Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hĺbkový audit v slovenských firmách
Dátum pridania: | 02.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | liw | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 468 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 17.8 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 29m 40s |
Pomalé čítanie: | 44m 30s |
Predstavitelia banky urobili každému investorovi prezentáciu o histórii banky, o jej súčasnosti a o stratégii banky do roku 2005. Majoritný podiel Slovenskej sporiteľne predávalo Ministerstvo financií SR a počas privatizácie si vyžiadalo potrebné informácie od jednotlivých záujemcov o privatizáciu sporiteľne. Museli poskytnúť informácie o svojej finančnej sile, strategických cieľoch a o tom, ako chcú prostredníctvom Slovenskej sporiteľne na Slovensku podnikať.(11)
Proces due diligence hrá kľúčovú úlohu pri privatizácii nielen bánk ale aj priemyselných podnikov. Mnohí investori síce z procesu privatizácie odchádzajú kvôli nemožnosti vykonať due diligence, no väčšina odíde až po vykonaní tohto hĺbkového auditu. Z toho vyplýva, že slovenské spoločnosti sú často v horšom stave, ako vyplýva z ponúk a informačných memoránd, ktoré vyprácováva privatizačný poradca pre investorov na začiatku procesu privatizácie. Ďalším z dopadov due diligence je, že potenciálni investori často znížia ponúkanú cenu alebo zmenia ostatné podmienky privatizácie oproti nezáväznej ponuke, ktorú podali ešte pred vykonaním auditu. Existujú však v histórii privatizácie na Slovensku aj príklady, kedy sa počas procesu výberu investora nevykonala due diligence, čo nakoniec spôsobilo problémy pri podpisovaní privatizačnej zmluvy. Ide napríklad o privatizáciu prešovských Solivarov v roku 2001. Predseda predstavenstva FK Investu, investora vybraného na základe výberového konania, vtedy povedal: „Suma, ktorú sme za Solivary ponúkli, nie je malá a preto chceme vedieť, čo vlastne kupujeme. Podľa toho aj definitívne upravíme cenu.“.(4) Hoci vtedy svojím vyhlásením vyvolal polemiku o tom, či existuje aj možnosť, že by cenu po due diligence zvýšili v prípade, že „podnik je v lepšom stave, ako sme si mysleli, cena bude vyššia.“ Aj napriek týmto vyhláseniam FNM audit povoliť nechcel a odôvodňoval to vyjadrením „ak cítili potrebu urobiť due diligence, mali to dať do ponuky“.(4) Na základe tohto úsilia Fond národného majetku zrušil rokovania o predaji a vyhlásil novú súťaž. V novej súťaži už umožnil záujemcom vykonať due diligence. Spoločnosť FK Invest sa však už do tejto súťaže nezapojila. V tomto prípade sa postup FNM vyplatil, nakoľko Solivary boli nakoniec odpredané za 334 miliónov oproti 240 mil., ktoré pôvodne ponúkal FK Invest.5
Významnú úlohu hral due diligence aj pri privatizácii slovenských „strategických“ alebo sieťových podnikov akými sú Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské elektrárne, ktoré sa privatizovali ako tri samostatné podniky.
Zdroje: 1. http://www.privatiz.gov.sk/spravy_analyza.html., 2. Ján Onda, rozhovor, Bratislava, 3.4.2003., 3. Hľadá sa kupec Banky Slovakia. In: Sme, 5.3.2002., 4. FK Invest: Bez auditu Solivary nekúpime. In: Sme, 5.10.2001., 5. http://www.privatiz.gov.sk/register/rs.html., 6. Rešerš s heslom due diligence, týždenník Trend. 2001 – 2002., 7. Hĺbková kontrola u slovenských plynárov. In: Národná obroda, 11.7.2001., 8. monitoring tlače z 18.3.2002. In: Trend, 27.3.2002., 9. Hammonds, R.: Due diligence predchádza nepríjemným prekvapeniam. Business Performance, č.3. Poradenské stredisko pre slovenské podniky, 1998., 10. MESA 10: Reformné kroky vlády v roku 2000 – 2001 ako súčasť protikorupčných opatrení. In: Slovenské ekonomické fórum. Zborník: Október 2000 – Október 2001., 11. Piškanin, A. – Bajzíková, Ľ.: Podnikanie v Európe. Ofprint Bratislava 2001.