Due diligence v slovenských podmienkach
Táto situácia si vyžiadala zmenu, ktorá prišla až v roku 1998, nástupom novej vlády, zmenami privatizačných zákonov a vedenia Fondu národného majetku. Až vtedy vznikla pôda pre rozvoj due diligence. Od roku 1998 sa totiž proces privatizácie stal otvoreným a do verejných súťaží a privatizácie sa tak mohli zapojiť nielen vybrané skupiny domácich investorov, ale aj spoločnosti zo zahraničia. Pre ne je due diligence neodmysliteľnou súčasťou investovania. Je totiž spôsobom ako zistiť, v akom stave sa v skutočnosti nachádza odpredávaná spoločnosť. Z účtovných výkazov, výročných správ a prehľadov cash flow síce investor získa počiatočné informácie, ale v procese due diligence sa dostane ku všetkým podkladom a materiálom, na základe ktorých sa môže zodpovedne rozhodnúť, či do projektu vstúpi alebo nie. Nie všetky informácie uvedené v oficiálnych účtovných výkazoch totiž musia zodpovedať skutočnému stavu spoločnosti.
Od roku 1998 je proces privatizácie transparentnejší, hoci nemožno tvrdiť, že bezproblémový. Po rozhodnutí o privatizácii vláda vyhlásila najskôr výberové konanie na privatizačného poradcu, ktorého úlohou bolo dohliadať na kompletný proces privatizácie a pomáhať k tomu, aby privatizácia prispela nielen k čo najväčším príjmom do štátneho rozpočtu, ale aj k ďalšiemu rozvoju odvetvia. Poradca je vyberaný na základe výberového konania, pričom ponuka je zverejnená minimálne 2 krát v celosvetových ekonomických denníkoch. Hoci ponuky poradcovia vypracovávajú v dvoch jazykoch, pre rozhodovanie slovenských orgánov je ešte stále rozhodujúca ponuka vypracovaná v slovenčine. Poradcami sú často medzinárodné audítorské a poradenské spoločnosti, ktoré v procese zastupuje jeden predstaviteľ.
Jednotliví investori podávali svoje nezáväzné ponuky a projekty, na základe ktorých potom ministerstvo, v ktorého správe sa majetok nachádzal, rozhodovalo o tom, ktorí investori dostanú možnosť vykonať v spoločnosti due diligence. Hoci konečné kritériá na výber víťaza tendra sú známe, kritériá, podľa ktorých povoľovali vykonanie due diligence ministerstvá, FNM a Národná banka Slovenska, ktorá má toto právo v prípade bánk, nie sú známe. Podľa vyjadrenia hovorcu Národnej banky Slovenska Jána Ondu v osobnom rozhovore nie je možné tieto kritériá zverejniť, nakoľko by znemožnili dokončiť proces privatizácie.(2) „O due diligence v bankách rozhoduje NBS na základe stability investora, jeho zázemia, dôveryhodnosti a ďalších komplexných kritérií. Nemôžeme pripustiť, aby sa tohto procesu zúčastnili všetci záujemcovia, aj z toho dôvodu, že niektorí by získané informácie potenciálne mohli zneužiť vo svoj prospech v konkurenčnom boji.