referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Hĺbkový audit v slovenských firmách
Dátum pridania: 02.06.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: liw
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 468
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 29m 40s
Pomalé čítanie: 44m 30s
 

Kritériá nemôžeme zverejniť aj preto, že by sa jednotlivé spoločnosti mohli odvolať a zaujímať sa o dôvody, prečo ich nepovažujeme za stabilnú či dôveryhodnú spoločnosť,“ povedal Onda. Môže to teda vyzerať, že o vykonaní due diligence opäť rozhoduje úzky okruh ľudí, ktorí majú možnosť proces privatizácie ovplyvniť. Aj z tohto dôvodu je prítomný privatizačný poradca, ktorého úlohou je byť poradným orgánom a stanovuje kritériá, ktoré nemajú nikoho diskriminovať, ale na druhej strane majú znemožniť zneužitie due diligence. Počas tohto procesu sa totiž investor dostane ku všetkým informáciám o spoločnosti. V prípade bánk teda spozná ich portfólio, stratégiu podnikania, investičné zámery, skladbu aktív a pasív a ďalšie informácie podliehajúce obchodnému a bankovému tajomstvu. „Počas due diligence majú investori prístup k oveľa väčšiemu množstvu informácií ako napr. zamestnanci NBS počas bankového dohľadu. Môžu si tak vytvoriť obraz nielen o tom, v akom stave banka je, ale aj o tom, ako by jej mohli „ukrojiť“ časť trhu,“ povedal Onda o problematike due diligence v procese privatizácie slovenských bánk. NBS bola totiž často kritizovaná kvôli procesu privatizácie Poštovej banky a Banky Slovakia. Zo šiestich záujemcov o investovanie totiž možnosť vykonať audit v Banke Slovakia dostala len rakúska Meinl Bank a v prípade Poštovej banky zo šiestich investorov dostali povolenie na vykonanie due diligence štyria, jedna zo spoločností však na poslednú chvíľu z tendra vystúpila.(3) V oboch prípadoch obišli naprázdno aj silné slovenské finančné skupiny ako J&T a Slávia Capital. Je možné, že v tomto prípade nepovažovala NBS za vhodné poskytnúť prístup k dôverným informáciám spoločnostiam, ktoré sú známe svojimi priebojnými praktikami. Druhým dôvodom môže byť, že NBS nemala záujem, aby tieto spoločnosti získali kontrolu nad niektorou zo slovenských bánk. Hoci neexistuje možnosť, aby sa proti rozhodnutiu NBS odvolal potenciálny investor, môže sa odvolať privatizovaná spoločnosť. Nad touto možnosťou uvažovala spoločnosť Slávia Capital v prípade Banky Slovakia, nakoniec však od tohto rozhodnutia odstúpila. Ako prebiehal proces privatizácie slovenských bánk je možné vidieť na príklade Slovenskej sporiteľne.(11) Podľa Š. Mája, podpredsedu predstavenstva Slovenskej sporiteľne, tento proces prebiehal v dvoch fázach. V prvej fáze, ktorá trvala tri týždne, investori získali prístup ku všetkým dokumentom o banke. Investori študovali dokumenty postupne, každý záujemca mal na to jeden týždeň a ich poradie určil privatizačný poradca vlády.
V druhej fáze mali investori možnosť stretnúť a konzultovať svoje postrehy s predstaviteľmi banky.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: 1. http://www.privatiz.gov.sk/spravy_analyza.html., 2. Ján Onda, rozhovor, Bratislava, 3.4.2003., 3. Hľadá sa kupec Banky Slovakia. In: Sme, 5.3.2002., 4. FK Invest: Bez auditu Solivary nekúpime. In: Sme, 5.10.2001., 5. http://www.privatiz.gov.sk/register/rs.html., 6. Rešerš s heslom due diligence, týždenník Trend. 2001 – 2002., 7. Hĺbková kontrola u slovenských plynárov. In: Národná obroda, 11.7.2001., 8. monitoring tlače z 18.3.2002. In: Trend, 27.3.2002., 9. Hammonds, R.: Due diligence predchádza nepríjemným prekvapeniam. Business Performance, č.3. Poradenské stredisko pre slovenské podniky, 1998., 10. MESA 10: Reformné kroky vlády v roku 2000 – 2001 ako súčasť protikorupčných opatrení. In: Slovenské ekonomické fórum. Zborník: Október 2000 – Október 2001., 11. Piškanin, A. – Bajzíková, Ľ.: Podnikanie v Európe. Ofprint Bratislava 2001.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.