referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Reštrukturalizácia a privatizácia slovenského bankovníctva
Dátum pridania: 02.06.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: liw
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 120
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 12.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 20m 40s
Pomalé čítanie: 31m 0s
 

Obe banky sa totiž aj napriek svojej zlej situácii stále snažili udržať si rozhodujúci podiel na trhu. Slovenská sporiteľňa pokračovala vo svojej premene a pripravovala sa ďalej na príchod zahraničného investora, ktorý mal do banky vstúpiť začiatkom roku 2001. V roku 2000 preto pokračovala v redukcii nákladov, v personálnom audite a vytvorila novú manažérsku a organizačnú štruktúru. V tomto stave už bolo možné začať hľadať privatizačného poradcu. Proces privatizácie vo VUB sa od Slovenskej sporiteľne odlišoval. Štát totiž privatizoval VUB na dve etapy a v prvej fáze predal 20 % akcií vlastnených Fondom národného majetku Európskej banke pre obnovu a rozvoj a Svetovej banke. Slovenská sporiteľňa bola privatizovaná naraz, priamo do rúk zahraničného investora. V ponuke bolo 87 percent akcií, ktoré v januári 2001 získala rakúska Erste Bank za 18,3 mld. korún. V júli bola potom dokončená privatizácia VUB, ktorú získala talianska skupina IntesaBci za 21,2 mld. korún. Odkúpila aj akcie od Európskej banky pre obnovu a rozvoj a v súčasnosti vlastní 94,47 percent akcií.
Hoci obaja zahraniční investori podpísali zmluvy s vládou v prvom polroku roku 2001, svoj manažment dosadili do bánk až koncom roku. V tomto období tieto najväčšie slovenské banky neposkytovali dlhodobé úvery. Dôvodom bol strach, práve dokončená privatizácia, čakanie na nového investora a novú stratégiu banky.
Aj napriek reštrukturalizácii pred privatizáciou, obe spoločnosti, ktoré získali najväčšie slovenské banky museli naďalej uskutočňovať zmeny tak, aby zlepšili hospodárenie banky a jej postavenie na trhu. Erste Bank mala na rozdiel od skupiny IntesaBci možnosť presunúť zlé úvery zo Slovenskej sporiteľne až vo výške 2 mld. korún. Hoci privatizačný poradca aj vláda predpokladali, že túto možnosť nevyužije, odsunul manažment Slovenskej sporiteľne z banky vo februári roku 2002 úvery vo výške 1,7 mld. korún. Hoci obaja strategickí investori vykonali pred kúpou v bankách due dilligence, mnohé informácie nepoznajú ani v súčasnosti. Súčasný generálny riaditeľ VUB Tomas Spurný hovorí, že za jeden z najväčších problémov tejto banky v súčasnosti je, že nepozná presnú štruktúru svojej klientely a ukazovatele kvality ako je počet klientov, celkový počet udržaných klientov a ich spokojnosť. IntesaBci považuje VUB za najdôležitejšiu banku vo svojom portfóliu. Je preto možné predpokladať, že cieľom banky bude čo najviac zvýšiť svoj zisk. Pravdepodobne sa zameria na korporátnu klientelu, pokúsi sa osloviť veľké slovenské podniky a získať si priazeň ľudí s vyššími príjmami. Svedčí o tom aj vyhlásenie T.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Archívy denníkov Sme, Pravda, Hospodárske noviny rok 1996 – 2002, Ročenky Trend Top vo finančníctve 1999, 2000, 2001, 2002, Výročná správa Slovenskej sporiteľne 1999, 2000, 2001, Výročná správa VUB 1999, 2000, 2001, Interné prezentácie VUB a Slovenskej sporiteľne, Tlačové správy Slovenskej sporiteľne a VUB
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.