V roku 1998 malo Česko na celkovom objeme úverov vyše 28 percentný podiel nesplatených úverov, zatiaľčo maďarské a poľské banky boli už v tomto čase ozdravené a neprekročili hranicu desiatich percent. Poľsko vyriešilo svoj problém tým, že prinútilo finančné inštitúcie získať z rizikových pôžičiek maximum a banky potom pomáhali dlžníkom s reštrukturalizáciou. Aj vďaka hospodárskemu rastu sa poľské banky dostali do dobrého stavu. Maďarská vláda zasa zaviedla účinný zákon o bankrote a donútila finančné inštitúcie vyrovnať sa s nezdravými úvermi. Napokon začala predávať banky zahraničným investorom. V prípade Českej republiky bol postup iný. Táto sa rozhodla pre spôsob privatizácie, ktorý priviedol firemné akcie do investičných fondov vlastnených bankami. Tie potom prirodzene financovali svoje podniky úvermi, hoci aj s vysokým rizikom. V porovnaní s Maďarskom, vláda ČR nepovolila bankám financovať privatizáciu v prospech zahraničných investorov. Rizikové pôžičky sa tak postupne stali chorými, ťažko vymáhateľnými. Ekonomický pokles v ČR v roku 1998 naďalej podnecovalo rýchle šírenie nezdravých úverov. Touto cestou sa pôvodne chcelo vydať aj Slovensko. O privatizácii slovenských bánk a ich reštrukturalizácii sa hovorilo už od začiatku existencie samostatnej SR. V rokoch 94 – 97 bola snaha sprivatizovať slovenské banky bez pomoci zahraničných investorov. Vláda mala záujem, aby banky získali investori zo Slovenska. Ak by sa tak stalo, je možné predpokladať, že by sme sa dostali do podobnej situácie ako Rusko a najväčší dlžníci bánk by sa stali aj ich vlastníkmi a mohli by si tak nerušene požičiavať finančné prostriedky. V rokoch 97 a 98 sa začalo viac hovoriť o privatizácii bánk do rúk zahraničným investorom v transparentných tendroch. V tomto čase už boli slovenské banky takmer na kolenách. Odsúvanie riešenia problému nestability slovenských bánk malo nepriaznivé dôsledky na slovenské hospodárstvo. Spôsobilo nerovnováhu na peňažnom trhu a tým cez extrémne výkyvy úrokových mier postihlo celé hospodárstvo. Zlú situáciu dokumentujú aj aktíva slovenských bánk, ktoré v roku 1999 len mierne presiahli hodnotu HDP. Vo vyspelých krajinách štandardne suma aktív bánk zodpovedá niekoľkonásobku HDP. Dokonca aj v Čechách predstavovali aktíva bánk 1,5 násobok HDP. Ešte v polovici 90. rokov boli aktíva bánk v SR 1,2 násobok HDP, namiesto rastu však začali klesať. Príčiny je potrebné hľadať v stagnácii bankového sektora a nie v nasýtenosti podnikovej sféry úvermi a inými aktívami, ako je tomu v týchto prípadoch v západných krajinách. Rast aktív sa zastavil aj napriek tomu, že niektoré banky umelo zvyšovali svoje aktíva a pasíva od roku 1995.