2001 ako súčasť protikorupčných opatrení. In: Slovenské ekonomické fórum. Zborník: Október 2000 – Október 2001., 11. Piškanin, A. – Bajzíková, Ľ.: Podnikanie v Európe. Ofprint Bratislava 2001.