Ozdravenie týchto bánk, hoci stálo štát viac ako z ich privatizácie získal, bolo rozhodne prospešné. A v tomto prípade nemožno hovoriť o tom, že by sme na zmene vlastníkov nejakým spôsobom prerobili. Zdravý bankový sektor totiž dosahuje vysoké zisky a tak prispieva do štátneho rozpočtu daňovými odvodmi ako každý iný podnikateľský subjekt na trhu. Čím je podnik lepšie riadený, tým väčší prospech z toho majú nielen jeho akcionári, ale aj štát. V prípade bánk je ďalšou výhodou ich stabilita a spoľahlivosť, čo umožňuje ľuďom bez väčšieho rizika vložiť do týchto inštitúcii svoje finančné prostriedky. Zdravé banky poskytujú úvery podnikom, ktoré tak majú možnosť investovať a rozvíjať svoje podnikanie, prenikať na nové trhy a vytvárať tak nové pracovné miesta a zisk. Oba tieto efekty ovplyvňujú hospodárstvo krajiny. Klesá nezamestnanosť a zvyšujú sa príjmy štátneho rozpočtu. Ekonomika sa rozbieha, začína opäť fungovať. Rastie produktivita práce, HDP aj životná úroveň obyvateľstva.
V prípade, že by sa reštrukturalizácia bankového sektora neuskutočnila, je možné predpokladať, že by NBS musela postupom času vyhlásiť vo viacerých slovenských bankách nútenú správu. Obyvatelia by prišli o svoje úspory a podnikatelia by mali ešte menšiu možnosť získať finančné prostriedky na rozširovanie svojho podnikania. Ekonomická situácia na Slovensku by sa zhoršila. Zvýšila by sa nezamestnanosť nielen o pracovníkov skrachovaných bánk, ale aj o pracovníkov podnikov, ktoré by nemali kde získať vonkajšie zdroje. Znížilo by sa HDP, klesli by príjmy štátneho rozpočtu, zvýšili by sa výdavky najmä v sociálnej oblasti a štát by sa zadlžoval. Pravdepodobne by sa slovenská ekonomika postupne zrútila, Slovensko by sa muselo vyrovnať s poklesom meny, infláciou a výrazným znížením životnej úrovne. Aj z tohto dôvodu boli prostriedky vynaložené na reštrukturalizáciu a ozdravenie bankového sektora investované správne.