Postupne sa tento projekt rozšíril takmer do všetkých pobočiek Slovenskej sporiteľne. Jeho súčasťou boli zmeny v produktovom portfóliu, vo vzťahu k zákazníkom. Zamestnanci prešli školeniami a z kammennej inštitúcie, ktorou bola Slovenská sporiteľňa pred rokom sa stala zákaznícky orientovanou spoločnosťou. Sporiteľňa tiež zmenila svoj imidž navonok. Zmenilo sa logo, spôsob marketingu ale aj agresívnejšie oslovovanie klientov. Slovenská sporiteľňa a VUB majú dominantné postavenie na trhu.Vo väčšine ukazovateľov hrajú prím a rozdeľujú si podstatnú časť trhu. Obe majú ambíciu byť jednotkou na trhu a univerzálnou bankou. Reštrukturalizácia im pomohla. V krátkom období po sebe zhodnotili obe svoju situáciu rok po vstupe strategického investora. V súčasnej situácii pred zverejenením výročných správ je ťažké porovnávať výsledky týchto dvoch bánk navzájom. Obe totiž prezentujú verejnosti rôzne výsledky. Zatiaľčo VUB kladie dôraz na počet poskytnutých hypotekárnych úverov, vydaných kreditných kariet, počet klientov využívajúcich napr. elektronické bankovníctvo, Slovenská sporiteľňa prezentuje svoje komplexné hospodárske výsledky. Môžeme však povedať, že obe banky svoje ukazovatele zlepšili. V prípade Slovenskej sporiteľne stúpli napríklad čisté úrokové výnosy o 19 percent, výnosy z poplatkov a provízií o 30 percent, aktíva tiež stúpli - o 14 percent. Slovenská sporiteľňa má aj naďalej silnú pozíciu na trhu. Jej bilančná suma tvorí 25,5 percenta z celého sektora, pričom v sektore sa bilančná suma vyšplhala na 1014,3 mld. korún. V tabuľke vkladov má sporiteľňa 26,9 percent trhu a v prípade korunových vkladoch je na tom ešte lepšie s 41,5 percentami. Počas posledného roka vzrástol počet klientov, ktorí využívajú telebanking, vzrástol aj počet a objem transakcií cez bankomaty a platobné terminály sporiteľne jej klientami. VUB sa na druhej strane chváli nárastom hypotekárnych úverov, ktorých poskytovanie za rok vzrástlo o 106 percent. Vklady obyvateľstva sa zvýšili o vyše 17 percent, vzrástol aj počet ľudí využívajúcich alternatívne formy bankovníctva ako telebanking (+178,5 %), home banking (+9,5 %), internet banking (+210,4 %) a GSM banking (+168,7 %). Hoci VUB a SLSP neboli jedinými sprivatizovanými bankami a spolu s nimi prešli reštrukturalizáciou a následnou privatizáciou aj ďalšie bankové inštitúcie, vplyv VUB a Slovenskej sporiteľne na ekonomiku Slovenska je najväčší. Ide totiž o dve najväčšie banky, ktoré dlhodobo poskytujú najviac úverov korporátnej klientele.